Potrebujem vašu pomoc. Pomaly začínam pripravovať moje video z cestovania po Nórsku. Bude to video na môj YouTube, a tak to potrebujem nejako napasovať aj na Čínu, predsa len to je dôvod, prečo tie videá ľudia sledujú.

Premýšľal som nad tým a asi najpriamejšie spojenie je porovnať, aké je to cestovať po Číne vs. po Európe. Lebo ak mám byť úprimný, pre mňa bolo cestovanie po Nórsku väčšou exotikou, ako cestovanie po Číne. Predsa len posledných 10+ rokov nerobím nič iné, než že cestujem po Číne, a keď som v Európe, som jedine na Slovensku, maximálne sme s Liyou išli párkrát do Talianska. Európu až tak nepoznám. A sever Európy, ten som nepoznal vôbec.

Druhý názov, ktorý ma napadol s videom, a teda aj téma na video, je “Prečo sa Európa pre mňa stala cudzinou, ale Čína nie.” To sú dva možné názvy, ale téma bude rovnaká. Moja prvá otázka na vás teda je, ktorý názov sa vám páči viac? Na čo by ste skôr klikli?

*Cestovanie v Číne vs. Európe. Rozdiely ma šokovali.
*Prečo sa Európa pre mňa stala cudzinou, ale Čína nie.
(do hlasovanie sa nezmestia celé texty)

Moja druhá otázka je, ak ste niekedy cestovali po Číne, čo považujete za najväčšie rozdiely oproti Európe?

Video bude koncipované ako cestovateľský vlog, kde mám niekoľko úloh, ktoré sme chceli po ceste splniť, ale počas presunu, je to predsa len roadtrip, budem rozprávať o rozdieloch medzi Čínou a Európou. Toto sú veci, ktoré ma zatiaľ napadli.

Chaos a pravidlá

Európa je plná pravidiel. Ako písaných, tak aj nepísaných pravidiel. Či už sú to pravidlá etiky, slušného správania, dopravy, komunikácie a tak ďalej. Predsa len pravidlá, legislatíva a normy sa stali hlavným exportným artiklom európskej únie a je to fakt cítiť.

Napríklad, keď človek vchádza do výťahu v hoteli, najprv sa opýta ľudí, čo už sú vo výťahu, či môže pristúpiť. Alebo rovno nenastúpim a počkám na ďalší. S týmto som sa v Nórsku stretol nespočetnekrát. Ak by som mal toto robiť v Číne, na výťah čakám celý deň. Lebo v každom výťahu sú ľudia a väčšinou je aj každý výťah preplnený ľuďmi. Človek bežne dav vo výťahu potlačí, aby sa zmestil aj on. Toto je len príklad, ale zastrešuje celú plejádu situácií.

V Číne je všade veľa ľudí, na to brať ohľad na iných moc nie je priestor. Tu panuje viac pravidlo "každý za seba". Chceš sa niekam dostať, potlač sa. Pravidiel tu je všade menej a ľudia berú ako pravidlo to, že žiadne pravidlo nie je, stať sa môže čokoľvek. Človek je tak viac opatrný.

Napríklad, skôr ako vojdem na cestu v Číne, si naozaj musím dať pozor, či niečo nejde. Aj keď autá púšťajú, vždy príde tichá elektrická motorka, ktorá nikdy nikoho nepúšťa. V Európe sa ľudia idúci cez prechod ani len nepozerajú, to že ich každý púšťa, berú za takú veľkú samozrejmosť, že ak by niekto skutočne nezastavil, zrazí ich.

Keď mi klienti prídu do Číny, častokrát sa ma pýtajú na pravidlá. Kde môžem fotiť? Čo je zakázané fotiť? Ako sa mám správať pri jedálenskom stole? Ako mám osloviť Číňanov, aby som ich neurazil? A tak ďalej... Častokrát som to nechápal. Ak niečo nie je niekde vyslovene zakázané (čiže je tam tabuľa), všetko je dovolené. Ale v Európe to tak nie je. Ľudia sú zvyknutí na pravidlá a keď prídu do Ázie, očakávajú ich tiež a pýtajú sa na ne. Ale tu pravidlá nie sú. Nie je na to čas a priestor. Všade sú ľudia. A s tým súvisí aj môj druhý bod.

