Hlavný hrdina kníh, filmov a románov nemusí byť človek. Môže ním byť aj miesto, či mesto. Mestá ako New York, Tokyo, Londýn, L.A., Philadelphia, Berlín, Barcelona a Peking boli nespočetnekrát hlavnými hrdinami filmov. New York v tomto rebríčku určite vedie. Zaslúžene. Je to fascinujúce mesto a filmy z New Yorku zbožňujem. Navštíviť NYC je aj jedným z mojich najväčších snov. Nie ako turista, ale vyskúšať si v NYC niekoľko mesiacov každodenného života. Vyskúšal som si život v Barcelone, Daliane, Pekingu a samozrejme v Šanghaji, no New York a Tokyo by som do tohoto zoznamu určite rád pridal.

Avšak existuje veľmi málo filmov či seriálov, kde je hlavným hrdinom Šanghaj. Aj videoblogov zo Šanghaja je veľmi málo. Popravde nepoznám ani jeden (okrem Jaroslava Kurťaka, ale ten už Šanghaj opustil. Ak nejaký poznáte, napíšte mi).

A tak ma napadlo že by Šanghaj mohol byť hlavnou postavou mojich videoblogov. Podobne ako spravil Casey Neistat New York hlavnou postavou jeho slávneho vlogu. Nikdy nebudem tak dobrý filmár ako je Casey, a nikdy nebudem mať tak zaujímavý život ako on, avšak jeho videoblog je zaujímavý aj jeho intímnym vzťahom k jeho mestu. A intímnejší vzťah k Šanghaji si chcem vybudovať aj ja. Pretože skrz moju prácu, ktorá vyžadovala neustále cestovanie, sme si stále boli cudzí.

Budovanie vzťahov vyžaduje čas a úsilie. Nie len medziľudských vzťahov, ale aj vzťahu človeka k mestu. Prvýkrát po ôsmych rokoch som v Šanghaji každý jeden deň v roku. To je ideálny čas začať na našom vzťahu pracovať. Pretože chcem aby môj vzťah so Šanghajom bol krásny, dynamický a zaujímavý. To znamená viacej prechádzok po meste, viacej fotiek, viacej záberov z ulíc Šanghaja a viacej krátkych videí na mojom youtube.

Minulý mesiac som publikoval

Článok na blogu Ako sa Čína spamätáva a čo bude nový normál?
Článok na blogu Ladislav Hudec – otec šanghajských mrakodrapov
Článok na blogu Fotospomienka na Macao ~ 📷

YouTube Druhá vlna v Číne | Ako vyzerá náš nový normál?
YouTube Slovák ktorý postavil ázijské mrakodprapy
YouTube Hong Kong umrel 💀 | Peking podpísal zákon proti demonštrantom [vlog_14]
YouTube Moja inšpirácia [vlog_zo_šanghaja_15]

Podcasty audioverzie mojich videí nájdete tu.

Rozhovor Pavel žije v Číne, boj s vírusom zažil na vlastnej koži: Slováci, spravili ste obrovskú chybu! (poznámka: Nadpis je bulvárnejší ako obsah)

Nová knižka z nášho vydavateľstva

Zaujalo ma na internete

Ako som spomínal vo videu Moja inšpirácia, tento mesiac sledujem najmä videoblogy Casey Neistata. Je to skvelý filmár, ktorý má za sebou neuveriteľné výsledky. Ak vás zaujíma jeho cesta k úspechu, spravil výborný rozhovor v podcaste How I built this.

Druhá novinka z nášho vydavateľstva

Ďalšie zaujímavosti v skratke

• Pražské oslavy konca epidémie (ktorá sa ale vôbec neskončila, naopak sa znova rozbieha) hýbu svetovými médiami. Po BBC už aj všade v čínskych médiách.
• How Do Century Eggs Get Black?
• Historie čínsko-indického sporu o Aksai Čin
• China’s national security law for Hong Kong covers everyone on Earth
• The New Normal
• Maľované dejiny Bratislavy recenzia
• Newslettri - Vše, co potřebujete vědět o newsletterech.

