Pavel Dvořák

Číňania strašne radi cestujú po stopách celebrít. Ak sa nejaké miesto objaví v populárnom seriáli, častokrát to znamená, že v lepšom prípade najbližší rok, v tom horšom prípade už nastálo, bude na danom mieste strašne veľa turistov. Miestne vlády sa samozrejme snažia turizmus propagovať, jednotlivé oblasti medzi sebou navzájom súperia, aby dostali politické body od Pekingu za úspešný rozvoj turizmu, a preto sa snažia, aby sa obľúbené programy natáčali práve u nich. Takýto seriál znamená obrovský prísun peňazí a prestíž pre danú oblasť. Za cenu davu turistov. Preto miestni ľudia z masového turizmu nemajú vždy radosť. Ich pokojná dedina sa zrazu zmení na kolotoče a ak v turizme nepodnikajú, väčšinou im to ani žiadne peniaze neprinesie. Žiaľ presne toto sa teraz deje v našej dedinke Shaxi.

V Číne je populárna reality show, kde celebrity chodia na vidiek žiť chvíľu "dedinským" životom. Starajú sa o zvieratá, obrábajú pôdu, varia si miestne špeciality a oboznamujú sa s miestnymi tradíciami. Aj moja žena to rada pozerá, sám som pár dielov videl. Je to celkom zábavná reality show, ktorá má aj edukačný charakter. Jeden z dielov sa točil práve tu, pred nedávnom sa po prvýkrát vysielal.

Túto dedinku pred asi dvadsiatimi rokmi objavili a neskôr zrekonštruovali najprv cudzinci, konkrétne Švajčiari. Desaťročia nebola na radare čínskych turistov, za to v zahraničí bola veľmi známa. Aj preto nás tu býva už päť cudzincov, a zároveň sem veľmi veľa zahraničných turistov pravidelne každý rok prichádzalo. Lenže Covid prísun cudzincov zastavil. A tento seriál naopak dostal Shaxi do povedomia aj v Číne. Odkedy sa odvysielal, Shaxi pravidelne trenduje na TikToku a každá platforma už o Shaxi niečo odvysielala. Naposledy napríklad čínsky National Geographic.

Po odvysielaní seriálu akurát prišiel Čínsky nový rok, kedy má celá krajina voľno a veľa ľudí zvykne cestovať. Dokonca to je prvý Čínsky nový rok po troch rokoch, kedy sa dá voľne cestovať! Nehrozia žiadne lockdowny, či karantény. Keď sa tieto tri veci spojili, no čo vám poviem. Turistický armagedon. Davy turistov všade.

Tento rok veru Číňania začali opäť naplno a plnou chuťou cestovať, Shaxi nie je jedinou oblasťou, čo sa pod ich náporom prehla. Napríklad slávne Žlté hory bývajú plné turistov každý rok, aj tento rok ich navštívili desiatky tisíc ľudí, čo počas sviatkov je bežné. Avšak keďže je zima, a Žlté hory sú hory, prišla snehová búrka. Viac ako desaťtisíc ľudí uväznila na vrchole hory! Hodiny stáli v zápche, ktorá sa snažila zliezť. Neskutočné!

Na jednej strane som rád, že miestni ľudia po troch rokoch pandémie, kedy sem nikto nechodil, konečne niečo zarobia. Aj oni si to pochvaľujú. Na druhej strane dúfam, že po Čínskom novom roku sa to trochu upokojí (zatiaľ to vyzerá nádejne, turistov každým dňom ubúda). Aj domáci v to dúfajú. Peniaze sú síce fajn, ale pokojný a kľudný život, kde má človek akurát, je lepší.

Veľmi veľa ľudí sa do Shaxi presťahovalo práve pre pokojný život. Podobne ako my. Ich reštaurácie, či hotelíky sú len aby mali čo robiť. Mnohí už majú peniaze zarobené a teraz chcú mať kľud. Takíto ľudia z týchto davov turistov radosť nemajú. Je ich proste príliš veľa, mnohí sú z malomiest, sú hluční a nevychovaní a zanechávajú po sebe smetisko; všade fajčia, kričia a vyhadzujú odpadky.

ℹ️ Malá odbočka, o ľuďoch ktorí hľadajú kľud som videl zaujímavý film: The Banshees Of Inisherin. Film sa mi páčil, i keď záver bol až trochu moc depresívny. Film sa natáčal na írskom vidieku a tak to bola doslova pastva pre oči, len pre tú krajinu sa to platilo vidieť. Nádhera!

