Neuveriteľné je, že je to len pár rokov, čo sme nepoznali aplikáciu Zoom!

Prišla pandémia a svet sa presunul do online prostredia. YouTuberi, influenceri a ľudia, ktorí existovali na internete vyhrali. Ekonomika online obsahu vybuchla. Všetci ľudia boli online a pozerali videá. Aj môj kanál vyrástol práve vďaka tomu. Vyzeralo to, že svet sa jednoznačne presúva do online sveta. Potom pandémia skončila a ľudia začali chodiť von. Mnohí z nás zistili, že skutočný svet je predsa len lepší, ako ten online. Na online svet sme však úplne nezabudli, aj naďalej rástol.

Potom prišla AI. Vlastne je to len nedávno. Online svet zrazu stratil dôveryhodnosť. Čo je skutočné a čo vygenerovala umelá inteligencia? Ktorý influencer je človek a ktorý je vymyslený koncept marketingovej agentúry, alebo, ešte horšie, nepriateľskej krajiny?

Ľudia sa začínajú online obsahu báť, lebo sa mu nedá veriť. Zároveň je ho príliš, prehupli sme sa na druhú stranu húpačky. Začíname mať informácií a videí príliš. TikTok, Instagram a všetky tieto algoritmy sa snažia ukradnúť nám každú štipku voľného času, nazbierať od nás čo najviac dát a nakŕmiť nimi algoritmus, ktorého cieľom je robiť to naďalej, ale ešte efektívnejšie… Mám z toho doslova strach. Ľudia sa začali cítiť osamelí a hľadajú ľudský kontakt… Aj ja…

Veľa zahraničných tvorcov obsahu na internete, ktorí svoju kreatívnu tvorbu plánujú dlhodobo, to chápu a presúvajú sa von z online priestoru. Ja tiež. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol zorganizovať osobné stretnutie a premietania môjho nového cestovateľského filmu v kinách. Lebo aj mne chýba kontakt s vami - s divákmi a čitateľmi. Komentáre a lajky sú fajn, ale osobné stretnutie je lepšie. Vždy bude!

Premietania a stretnutia s divákmi som robil ešte pred pandémiou. Pamätám si, ako som sa k tomu dostal prvýkrát.

Po prvýkrát ma na premietanie presvedčil cestovateľský festival Cestou necestou. Táto myšlienka ma vtedy veľmi zaujala, akurát som začínal organizovať zájazdy, klientov som mal málo a chcel som svoje cesty zviditeľniť. Okrem toho som roky fotil fotky do šuplíka, chcel som, aby ich konečne svet videl. V neposlednom rade som akurát absolvoval zaujímavú cestu s mojimi rodičmi, putovali sme s karavánou mulíc cez hory po historickej ceste čaju a koní. Môj otec o tom napísal aj kapitolu do knihy, ktorá je v desiatom zväzku Sopy dávnej minulosti.

Skrátka, mal som kopu skvelého materiálu, písal som už roky blog, čerstvo som začal točiť videá na YouTube a tak som si bol istý, že aj verejná prednáška bude hračka. Nebola. Dopadlo to katastrofálne.

Unudil som nielen divákov, ale aj sám seba. Dnes už žiaľ zosnulý spoluorganizátor festivalu Cestou necestou Milan mi povedal na rovinu, že to bolo dosť zlé. Ale videl vo mne potenciál. Povedal mi, nech to skúsim nejako zmeniť a prídem znova. Nevedel som, čo má na mysli. Nechápal som, ako by mala verejná prednáška vyzerať.

Nie dlho po tomto fiasku som išiel znova prednášať. Tentokrát na najväčší cestovateľský festival v Českej republike. Bola to veľká akcia, bolo tam veľa ľudí, a moja prednáška bola opäť fiasko. Vedel som, že je niečo zle, ale nevedel som čo. A tak som začal obchádzať ďalšie prednášky. Dve z nich mi otvorili oči.

Prvá bola od českého fotografa Pavla Svobody. Mal nádherné fotky, ale Pavel aj strašne zaujímavo rozprával. Vedel totiž, o čom bude rozprávať, neimprovizoval ako ja. Nespoliehal sa na svoje fotky. Áno, jeho fotky boli krásne, ale fotky bez príbehu sú iba pekné obrázky. Farby bez duše. On im dal dušu zaujímavými príbehmi.