Páčil sa vám tento newsletter? Pošlite ho ďalej, alebo ho zdieľajte na sociálnych sieťach. Alebo mi napíšte, to ma vždy poteší ;-)

Hudec na šanghajskom Expe

V roku 2010 som dostal jedinečnú príležitosť – ísť pracovať do slovenského pavilónu na svetovej výstave Expo v Šanghaji. Náš pavilón nebol veľký, ale bol zaujímavý, plný vnemov a informácii. Aj Číňanom sa páčil. Vedľa hlavného vchodu do pavilónu bola na stene obrovská replika jednej významnej šanghajskej stavby – Park hotela. Videl som ju vtedy prvýkrát. Prečo bola čínska stavba ako dekorácia slovenského pavilónu? Pretože Park hotel je pravdepodobne najvýznamnejšia budova spomedzi takmer stovky budov, ktoré tu postavil architekt z Banskej Bystrice Ladislav Hudec. Podobne ako väčšina ľudí na Slovensku, do roku 2010 som o Hudecovi nikdy nepočul.

Ladislav Eduard Hudec sa narodil v Banskej Bystrici 8. januára 1893. V Budapešti vyštudoval architektúru. Avšak skôr, ako stihol na Slovensku, či v Maďarsku niečo postaviť, do života mu prišla 1. svetová vojna. Ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte. V roku 1916 padol do zajatia, ale podarilo sa mu utiecť do Číny.

Z tohto obdobia existuje príhoda, ktorá vysvetľuje jeho komplikovaný vzťah k Slovensku. Pri úteku spoločne so svojím bratom a ďalšími väzňami údajne natrafili na vojenskú jednotku, ktorá pozostávala zo Slovákov. Tí na nich začali strieľať a niekoľko utekajúcich väzňov zabili. Hudeca táto príhoda tvrdo zasiahla a na Slovensko zanevrel. Jeho vzťah so Slovenskom bol nalomený už predtým, pretože v Banskej Bystrici sa zrútila jedna z budov, ktorú navrhol jeho otec, taktiež architekt. Mesto požadovalo vysoké odškodné a rodina Ladislava Hudeca sa zadĺžila. Hudec sa počas svojej kariéry k Slovensku takmer vôbec nehlásil a podpisoval sa ako László, nie ako Ladislav Hudec.

Ako Slovensko na Hudeca zabudlo

Po úteku sa mu podarilo dôjsť až do Šanghaja. Oženil sa s dcérou zámožného nemeckého bankára a začala sa hviezdna kapitola jeho života. Postupne sa vypracoval na popredného šanghajského architekta, ktorý postavil niekoľko najvýznamnejších stavieb „Paríža Orientu“. Na prvom mieste tohto zoznamu určite stojí práve Park hotel. Do šesťdesiatych rokov to bola najvyššia budova na svete (s výnimkou Ameriky) a prvý mrakodrap v celej Ázii! Do sedemdesiatych rokov to bola najvyššia budova v Číne. V Šanghaji postavil takmer sto budov, zoznam nájdete na wikipédii.

Pred druhou svetovou vojnou sa Hudec zo Šanghaja odsťahoval do Švajčiarska a neskôr do Ameriky, kde aj dožil. Ku koncu života sa vrátil späť k svojmu slovenskému menu a slovenským koreňom. Pochovaný je v Banskej Bystrici.

Slovensko však na Hudeca zabudlo na oveľa dlhšie. Meniť sa to začalo až počas Expa v Šanghaji, v roku 2010. O nezáujme Slovenska o Hudeca svedčí aj historka o rekonštrukcii jeho bývalej rezidencie, ktorá je dnes premenená na Hudecovo múzeum. Ako prví sa ku kultúrnemu dedičstvu po Hudecovi prihlásili samotní Číňania. Väčšina jeho stavieb bola krásne zrekonštruovaná, vrátane malebného domčeka v centre Šanghaja, kde žil a pracoval. Domček kedysi stál na veľkej zelenej lúke, dnes je ho treba medzi hustými mrakodrapmi chvíľku hľadať. Číňania oslovili slovenskú a maďarskú stranu o spoluúčasť na projekte. Obe strany prejavili záujem a začalo sa rokovať o tom, komu táto česť pripadne (a aká národnosť bude napísaná na pamätnej tabuli L. Hudeca).