Napríklad naši kamaráti z veľkého mesta Tianjin tu majú reštauráciu. Príval turistov však regulujú tak, že predávajú iba obedové sety s minimálnou cenou 50€. Jedlá z jedálneho lístku cez sviatky neponúkajú. A funguje im to. No nie každý si to môže dovoliť. Môj kamarát Dahua (ten čo v mojom poslednom videu dáva obety bohom) má hotelík. A má plno. Má plno v hoteli, ale už má aj plné zuby turistov. On síce peniaze potrebuje, prerába svoj domček a bude ho to stáť približne 230 000€ a za tieto dva týždne aj zarobí, ale toto nie sú jeho cieľoví klienti. Túži mať klientov, ktorí si budú pobyt uňho doma pochvaľovať, ktorých môže rozmaznávať, ktorí sa uňho najedia a kúpia si kávu, či pivo. Takých, ktorí s ním pôjdu na stanovačku, či na nejaký výlet po okolí. Chce klientov, ktorí uvidia jeho pridanú hodnotu a sú ochotní za to aj priplatiť. Namiesto toho má davy klientov, ktorí neustále zjednávajú cenu, chcú luxusné služby, ale nechcú za ne platiť, prespia, ani len kávu si nekúpia, požadujú veci zadarmo a ešte aj tie izby poničia. Z takéhoto podnikania radosť nemá.

Ako sme na tom my v našej dedinke, ktorá je od tej centrálnej vzdialená 5 kilometrov? Masový turizmus má jednu výhodu. Je koncentrovaný na jednom mieste. Všetci sa tlačia na seba v starom centre, na mieste, čo bolo v reality show, okolité dedinky sú však prázdne ako vždy. V centre je dokonca stolička, kde hlavný hrdina reality show sedel. Okolo nej sú ďalšie tri úplne rovnaké sedačky. Ale látka zodratá od zadkov je iba na tej jednej. Zvyšné tri stoličky sú ako nové.

My sme teda skrytí v našom domčeku, do hlavnej dediny nechodíme a užívame si krásne ticho (až na chvíle, kedy sused začne s karaoke, moje posledné video).

Každé ráno chodím na východ slnka na kopec do lesa. Len bohužiaľ pre pravidelný pohyb som dosť schudol a tak mi na minulej prechádzke z prsta spadol svadobný prsteň. Ako som hľadal, tak som hľadal; nikde. Poobede so mnou išla hľadať aj Liya. Zbytočne. No našla čerstvo odpadnutú šišku zo stromu, do ktorej sa úplne zamilovala. Podľa nej mala výnimočný tvar, napoly otvorená, napoly zavretá, no krásne okrúhla, nebola však vyschnutá, ako všetky šišky na okolo, ale leskla sa čerstvosťou do bronzova. Podala mi ju a ja nevediac, že medzi nimi prebehla láska na prvý pohľad, som ju po povinnej pochvale zase odhodil. A tak sa naše hľadanie prsteňa zmenilo na hľadanie onej šišky. Tomu sa hovorí, úspešné preškolenie Šanghajčanky. Nenašli sme ani prsteň, ani šišku.

V poslednej dobe si so sebou každé ráno beriem aj hojdaciu sieť a počítač. Práca na mojej druhej knihe mi tak ide naozaj od ruky.

Zrovna dnes sa ale jedna zablúdená rodina turistov dostala až k môjmu pracovnému lóže. Musím povedať že všetci - mama, otec, dieťa a asi nejaký strýko, ostali stáť ako vodou obarení. Uprostred čínskych hôr, kde len dedinčania kdetu zberajú opadané ihličie, zrazu v hojdacej sieti s počítačom na kolenách leží cudzinec, biela tvár! Takú scénu ešte nikdy v živote nevideli a asi ani už ani neuvidia. Najprv na mňa prehovoril malý syn:

"Ujo odkiaľ ste?"

"Zo Slovenska".

Zamrzol. Chvíľu premýšľal, potom sa otočil a utekal k mame. Asi sa jej išiel opýtať, čo znamená slovo Slovensko. Lenže mama tiež nevedela, tak ho poslala späť nech sa ma opýta, či som Američan.

"Nie. Som Európan." Už som ho jeho nevzdelanú hlavu viac nenamáhal.

"Mamááá, on je z Európy!" začal kričať a behom utekal späť.

"Asi tu v Číne študuje" povedal jeden muž tomu druhému, snažiac sa znieť veľmi rozhľadene. Zjavne poznal odpoveď na všetko.

"Nie, bývam v tejto dedine." opravil som ho.

Neodpovedali. Myslím, že túto informáciu odmietli spracovať. Ich antivírový systém ju rovno vymazal. Cudzinec, čo žije na čínskej dedine? To nemôže byť predsa pravda. A potom si ma odfotili.

💛 Tento blog svojím členstvom podporilo 50 ľudí. Ďakujem Vám!

Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor L., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Martin A., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Marcela M., Matej H., Tomas T., Tomas K., Zuzana G., Miroslav C., Viktor V., Peter V., Matej H., Štepán B., Ivan H., Eva M., Jaroslav M., Michaela W., Bohuslav J., Zsolt K., Michaela W..

Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.

Chcete sa pridať medzi členov?