Skupiny vs solo cestovatelia

Nórsko má veľmi rozvinutý turizmus. A majú ho skvele pripravený na solo cestovateľov. Všade sú navody, tabuľky, aplikácie… Ich web pre cestovanie po Nórsku je skvelý. Presuny sme si napríklad spríjemňovali tak, že sme si na ich webe pozerali všetky väčšie norské vodopády a ak sme mali nejaké pri ceste, zastavili sme. A to robilo nespočet ďalších ľudí. Ak človek išiel na túru do hory, všade boli mapy, kde človeku vysvetlili, kadiaľ ísť, ako sa správať a čo nerobiť…

Čína nie je prispôsobená na solo cestovateľov. Inštrukcie človek hľadá ťažko, bez čínštiny je to takmer nereálne nájsť aktuálne informácie. Aj keď človek nájde niečo v angličtine, je obrovská pravdepodobnosť, že sú už neaktuálne, lebo v Číne sa všetko neuveriteľne rýchlo mení.

Na druhej strane, Čína je pripravená na veľké davy ľudí. Organizácie na veľkých atrakciách, kde sa premelú tisíce ľudí, sú neuveriteľné. Každý krok je odstupňovaný a má ľudí, ktorí smerujú davy. Na to Európa zase pripravená nie je. Akonáhle je niekde o trochu viac ľudí, všetko sa zasekne a všetko dlho trvá. V Európe je v porovnaní s Áziou málo ľudí, ale cestovanie zažíva nový boom, a tak nie vždy je to pravda. Človek tento prechod z Ázie do Európy vidí najlepšie na letiskách. Keď človek prechádza čínskymi letiskami, všade je veľa ľudí, ale čaká sa málo a všetko ide rýchlo. No hneď ako priletí do Viedne na letisko, hoci je tam desatina ľudí oproti Šanghaju, všetko trvá desaťkrát tak dlho.

Last minute cestovanie a objednávky dopredu

To, čo ma prekvapilo na cestovaní v Nórsku, bolo, že všetko bolo treba objednávať minimálne mesiac, ideálne mesiace dopredu. V opačnom prípade boli hotely obsadené, reštaurácie vybookované a lístky na túry, ba aj parkoviská, či (niektoré) ferry (čo je v Nórsku extra dôležité) vypredané. Našu cestu po Nórsku sme museli mať skrátka pripravenú a naplánovanú.

Asi by sa dalo cestovať aj bez plánu a veci riešiť priebežne, ale bolo by to komplikované, drahé a obmedzujúce. Keď bol môj kamarát, s ktorým som cestoval v Nórsku, pred rokom v Číne, naša cesta mala iba hrubé kontúry. Ja som chcel byť flexibilný, a tak sme hotely častokrát objednávali deň dopredu, ba niekedy v daný deň. Ja si bežne objednávam hotel online aj rovno pred vchodom. Do 2 minút mám rezerváciu potvrdenú a idem dnu.

Aj toto zrejme vychádza z faktu, že v Číne je veľa ľudí. Je tu preto aj veľa hotelov, reštaurácií a všetkého. Samozrejme, aj tu sú výnimky. Do zakázaného mesta v Pekingu by som sa takto nedostal, tam si treba kúpiť lístky dva týždne dopredu. Alebo na lanovku v Zhangjiajie. Ale tu sú to skôr výnimky ako pravidlo, zatiaľ čo v Európe, alebo minimálne v Nórsku, to bolo naopak.