Slovenská strana si na rokovania nezabezpečila tlmočenie. Zrazu zistila, že sa nevie dohovoriť. Neviem, či chceli ušetriť, alebo podcenili jazykovú bariéru, či boli proste neschopní zabezpečiť si tlmočníka.

Nech je ako chce, výsledkom bolo, že museli poprosiť maďarskú stranu, aby im tlmočníka požičali. Ten však počas tlmočenia podozrivo dlho komunikoval v čínštine, a jeho preklady do angličtiny boli zase podozrivo krátke. O pár mesiacov sa ukázalo prečo. Netlmočil, ale jednal v menej maďarskej strany a projekt im definitívne zabezpečil.

A tak bolo na pamätnej tabule v Hudecovej bývalej rezidencii donedávna napísané maďarský architekt Laszlo Hudec. Až o pár rokov neskôr to Číňania prepísali na maďarsko-slovenský architekt.

Ako sa Slovensko začalo o Hudeca zaujímať

Ako sprievodca som sa začal Hudecovi venovať intenzívnejšie. Každú skupinu, ktorú som od roku 2012 v Šanghaji sprevádzal, som do Park hotela zobral. Od jesene minulého roku (2019) som Park Hotel zaradil do môjho zájazdu Precházky čínskymi rozprávkami ako hotel, v ktorom sú klienti ubytovaní. Bohužiaľ, stihol som iba jeden takýto zájazd a prišiel koronavírus.

V samotnom hoteli je malá výstava o Ladislavovi Hudecovi, ako aj o starom Šanghaji. Nachádza sa tam niekoľko historických fotografií Šanghaja, výkresy a fotografie zo stavby Park hotelu, ako aj fotografie jeho najvýznamnejších hostí, napríklad Charlie Chaplina. Park Hotel stál v období svojej najväčšej slávy na kraji obrovskej dostihovej dráhy a svojím hosťom poskytoval naozaj unikátny pohľad. Dnes je Park Hotel presným centrom mesta, nachádza sa v ňom malá červená bodka – nultý bod Šanghaja.

Spočiatku moji klienti o Hudecovi nevedeli. Posledné roky sa však každý, kto do Šanghaja príde, pýta či jeho stavby uvidíme (počas zájazdu navštívime tri – Moore Memorial Church, Grand Theater a Park hotel). Vďačíme za to aj režisérovi Ladislavovi Kabošovi, ktorý natočil dokumentárny film „Muž ktorý zmenil tvár Šanghaja“ a o Hudecovi rozprúdil celonárodnú debatu. Dnes sa o ňom dokonca aj učí na katedre architektúry.

V roku 2014 sa mi pán Kaboš ozval. Po filme napísal knihu “Ladislav Hudec – Otec ázijských mrakodrapov“. Potreboval niekoho, kto by mu pomohol jednotlivé stavby nafotiť. Najprv som váhal, začal som fotiť len nedávno, nemal som kvalitnú techniku a popravde som si na tak veľký projekt netrúfal. Odporučil som môjho brata, špičkového fotografa. Lenže budget na fotografie bol veľmi malý, zaplatiť drahého slovenského fotografa a dopraviť ho s celou technikou do Šanghaja sa ukázalo ako nemožné. A tak som sa tejto úlohy predsa len zhostil ja a moje fotografie sa prvýkrát dostali na stránky knihy.

Slovensko a Hudec znova spolu

Príbeh Ladislava Hudeca je krásny a napínavý. Určite vám odporúčam pozrieť si film a knihu Ladislava Kaboša. Film budete musieť zháňať, väčšinou je všade vypredaný. Kniha je stále dostupná na Martinuse. Ale rašej by som kupoval rýchlo.

Zaujímavý je aj príbeh vzťahu Hudeca k Slovensku a príbeh o tom, ako ho Slovensko zavrhlo, ako naňho zabudlo a neskôr svojho slávneho rodáka znova našlo. Dnes sa celé Slovensko Hudecom pýši. Každá slovenská delegácia, ktorej som za posledné roky tlmočil, považuje za povinnosť Číňanom Hudeca znova pripomenúť. Akurát tieto delegácie zabúdajú, že Číňania o Hudecovi vedeli oveľa skôr, ako my na Slovensku. Hudecova stavba Wukang Mansions je dnes jedno z najpopulárnejších miest čínskej „instagramovej“ mládeže.