Druhá prednáška bola od spisovateľa Ladislava Ziburu. To bolo niečo úplne iné. Ladislav nemal takmer žiadne fotky, ak, tak nejaká dokumentárna fotka odfotená iPhonom. Ale pri jeho rozprávaní sa diváci váľali smiechom. To nebola cestovateľská prednáška, to bola komediálna šou! Vtedy som to pochopil. Prednáška je šou! Prednáška má začiatok, stred a koniec, prednáška má mať príbeh, ktorý musí ísť ruka v ruke s fotografiami, či videami. Otvoril si mi úplne nový svet!

Hneď ako som prišiel domov, začal som pracovať na svojej vlastnej prednáške. Volala sa Desať rokov v Číne a bol to pokus presne to, čo som videl u Pavla a Ladislava. Šou...

Vrátil som sa s ňou na festival Cestou necestou a tentokrát som zožal úspech. Moje rozprávanie ľudí nadchlo, zabavilo, ale aj poučilo. A ja som sa zamiloval do verejného prednášania. Absolvoval som celý jeden ročník s touto prednáškou, ale potom prišla pandémia.

Konečne som sa do toho začínal dostávať a na 5 rokov som musel prestať.

Bola pandémia, všetko bolo online, tak som aj ja moju prednášku dal online. Ale tým som ju uzavrel. Vedel som, že keď sa raz k premietaniu vrátim, budem musieť vymyslieť novú.

Prednášku si môžete pozrieť v tomto videu, ale popravde spätne sa mi už tak dobrá nejaví 😂 Radšej ju nepozerajte.

Pred dvoma rokmi som sa pred divákov vrátil. Tentokrát už bol môj YouTube kanál celkom veľký, mal som za sebou desiatky videí a vedel som, ako zaujať, sály sa rýchlo zaplnili, taktiež som mal za sebou už prvú knihu a na premietaní som si testoval materiál na druhú knihu. Prednášky mali úspech, aj keď tie prvé boli trochu rozpačité. Predsalen, mal som päťročnú pauzu. Ale dostal som sa do toho.

Teraz je rok 2025 a je čas na nové kolo! Už 21.11. mi začína turné!

Chcem začať novú kapitolu v mojom verejnom vystupovaní. V prvom rade z toho chcem spraviť pravidelnú akciu. A samozrejme chcem to robiť lepšie, krajšie a zaujímavejšie! Prenajal som si osem slovenských kín, celú organizáciu som zobral pod svoje krídla (s pomocou) a púšťam sa do nového konceptu. Uvidíme, kam to porastie. Alebo či to vôbec porastie, pochopiteľne mám veľké obavy, že to bude fiasko a nikto nepríde. Ale ak to vyjde, bude to pre mňa významná kapitola aj do budúcnosti.

K tomuto novému formátu ma inšpiroval Beau Miles, jeden z mojich obľúbených tvorcov. Je to filmár z Austrálie. On svoje filmy presunul do kín. Samozrejme, dáva ich stále aj na YouTube, rovnako budem aj ja, ale nové filmy, tie väčšie a náročnejšie, najprv premiéruje v kinách. Má s tým veľký úspech. Aj ja by som rád išiel na jeho premietanie, ale žiaľ do Číny sa nechystá. I keď chystá svetové turné, tak možno ho chytím niekde inde. Ale skrátka, inšpiroval ma, tak ako Pavel a Ladislav pred mnohými rokmi. Ďakujem vám, Pavel Svoboda, Ladislav Zibura a Beau Miles! Bez vás by som sa do tohto projektu nikdy neodvážil pustiť. Vy ste mi dodali odvahu. A taktiež sa chcem poďakovať festivalu Cestou Necestou, Michalovi Knitlovi a Milanovi Hanovi, za to že vo mne niečo videli.

Teraz potrebujem pomoc mojich fanúšikov!

Lístky máme v predaji na Ticketportal. Nájdite si čas a prídite! Strašne rád vás uvidím, a taktiež, prepošlite plagátik, alebo link na moje stránky aj svojim známym: www.cestycinou.sk.

Dať vedieť ľuďom o tom, že sa takáto akcia chystá, a presvedčiť ich, že za to stojí prísť sa pozrieť, je to najťažšie. Ale verím, že sa nám to podarí.

Posledné dni trávim nonstop nad materiálom, čo som natočil, aby som vám vedel priniesť čo najlepší zážitok. Ešte mi bude samotný strih nového filmu trvať aspoň týždeň čistej roboty, ale už sa neviem dočkať, až sa s vami o to podelím. Vidíme sa!