💛 Pozvanie na digitálnu kávu

Väčšina etnických Číňanov sú ateisti. Náboženským rituálom sa venujú len tak pre istotu, než že by im naozaj verili. Samozrejme sú tradície na čínsky Nový rok, ktoré dodržiavajú, tie však nevychádzajú zo žiadneho náboženstva, ale z ľudovej zbožnosti a folklóru (viac o čínskej viere je v mojej knihe). Medzi také napríklad patrí vešanie lampiónov a tzv. párových nápisov na dvere. Majú do rodiny priniesť šťastie a bohatstvo. Jediné tradície spojená s čínskym Novým rokom, ktoré etnickí Číňania poctivo dodržiavajú, sú spojená práve so zbohatnutím, Bohom bohatstva a peniazmi.

Oblasť v ktorej teraz bývame, je obývaná národnostnou menšinou Bai. Títo ľudia sú budhisti a náboženstvo je v ich živote oveľa viac prítomné, ako v životoch etnických Číňanov. Aj preto spôsob, akým oslavujú Nový rok, je oveľa prísnejší a náboženské rituály dodržiavajú všetci veľmi poctivo.

Okrem vlastných tradícii, ku ktorým sa hneď dostanem, prebrali aj niektoré čínske. Napríklad ono vešanie lampiónov a párových nápisov. Lenže si to sprísnili. Kým Číňania ich môžu vešať kedykoľvek, keď si nájdu čas, my s Liyou sme ich zavesili asi týždeň pred Novým rokom, miestni musia čakať na posledný deň roka, kedy už aj tak majú veľa práce. Okrem lampiónov, alebo párových nápisov musia pri svojej bráne zapáliť aj veľké, polmetrové vonné tyčinky, ktoré dokážu tlieť celý deň.Hlavnou povinnosťou dňa je ale ísť zablahoželať miestnym božstvám. Ľudia nesmú začať oslavovať skôr, ako ich božstvá. Išiel som do chrámu spoločne s mojim kamarátom a tak mám celý proces natočený (bude z toho aj video). Ako to prebiehalo?

Najprv museli doma pre božstvá navariť. Nosí sa im vyúdená bravčová hlava, alebo stehno, a údená sliepka. K tomu sa robia kukuričné čipsy a prináša sa aj ovocie a pálenka s čajom. Občas niekto donesie aj rôzne zrniečka či strukoviny. V chrámoch sú vyobrazené aj kone, nachádzame sa totiž na obchodnej ceste čaju a koní, a preto aj im treba priniesť obetu. Koňom sa nosí proso, alebo nejaké ovocie.

V dedinskom budhistickom chráme je množstvo sôch. Nepočítal som presné množstvo, ale určite ich je cez dvadsať. Sú rozdelení do niekoľkých skupín. Každej jednej skupinke je treba dať obetu zvlášť. Najprv sa im nadrvia kukuričné čipsy, potom sa im prerozdelí ovocie a odleje sa im z pálenky a čaju. Potom si treba kľaknúť na kolená a pokloniť sa im. To sa zopakuje pri každej skupine božstiev.

Keď sme obišli všetky, v strede chrámu kamarát nakrájal bravčovú hlavu a sliepku. Z mäsa sa odreže iba pár plátkov, ktoré sa napichnú na paličku a položia na obetné miesto. Keď tam špajle s mäsom pokladal môj kamarát, už tam nakope bolo asi tridsať podobných špajlí. Väčšina ľudí dáva úplne rovnakú obetu.

Po tom, ako sa im mäso odloží, tak sa treba ešte raz pokloniť pred hlavným oltárom a nakoniec je treba zapáliť pás petárd na odohnanie zlých duchov, aby im neprišli to jedlo kradnúť. Zvyšok bravčoviny a hydiny si ľudia vezmú domov na svoj vlastný novoročný stôl.

Pri odchode treba ešte nakŕmiť sochy koní. Nie sú božstvami, preto dostanú jedlo až na záver. Keď sme vyšli von z chrámu, pri hlavnom vchode sme sa poslednýkrát poklonili a mohli sme domov. Celý proces uctievania božstiev nám trval približne hodinu a až potom sme mohli začať oslavovať my.

Menšina Bai má taktiež predpísané, že na novoročnú hostinu musia mať minimálne osem hlavných jedál. Volajú to "Osem novoročných mís" a sú to všetko mäsové jedlá a polievky (býva tam napríklad slepačia polievka, bravčová polievka, bôčik na karameli, ryba, hovädzie mäso a ďalšie). K tomu sa môže pridať ešte zopár zeleninových jedál, ale zelenina sa pri oslavách je málo. Ľudia na vidieku jedia vo všedné dni viac zeleniny ako mäsa, ale počas osláv by musí byť naopak. V zmysle "Ako na nový rok, tak po celý rok".