Kvalita hotelov

V pomere ceny a kvality hotelov je Európa ďaleko za Čínou. Ten rozdiel bol neporovnateľný. Ok, uznávam, že Nórsko je drahá krajina, ale aj na Slovensku je ubytovanie strašne predražené. V Nórsku sú hotely úplne bežne cez 100 € na noc. väčšinou skôr cez 200€. Na Slovensku som mal problém v Banskej Bystrici nájsť penzión pod 50 €. A to, čo človek dostane, je smutné. Izby sú malinké, hygienické vybavenie tam nie je žiadne (i keď skôr z ekologických dôvodov) a málokedy nájde človek hotel s klimatizáciou, či kvalitným vetraním. Počas nášho pobytu bolo v Nórsku neprirodzene teplo, cez deň bolo okolo 25 stupňov. V hoteli sme mali na izbe preto 29 stupňov. Nič sa tým nedalo robiť. A to to bol hotel, ktorý stál cez 200 €.

Čínske hotely sú lacnejšie. A vybavenie, ako aj kvalita, čo človek dostane, je výrazne vyššia. Samozrejme, ono je to dané aj tým, že väčšina európskych miest má staré budovy a historické centrá, kde je problém spraviť moderný hotel. To treba spomenúť. Ale aj bez toho je ten nepomer stále obrovský.

Stanovanie a túry po horách

Európa miluje turistiku a stanovanie. Nórsko dvakrát viac. Všade sa dá stanovať, či kempovať. V Nórsku je to dokonca zakomponované v ústave - krajina je pre všetkých. A naozaj, stany sú všade. Taktiež je tu nespočetné miest na turistiku a väčšina je skvele značených. A čo sa týka značenia ciest, v tom Slovensko nezaostáva. Naše lesy sú značené ako jedny z najlepších na svete. Aj na Slovensku sme s rodinou chodili po horách a je to až neuveriteľne jednoduché.

V Číne to nie je bežné. Posledných 5 rokov turisti zažívajú obrovský boom a pomaly sa to mení, ale do lesa sa človek bez sprievodcu len tak nedostane. Ak teda nechce blúdiť lesom. Lebo značenie tu nie je žiadne. Ba naopak, mnohé lesy majú ploty, aby turistov odradili. Ak na nejakú trasu začne chodiť veľa ľudí, častokrát tam postavia asfaltový chodník. Človek musí ísť stále viac a viac do vidieka, aby našiel túry, ako máme na Slovensku, či aj v Nórsku.

Doprava

V mestskej, ale aj medzimestkej doprave zase vyhráva Čína. V Norsku sme sa raz previezli autobusom, asi 6 zastávok, a cesta nás stála 6 € na osobu. Absurdná suma za 20 minút v autobuse. U nás nie sú autobusy tak drahé, ale zase všetko má svoj vlastný systém a človek si musí všetko dobre naštudovať, aby náhodou nedostal pokutu. A človek v Európe dostane pokutu strašne jednoducho.

Najviac nás v Norsku štvali parkoviská, lebo všetko okolo treba platiť cez ich webstránky, každé parkovisko malo iné webstránky, a niektoré sa platili dopredu, iné potom. Stále sme v tom mali chaos, nehovoriac o tom, že priemerná cena parkovania v Norsku je 20-30 € na deň. Čo je teda dosť.

V Číne je doprava lacná a mne osobne príde aj prehľadnejšia. Ak človek chce ísť do metra, proste si musí kúpiť lístok a prejsť cez bránu. Keď vystupuje, lístok strčí do turniketu. Nie sú tu preto žiadni revízori a človeku sa nestane, že z nevedomosti dostane pokutu. No u nás je to bežné. Ja som domáci a aj mne sa bežne stáva, že neviem, ako si správne kúpiť lístok na metro, či autobus.

Boli ste niekedy v Číne alebo Ázii? Čo vidíte vy ako veľké rozdiely? Napíšte mi a možno sa to dostane do videa. Som naozaj zvedavý. Cieľom video nie je povedať, že jedno je lepšie ako druhé, ale proste zdielať naše pozorovania a otvoriť zaujímavú tému.

Status zájazdov:

December 2025 - 🟢 voľné miesta (nový termín)
Máj 2026 - 🟢 voľné miesta (nový termín)
Jún 2026 - 🔴 predbežne vypredané
September 2026 - 🔴 predbežne vypredané
Október 2026 - 🔴 predbežne vypredané