Park Hotel bol vyobrazený na fľaškách minerálky, ktorá sa rozdávala zadarmo vo všetkých čínskych rýchlovlakoch skôr, ako o ňom väčšina Slovákov vedela. V Hudecových budovách sa dnes nachádza napríklad čínska Asociácia spisovateľov alebo nemocnica pre politické špičky. Nie sú to Číňania, ktorým treba Hudeca pripomínať. Naopak, bolo ho treba pripomenúť Slovensku. Som rád že Slovensko si dnes už začína svojich slávnych rodákov žijúcich v zahraničí vážiť.

V porovnaní so západnými krajinami sa v Číne konzumuje oveľa viac zeleniny a ovocia, čo sa týka mäsa vo väčšine krajiny sú základnými druhmi mäsa hydina, hovädzie mäso, jahňacie mäso a s výnimkou moslimských etník aj bravčové mäso. Veľmi obľúbené sú vodné živočíchy, tam je výber bohatší. Zo zvierat sa konzumujú aj vnútornosti, končatiny a hlavy, čo u nás už vyšlo z módy. Táto ponuka je dostupná viac menej po celej krajine. V rámci regiónov sú potom „miestne špeciality“, tie môžu byť buď z hospodárskych zvierat, alebo divokej zveri.

V stredočínskej provincii Sichuan obľubujú králikov, najväčšia špecialita sú králičie hlavy. Na tibetských územiach jedia jaky. Na severe Číny zase obľubujú mäso zo somára, výnimočne sa dá natrafiť aj na konské mäso. V južných regiónoch Číny, najmä v etnicky pestrých provinciách Guangxi a Guangdong, sa konzumuje psie mäso. Pri psom mäse sa pristavím, lebo mylné presvedčenie že všetci Číňania jedia psov je rozšírené po celom svete.O psoch v Číne som natočil aj podrobné video:

Najradšej ho majú ľudia etnika Zhuang, i keď v menšom rozsahu je rozšírené aj vo zvyšku Číny. Priaznivci tohto mäsa sú skôr starší ľudia z vidieckych a chudobnejších oblastí. Ak by ste si chceli dať psie mäso, rýchlo zistíte že je drahé. Považuje sa za sviatočné. V Číne sa tak nemusíte báť, že vám dajú psie mäso namiesto bravčového, či hovädzieho. Väčšie riziko je že vám dajú bravčové či jahňacie namiesto psieho, ak si ho objednáte. Podľa zákona by malo ísť o mäso psov chovaných na farmách za účelom konzumácie. Zabíjanie a konzumácia potulných psov je zakázaná, avšak veľmi ťažko sa na tento zákaz dohliada. Aj preto platia na konzumáciu psieho mäsa prísnejšie nariadenia než na iné mäso. Napríklad jedlá zo psieho mäsa nesmú byť ponúkané na donášku. Mladí ľudia psie mäso neobľubujú, pes je dnes vo väčšine krajiny skôr domáci miláčik než hospodárske zviera, či pochúťka. Chov psov pre potešenie je tak obľúbený, že aj čínska vláda psom nedávno zmenila klasifikáciu z hospodárskeho zvieraťa na domáceho mazlíčka. Psa tak konzumuje stále menej ľudí a je možne, že časom z jedálnička zmizne úplne. Tak ako u nás, nie je tomu tak dávno čo bolo psie mäso obľúbené aj v Európe. V Švajčiarsku sa je dodnes.

V 21. storočí sa mäso psov konzumuje v Číne, Južnej Kórei, Vietname, Nigérii, a Švajčiarsku a je konzumované alebo legálne konzumované v iných krajinách. po celom svete. Niektoré kultúry považujú konzumáciu psieho mäsa za súčasť svojej tradičnej, rituálnej alebo každodennej kuchyne a iné kultúry považujú konzumáciu psieho mäsa za tabu, aj keď sa konzumovalo v minulosti.