No a večer sa samozrejme všade púšťali ohňostroje a petardy. My sme si s Liyou zobrali húpaciu sieť na vrch kopca a odtiaľ sme mali celú dolinu ako na dlani. Ohňostroje vystreľovali nonstop z každej jednej dediny od zotmenia, až do jednej- druhej rána. O polnoci ich bolo samozrejme najviac. Približne o piatej ráno začali petardy búchať opäť. Na prvý deň roka totiž musia ľudia skôr, ako vyjdú z domu, odpáliť celý pás petárd. Odoženú tým zlých duchov, ktorí by mohli počas prelomu rokov prísť na pred ich dom. Až keď sú odohnaní a petardy skončili, môžu vyjsť na ulicu. Prvý deň nového roku tak búchali petardy od piatej rána až do poobedia. Vždy podľa toho, kedy sa kto zobudil.

My sme nový rok oslávili iba vo dvojici. Spravili sme si krevety, morskú rybu, bravčové rebierka na sladkokyslo, kačaciu polievku, hovädzie pastrami a kotol ryže. Ryže sme sa ani nedotkli. Jej úloha totiž bola, aby ostalo jedlo do druhého dňa. Človek si nesmie všetko vyjesť v posledný deň roka, lebo by ho počas nového roku čakalo nešťastie a chudoba. Druhý deň sme si z odstátej ryže spravili praženú ryžu na vajíčku. Tá je najlepšia aj tak z jednodňovej, až dvojdňovej ryže. Môžete si ju doma pripraviť podľa môjho videa:

Popri jedení sme pozerali Priateľov, ktorí sa prekrikovali so susedovým karaoke. V tento deň bolo extra hlučné. Najhoršie je, že spievať začali susedia už ráno, na obed si dali pauzu a po večeri pokračovali.

Dnes, prvý deň nového roka ľudia nerobia nič. Dojedá sa jedlo z osláv, nepracuje sa a ani sa nijak zvlášť neoslavuje. No už zajtra začnú petardy opäť. Každý deň si treba totiž uctiť nejakých iných bohov. Plus Číňania ohňostroje milujú a preto jednu vec na čínskej dedine počas osláv nového roka nenájdete. Ticho.

My sme prvý novoročný deň strávili malým výletom. Išli sme do dediny na vrchole kopca, ktorá je od nás vzdialená približne dvadsať kilometrov. Je tam krásne jazero s reštauráciou, kde robia čerstvé ryby. Po obede sme sa išli prejsť do dediny a zhodou okolností sme natrafili na dedinské divadlo, kde práve hrali sečuanskú operu. Ešte šťastie že som zobral foťák. Týmito fotkami, a vinšom všetkého dobrého do Roku zajaca sa s vami na dnes lúčim.

🧡 Tento blog svojím členstvom podporilo 47 ľudí. Ďakujem Vám!

Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor L., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Martin A., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Marcela M., Matej H., Tomas T., Tomas K., Zuzana G., Miroslav C., Viktor V., Peter V., Matej H., Štepán B., Ivan H., Eva M., Jaroslav M., Michaela W., Bohuslav J..

Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.

Chcete sa pridať medzi členov?

🧡 Pozvanie na digitálnu kávu

Mená sú v čínskej kultúre veľmi dôležité, majú význam, ktorý podľa Číňanov určuje náš osud. Mne moje čínske meno vybrala manželka na základe dvoch citátov. Ten prvý "Hovor uvážlivo, konaj rozvážne" som sa rozhodol premeniť aj na krásny, ručne robený zápisník s čistými stranami od slovenskej firmy Remini.

192 strán s 90 gramovým papierom a záložkou na ceruzku, tvrdá väzba, čisté strany, A5. Zápisník posielame bez ceruzky, pretože pri preprave ničí zápisník.

Remini je slovenská značka zápisníkov, diárov a skicárov, ktorá sa sa podobne ako my snaží o čo najväčšiu kvalitu svojich produktov, no dbá i na dlhodobú udržateľnosť. Všetky ich výrobky sú z dvoch tretín ručná výroba a na výrobu používajú iba prémiové materiály.

Hovor uvážlivo, konaj rozvážne - Vydavateľstvo Rak

Kúpiť

Môcť počas sviatkov vypnúť z pracovného módu je vždy príjemné. Aj mne to padlo veľmi dobre. O to viac som sa tešil, až sa po Novom roku vrátim naplno do práce. Lenže po Novom roku si pre nás po prvýkrát prišiel Covid. Najprv ochorela Liya. Mňa síce pobolievali svaly, ale nič vážne sa nedialo. Popri tom, ako som sa o Liyu staral, som začal pomaly pracovať. Napríklad som rozpísal nový newsletter, ale nepodarilo sa mi ho odoslať. Vírus o pár dní doľahol aj na mňa. Vyše týždňa som ležal v horúčkach, nič som nedokázal robiť. Moje pracovné voľno sa tak neúmyselne predĺžilo ešte o dva týždne.

