Skip to Content

Pavel Dvořák

Posts on page 23

🧡 Sny si treba plniť!

🧡 Sny si treba plniť!

Ako dieťa som mal spolužiaka kleptomana. Síce kradol u kamarátov, ale ukradnuté veci si nenechal, daroval ich ďalšiemu kamarátovi, u ktorého vzal niečo iné. On vlastne nekradol, len presúval, kto čo vlastní. Aj z nášho domu odišlo a potom k nám zase prišlo veľa vecí.

Keď som bol v druhom ročníku na základnej škole, týmto spôsobom ku mne doputovala videokazeta s čínskym akčným filmom. Nikdy predtým som žiadny čínsky, ba ani akčný film nevidel. Televízia sa u nás doma nepozerala, filmy mal rád len otec, ale pozeral výhradne werichovky. Tento film ma úplne pohltil, neprekážal mi ani podomácky urobený poľský dabing, kde jeden človek monotónnym hlasom, bez náznaku akýchkoľvek emócií, daboval všetky postavy a jeho hlas sa miešal s originálnym znením. Chaotický mix čínštiny a poľštiny bol zvláštny, nerozumel som ani jednému, ale keď sa film skončil, pustil som ho znova. A potom znova. A znova... Počas nasledujúcich rokov som ho videl toľkokrát, až sa tá kazeta pokazila. Alebo mi ju možno znova ukradol? Už neviem. Jedného dňa som bol s babkou vo videopožičovni a po dlhom čase som opäť zbadal film, kde účinkoval ten istý herec. Jackie Chan.

Jackie Chan ma posadol. Túžil som sa naučiť kung-fu, ale na dedine, kde som vyrastal, žiadne kung-fu nebolo, iba traja rómski bratia učili breakdance. Jackie Chan používal pohyby, ktoré sa na tento tanec podobali, a tak som si povedal, že to skúsim. Čím som mal radšej filmy Jackie Chana, tým viac ma zaujímala aj Čína ako taká. Začal som hltať knihy o Číne, o bojových umeniach, o čaji, cestopisy... Cez priesvitný papier som si obkresľoval čínske znaky, ktoré v týchto knihách boli, a doma som si spravil malý čínsky oltár, kde som sa učil meditovať. Keď som mal štrnásť rokov, rodičia ma prihlásili na kurz čínštiny v jazykovej škole.

Stredná škola ma nebavila. Počas hodín som nenápadne otváral učebnicu čínštiny a písal čínske znaky, ktoré sa dajú naučiť len neustálym písaním. Samozrejme, rýchlo mi na to prišli. To, že žiak nedáva na hodine chémie pozor, učiteľov neprekvapilo, ale že píše čínske znaky, áno. Keď sa stredná škola blížila ku koncu, musel som sa rozhodnúť, kam na vysokú školu. Všetci okolo mňa mali jasno – čínština. Ja som sa však bál. Čínštinu som miloval, školu nie. Keby som začal študovať čínštinu, neprestane ma baviť?

Jedného dňa na náš kurz čínštiny prišiel Číňan. Začali sa s učiteľkou rozprávať po čínsky a nikto im nerozumel. No ja som mal pocit, že rozumiem všetko. Cítil som sa, ako keby som celý život žil v zahraničí a zrazu stretol rodáka, ktorý na mňa po dlhých rokoch znova prehovoril materinským jazykom. V ten deň som sa rozhodol. Pôjdem študovať čínštinu:

Sinológiu som vyštudoval v Olomouci, v roku 2009 som po prvýkrát odišiel do Číny, kde som sa natrvalo usadil v 2012, dva roky potom som sa v Šanghaji aj oženil. Pracoval som ako tlmočník čínštiny pre firmy ako LEGO, Mondelez, či Volkswagen a tlmočil som bilaterálne rokovania s prezidentom ČĽR - Xi Jinpingom a premiérom ČĽR - Li Keqiangom. Tlmočenie na ktoré najviac spomínam bolo pre Jiřího Menzla, keď odovzdával cenu na filmovom festivale v Šanghaji spoločne s mojím hrdinom Jackie Chanom. Bolo to pre mňa vrcholom, ktorý nič neprekoná, a čiastočne aj preto som sa tlmočeniu začal venovať menej. Založil som cestovnú kanceláriu a aby som mohol prezentovať moje zájazdy, začal som nakrúcať videá na YouTube. Potom prišla pandémia, cestovať sa nedalo a Youtube sa pre mňa stal, až do vydania mojej prvej knihy, hlavným zamestnaním. V roku 2022 som vydal knihu - Moja čínska dekáda, príbehy chlapca ktorý dospel v Číne; a po jej vydaní sme sa s manželkou presťahovali na čínsky vidiek, kde som napísal pokračovanie - Ťažké časy v Číne a ako ma vyhnali z vlastného domu.