Pôvodne som vám chcel písať práve o tom, ako sme ochoreli nielen my, ale aj stovky miliónov ľudí po celej krajine. Nemáme už ani jedného jediného známeho, čo by Covid nemal. To je jedno, či v meste, alebo na dedine. Tá tsunami nákazy prišla s obrovskou silou a ešte neskončila. Čínsky nový rok a teda migrácia desiatok miliónov ľudí, ktorí sa vracajú domov na sviatky, sa len začína. To bude paseka. (Článok o tom som síce nenapísal, ale podielal som sa na dvoch článkoch pre Denník N)

Prípravy na Čínsky nový rok sú v plnom prúde. Hlavne ohňostroje a petardy počuť každý jeden deň. Je to pre nás až nezvyk, v mestách sú totiž ohňostroje zakázané a tak sme si od nich odvykli. Na dedine však sú veľkou súčasťou novoročného folklóru. Dedina pred Novým rokom ožila, vracia sa stále viac a viac ľudí z miest domov. Deti už majú prázdniny a sú všade. Väčšinu petárd hádžu práve oni. Paradoxne nášmu psovi ohňostroje vôbec nevadia, to čo mu vadí je, ak deti hrajú na dvore basketbal. Neviem prečo, ale zvuk basketbalovej lopty je preňho horší, ako petardy. Okrem ohňostrojov a petárd taktiež na trhu miestny kaligraf píše novoročné nápisy na dvere, ktoré predáva dedinčanom, všade sa predávajú rôzne sladkosti a dobroty, a kuriérske služby sú zavalené balíčkami. Podobne ako u nás pred Vianocami. Akurát v prípade Číňanov tam nie sú darčeky, ale dobroty na novoročný stôl. Veľa dedinčanov taktiež opravuje svoje domy, napríklad robia novú omietku, či mnohí vymenili brány do dvora za krásne nové.

Hoci rok 2023 nezačal pre nás ideálne, po dlhej dobe vidím trochu svetla na konci tunela a verím, že to bude dobrý rok. Aspoň v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Mnohé veci sa už začali meniť k lepšiemu. Čína zrušila nulovú covidovú  politiku a otvorila hranice. To znamená že sa po lete dostanem domov! (Chcem spraviť sériu prednášok a premietaní, pokiaľ viete o mieste, kam by som mal ísť, napíšte mi.) Taktiež sa v Číne skončili rôzne regulácie trhu, hlavne technologického sektora, ktoré posledné roky boli dosť výrazné a brzdili celú ekonomiku. Vzťahy medzi Čínou a USA sa začínajú obracať k lepšiemu. Otvárajú sa zavreté komunikačné kanály, mení sa taktika diplomacie a začínajú sa hľadať riešenia problémov. Zjavne nikto nemá peniaze, ani Čína ani Amerika, a tak treba na chvíľu zase zakopať bojové sekery. Ako veľmi sa situácia zlepší a na ako dlho veru neviem, ale aj tie malé znamenia čo máme, ma naplňujú optimizmom. To tu už dlho nebolo. Ešte keby sa tá vojna tento rok skončila. Svet by bol o toľko krajší. Držme si palce nech je rok Zajaca lepší!

Dnes už sme s Liyou na 90% zdraví, Čínsky nový rok tak začneme hádam lepšie, ako ten náš Nový rok. Ešte trochu kašleme a nie sme úplne pri sile, ale fungujeme. Po tak dlhom voľne začať znova robiť kreatívnu prácu je naozaj ťažké. Keďže ešte nemám úplne síl chodiť ráno behať s východom slnka a potom si zacvičiť, chýba mi rytmus. Dlho spím, začiatky dňa tak mám pomalé. Plus som si navykol už v posteli otvoriť sociálne siete. To rozbeh dňa zabije už úplne, musím sa to opäť rýchlo odnaučiť. V Roku zajaca to už robiť nesmiem.

Jediné na čo som sa posledné dni zmohol bolo doháňať resty, ktoré som už týždne, ba mesiace odkladal. Okrem kancelárskych povinností a poriadku v počítači to boli fotografie z mojej cesty za natáčaním seriálu pre RTVS. V počítači ma strašilo 5000 fotiek, ktoré som musel pretriediť a upraviť. Zabralo mi to päť dní, ale konečne som ich dokončil a tak vám v najbližších dňoch budem posielať fotografický seriál. Dnešná časť je z oblasti Gannan v provincii Gansu. Navštívili sme tu oblasť, ktorá sa volá Zhagana. Toto miesto ma úplne nadchlo. Na väčšinu miest, ktoré som navštívil počas natáčania, sa vracať neplánujem, ale sem určite áno. Chcel by som sem zobrať Liyu a možno, ak začnem robiť znova aj zájazdy, tak aj vás. Ale to je ešte vo hviezdach, takže zatiaľ posielam aspoň fotky z tohoto magického miesta. (Pokiaľ by vás zaujímal film z tejto oblasti, je archíve RTVS. )

🧡 Tento blog svojím členstvom podporilo 45 ľudí. Ďakujem Vám!

Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor L., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Martin A., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Marcela M., Matej H., Tomas T., Tomas K., Zuzana G., Miroslav C., Viktor V., Peter V., Matej H., Štepán B., Ivan H., Eva M., Jaroslav M..

Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.

Chcete sa pridať medzi členov?

🧡 Pozvanie na digitálnu kávu

Tohtoročné Vianoce boli štedré! Od čínskej vlády sme dostali krásny darček! Oznam že ôsmeho januára sa zrušia pandemické obmedzenia, vrátanie cestovných obmedzení! V článku, ktorý vyšiel 27.12. je vyslovene napísané, že od ôsmeho januára sa obnoví cestovanie von a do Číny! Žiadne karantény. Iba PCR testy pred odletom ostávajú ako povinnosť, ale verím že aj to čoskoro zmizne. Tomu hovorím naozaj skvelý darček, vyzerá to že rok 2023 bude konečne rok, kedy sa dostanem domov na Slovensko!

Na druhej strane obrovské množstvo Číňanov, podľa niektorých správ odhadom 250 miliónov ľudí, tieto Vianoce strávilo v chorobe. Mestá sú už Covidom zamorené, Peking vraj už má vrchol nákazy aj za sebou. To znamená že len v Pekingu bola nakazená väčšina obyvateľstva. Peking má 21 miliónov obyvateľov! Celú krajinu by mal čakať vrchol nákazy okolo Sviatkov jari, čiže Čínskeho Nového roku. Ten tento rok pripadá na 21. januára. Koľko bude v skutočnosti naozaj nakazených a aká bude úmrtnosť bude veľmi ťažké zistiť. Lebo sa netestuje, štatistiky o nových nakazených sa už nevedú a pravidlá na to, aby sa za príčinu úmrtia považoval Covid sa podľa vzoru zvyšku sveta sprísnili. No dobre, ale dosť bolo tejto otravnej témy. Ako tie naše Vianoce na čínskej dedine vlastne prebiehali?

S Liyou nie sme úplne tradičná slovenská rodina, naše vianočné tradície teda tiež nie sú moc tradičné. Ale nejaké predsa len máme. Vianočný stromček sa v Číne kúpiť dá, myslím že aj živý, aj plastový, ale to nás neláka. V Šanghaji sme na stromček aj tak nemali miesto a tu nám to prišlo tiež zbytočné. A preto sme si Vianočný stromček spravili veľmi svojský, postavili sme ho z kníh. Čínskych kníh. Hviezda stromčeka bola kniha o Da Vinciho diele s jabĺčkom na vrchu. Samozrejme stromček bol aj ozdobený, mali sme okolo neho vianočné svetielka a karamelové ozdoby. Aspoň zopár. No máme v domčeku aj výzdobu z ihličnanu. Niekoľko krásnych voňavých vencov a jeden malý stromček, ktorý je ako ozdoba na stole. Je síce netradične malý, ale zase je z živého stromu, takže vonní a opadáva. Keby sme tie naše dva stromčeky skrížili, tak by to bolo skoro ako na Slovensku. Darčeky sme si dali už dva týždne pred Vianocami, nevedeli sme vydržať. Liyushka dostala LEGO a ja som dostal knihu o Stanley Kubrickovi a nový mikrofón.

Na Vianočnú večeru sme si po prvýkrát spravili klasickú domácu kapustnicu. Klobásy sme získali od Čecha Pavlíka, ktorý žije v meste Shenyang a má tam obchodík s malými mäsovými delikatesami. Robí domáce klobásky, párky, slaninky, jaterničky, či udené.

Musím povedať, že tak poctivé mäso by som aj na Slovensku musel hľadať (i keď na Budmerickom družstve by som ho našiel). Tak sme si nechali poslať šesť klobás a hovädzie pastrami. Balíček prišiel dva dni po platbe, kilo a pol mäsa stálo 30€, doprava stála 5€. Len aby som uviedol kontext, mesto Shenyang, kde Pavlík býva a odkiaľ poslal klobásy, je od nás vzdialené 3700 kilometrov! Klobásky k nám preto doleteli lietadlom.

Nakladaná kapusta, presne taká ako sa je u nás, je aj špecialita severnej Číny. Nie je to ďaleko od Ruska, zimy sú tam kruté a zeleninu treba nejak uchovať. Odpoveďou je nakladaná zelenina. A keďže je to dobrôtka, rozšírila sa aj do ďalších častí Číny. Naša nakladaná zelenina prišla z provincie Sichuan, ktorá je na rozdiel od Shenyangu za rohom. Iba 1200 kilometrov. Ak by sme do kapustnice dávali huby, sme na ideálnom mieste. Oblasť kde bývame je rajom húb a hríbov. Ale žiaľ Liya má huby od lekára zakázané, takže toto privilégium sme nemohli využiť. Ale kapustnica bola aj tak dobrá. Chuť domova.

Naše druhé, už tradičné jedlo na štedrý večer je francúzske syrové fondu. V tejto dedine je reštaurácia, kde pečú domáci chleba, takže sme ku syrovému kotlíku mali aj dobrý chlebíček. K tomu sme si dali rôzne šunky, salámy a zeleninu. Nebola to nejak extra bohatá štedrovečerná večera, ale pre nás bola ideálna. My sme "skromní". Vianočné pečivo sme žiaľ nemali, to je jediná vec, čo nám chýbala. Ale mali sme bonboniéru. Aj to bolo fajn. Po večeri sme si dali prechádzku po poliach, pozorovali sme krásnu hviezdnatú oblohu a obvolali moju širokú rodinu na Slovensku.

Prvý sviatok bol, čo sa týka jedla, oveľa bohatší. Za toho necelého polroka, čo sme tu, sme si našli dobrých kamarátov. Napríklad manželov z Tianjinu, ktorí tu bývajú už viac ako desať rokov. Majú malý hotelík, reštauráciu a kaviareň. Okrem toho u nich ordinuje lekár čínskej medicíny, pán lekár Rieka, za ktorým počas jesene Liya chodila každý pracovný deň. Keďže aj manželia kladú dôraz na zdravý životný štýl, veľa pohybu a hlavne zdravé jedlo, tak majú v reštaurácii neuveriteľne dobrú kuchyňu z naozaj prémiových a veľmi kvalitných surovín. Pripravili  pre nás neuveriteľnú vianočnú hostinu, na ktorú okrem nás prišla ešte dievčina z Pekingu so svojou malou dcérou, ktorá tu tiež býva už asi päť rokov. Spoločne s Liyou chodila k pánovi lekárovi Rieke. Ten sa nezúčastnil, lebo počas mesiacov sa zatvára na samotu, aby nazbieral sily na celoročné liečenie.

Z nášho Vianočného obeda vám prikladám fotografie, lebo tie povedia viac, ako milión slov. Ale menovite spomeniem všetkých účastníkov: kapustnica s klobáskami od Pavlíka (Čínskym kamarátom sme poslali video v slovenčine s receptom, ale zvládli to bravúrne. Ich kapustnica bola lepšia ako moja.), hovädzie na červenom víne, jahňací kotlík, kuracie krídelka na Coca-Cole posypané sezamom, nakladaný losos, úhor, dva druhy vyprážanej ryby, bravčový rezeň, rôzny šunky, domáca tlačenka, plesnivé syry, hríbová mliečna polievka, čerstvo upečený chlieb, jahody, kivi, pomaranče, fľaša archívneho francúzskeho červeného vína a ryžové víno s príchuťou hrušiek (0,9% alkoholu). Najedli sme sa na prasknutie a bol to veľmi príjemne strávený sviatok.

Večer sme si s Liyou pustili našu Vianočnú klasiku - Die Hard (Smrtonosná pasca) s Brucom Willisom a jednu novinku Glass Onion (tiež dobré). Na Silvestra ešte zbehneme maratón Pána Prsteňov (jedine predĺžené verzie). Takto my oslavujeme sviatky v Číne.

Mnohí sa ma pýtate aké tradície majú samotní Číňania. Žiadne. Číňania nie sú kresťania. Vianoce neoslavujú. Budete sa teda musieť uspokojiť len s tým, ako oslavuje Vianoce Slovák v Číne.

Nakoniec už mi neostáva nič iné, len vám zapriať krásne prežitie posledných dní tohoto roka, príjemného Silvestra a hlavne všetko dobré do Nového roka! Verím že v roku 2023 sa už konečne uvidíme aj na nejakej besede s čitateľmi na Slovensku a v Čechách.

p.s. Dodám jednu dobrú správu - moja kniha vyjde v českom jazyku 23.3.2023.

🧡 Tento blog svojím členstvom podporilo 39 ľudí. Ďakujem Vám!

Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor V., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Petr V., Marcela M., Matej H., Štepán B., Tomáš T., Tomas K., Ivan H., Eva M..

Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.

Chcete sa pridať medzi členov?

💛 Pozvanie na digitálnu kávu

O chvíľu začína čínsky Nový rok. Samozrejme najprv budú Vianoce, potom náš Nový rok, a až potom bude ten čínsky. Ale na čínskej dedine tie prvé dva sviatky miestnych moc nezaujímajú. To sa bude oslavovať len v našom malom domčeku, kde budem ja, Liya a Duo Duo; nikde inde už nie.

Čím viac sa čínsky Nový rok blíži, tým živšia je naša dedina. A tým viac karaoke susedia spievajú. Už ma dokonca aj na jedno zlomili, ale o tom až o chvíľu.

Dedina sa stáva živšou v prvom rade preto, lebo sa vracajú ľudia, ktorí migrujú za prácou. Zatiaľ sa ich vrátilo len zopár, ale každý týždeň prichádzajú noví, a čím bližšie k Novému roku budeme, tým viac sa ich vráti. Pre mnohých je toto jediná časť roka, kedy môžu byť konečne doma. I keď tento rok sa príchodu ľudí z miest ľudia obávajú, pretože sa uvoľnili covidové opatrenia. Vírus sa v mestách šíri ako prívalová vlna, dedinčania sa boja, kto to sem ako prvý donesie. Žijú tu najmä starí ľudia a nie je tu dobrý prístup k zdravotníctvu. Len jeden dedinský, nie moc dobrý lekár; najbližšie nemocnica je tri hodiny autom.

Druhý dôvod, prečo sa dedina stáva stále živšou je, že rodiny organizujú spoločné hostiny, najmä svadby. Koniec roka je na čínskej dedine najlepšie obdobie na svadbu. Na poli nie je veľa roboty, mnohí ľudia z miest sa vrátili, a môže sa voľne hodovať a piť aj niekoľko dní v kuse. To je bežná vec.

Musím povedať že ma trochu prekvapilo, ako veľmi sa tu na dedine pije. Bol som už na dvoch susedských hostinách a všade tiekla pálenka prúdom. Hoci sa z času na čas niekto snaží vykrútiť a nepiť, ešte som nezažil, že by mu to kolektív umožnil. Okrem toho výhovorka, ktorú počúvam najčastejšie je aj tak:

"Ja už som pil strašne veľa na obed."

Našťastie čínske pijatiky sú rýchle. Pije sa veľa, neustále, ale zároveň toho miestni až toľko nevydržia. Dedinský priemer, čo som zatiaľ odsledoval, sú tri poldecáky až po okraj. Keďže sú zvyknutí vstávať ešte pred východom slnka, väčšinou už okolo desiatej večer zábavy končia a idú spať. V zime síce je práce na poli menej, ale stále je jej dosť. Teraz sa napríklad pália kukuričné stvoly, alebo sa zbiera opadané ihličie na výrobu hnojiva.

Pred pár dňami sa z mesta vrátila aj rodina nášho suseda Yanga. Inak všetci v tejto dedine sa volajú Yang, v Číne je bežné, že celé dediny majú iba jedno priezvisko. Nazvime ich teda Klan Yangovcov - cez plot ma zavolali na večeru. Vraj boli cez deň chytať ryby a robia čerstvú rybaciu polievku. Liya bola ešte v Šanghaji, nechcelo sa mi aj tak variť, plus to mohol byť zaujímavý zážitok a tak som súhlasil.

Rybaciu polievku robili na dvore na prenosných kachliach, nepálili však drevom, ale obranou kukuricou, čo ma celkom zaujalo. Horelo to super, len museli častejšie prikladať. No tu aj tak všetko horí pomalšie, lebo je tu nadmorská výška 2400 metrov nad morom, čiže menej kyslíka. Polievka bola z kaprov a zemiakov, samozrejme plná čili. Ale veľmi dobrá.

Najprv sme spoločne dovárali jedlo na dvore, rozprávali sa a popíjali čajík. Ako zašlo slnko, bola už poriadna zima, ešte že tam hrial oheň. Potom sme sa všetci presunuli do kuchyne, kde sme si posadali za nízky stôl na tak malé stoličky, že sme mali kolená až pod bradou. Takto sa na čínskej dedine sedí vždy. Na stole pristál kotol rybacej polievky s niekoľkými rybami, dve kapusty, ktoré boli tiež uvarené vo vývare z rýb, a misa fazúľ. K tomu biela ryža a samozrejme demižón pálenky.

Okolo stola som sedel ja - jeden Slovák, a asi desať Yangovcov - tri ženy, dve deti a zvyšok muži. Večera bola družná, Číňania sa navzájom prekrikovali, popri tom schuti jedli, a každých 5 minút si pripíjalo. Po tom sme sa presunuli do karaoke miestnosti na druhom poschodí.

Starý sused Yang tam má naozaj modernú výbavu. Dva obrovské reproduktory, audiosystém s bezdrôtovými mikrofónmi a všetko je to napojené na veľkú televíziu na stene, v ktorej je nainštalovaná karaoke aplikácia. Vyskočil QR kód, dedinčania ho naskenovali mobilmi a potom si každý vyberal pesničky vo svojom mobile. Skákali rovno do poradovníka na televízii a striedala sa pesnička za pesničkou, Yangovci na mikrofóne, a mňa už čoskoro bolela hlava. Spievali jeden horšie ako druhý. Popri tom sme jedli slnečnicové semiačka a popíjali čaj. Tentokrát bola zábava pokojná, nepokračovalo sa v pití a spievalo sa asi len pol hodinu. Potom sa partia rozpustila. Ja som išiel domov. Ako som však zistil o pár minút, zábava sa rozpustila len preto, že sa presunuli k inému susedovi, odkiaľ sa znova začal šíriť hlučný spev. Som rád že tam ma už nezavolali.

🧡 Tento blog svojím členstvom podporilo 35 ľudí. Ďakujem Vám!

Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor L., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Martin A., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Marcela M., Matej H., Tomas T., Tomas K

Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.

Chcete sa pridať medzi členov?

💛 Pozvanie na digitálnu kávu