💡 Pavel Dvořák je sinológ, autor, videotvorca a tlmočník čínštiny, ktorý podniká v oblasti cestovného ruchu, kultúry, vzdelávania, medzinárodného obchodu a knižného trhu.
Čínštine a čínskej kultúre sa venuje viac ako dvadsať rokov, štúdium sinológie absolvoval na Univerzite Palackého v Českej republike a na University of Foreign Languages v meste Dalian v Číne a po štúdiách sa začal venovať tlmočeniu čínštiny. Tlmočil napríklad delegácii Slovenskej republiky na stretnutí s prezidentom ČĽR Xi Jinpingom, bilaterálne rokovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky a premiéra ČĽR Li Ke Qianga, tlmočil na filmovom festivale v Šanghaji pre oscarového režiséra Jiřího Menzla a pri odovzdávaní hlavnej ceny poroty Jackie Chanom a Jiřím Menzlom. Medzi jeho klientov patrili firmy ako Volkswagen, LEGO, US Steel, Škoda, Mondelez, Konštruka a iné. V roku 2015 založil cestovnú kanceláriu Bamboome, ktorá sprostredkováva kontakt medzi Čínou a Slovenskom v cestovnom ruchu a kultúre, a pomáha slovenským firmám pri import-export aktivitách na čínskom trhu. 
Pavel Dvořák je konateľ a spolumajiteľ Vydavateľstva Rak, ktoré je považované za popredné vydavateľstvo v oblasti literatúry faktu na Slovensku. Pre vydavateľstvo napísal a vydal dve knihy o živote v Číne, obe sa stali na Slovensku bestsellerom. Jeho knižná prvotina získala niekoľko literárnych ocenení. 
V spolupráci s Rozhlasom a Televíziou Slovenskej Republiky a pod hlavičkou Bamboome produkoval a nakrútil dvadsaťštyri-dielny dokumentárny seriál o Číne, nakrútil niekoľko cestovateľských relácii pre Českú televíziu ČT1 a získal ocenenie na festivale dokumentárneho filmu v Českej republike. 
Od roku 2009 žije v Číne, avšak pravidelne sa vracia na Slovensko, kde sa stretáva s čitateľmi a prednáša o Číne.

Šanghaj ako hlavný hrdina #newsletter

Šanghaj ako hlavný hrdina #newsletter

Hlavný hrdina kníh, filmov a románov nemusí byť človek. Môže ním byť aj miesto, či mesto. Mestá ako New York, Tokyo, Londýn, L.A., Philadelphia, Berlín, Barcelona a Peking boli nespočetnekrát hlavnými hrdinami filmov. New York v tomto rebríčku určite vedie. Zaslúžene. Je to fascinujúce mesto a filmy z New Yorku zbožňujem. Navštíviť NYC je aj jedným z mojich najväčších snov. Nie ako turista, ale vyskúšať si v NYC niekoľko mesiacov každodenného života. Vyskúšal som si život v Barcelone, Daliane, Pekingu a samozrejme v Šanghaji, no New York a Tokyo by som do tohoto zoznamu určite rád pridal.

Avšak existuje veľmi málo filmov či seriálov, kde je hlavným hrdinom Šanghaj. Aj videoblogov zo Šanghaja je veľmi málo. Popravde nepoznám ani jeden (okrem Jaroslava Kurťaka, ale ten už Šanghaj opustil. Ak nejaký poznáte, napíšte mi).

A tak ma napadlo že by Šanghaj mohol byť hlavnou postavou mojich videoblogov. Podobne ako spravil Casey Neistat New York hlavnou postavou jeho slávneho vlogu. Nikdy nebudem tak dobrý filmár ako je Casey, a nikdy nebudem mať tak zaujímavý život ako on, avšak jeho videoblog je zaujímavý aj jeho intímnym vzťahom k jeho mestu. A intímnejší vzťah k Šanghaji si chcem vybudovať aj ja. Pretože skrz moju prácu, ktorá vyžadovala neustále cestovanie, sme si stále boli cudzí.

Budovanie vzťahov vyžaduje čas a úsilie. Nie len medziľudských vzťahov, ale aj vzťahu človeka k mestu. Prvýkrát po ôsmych rokoch som v Šanghaji každý jeden deň v roku. To je ideálny čas začať na našom vzťahu pracovať. Pretože chcem aby môj vzťah so Šanghajom bol krásny, dynamický a zaujímavý. To znamená viacej prechádzok po meste, viacej fotiek, viacej záberov z ulíc Šanghaja a viacej krátkych videí na mojom youtube.

Minulý mesiac som publikoval

Článok na blogu Ako sa Čína spamätáva a čo bude nový normál?
Článok na blogu Ladislav Hudec – otec šanghajských mrakodrapov
Článok na blogu Fotospomienka na Macao ~ 📷

YouTube Druhá vlna v Číne | Ako vyzerá náš nový normál?
YouTube Slovák ktorý postavil ázijské mrakodprapy
YouTube Hong Kong umrel 💀 | Peking podpísal zákon proti demonštrantom [vlog_14]
YouTube Moja inšpirácia [vlog_zo_šanghaja_15]


Podcasty audioverzie mojich videí nájdete tu.

Rozhovor Pavel žije v Číne, boj s vírusom zažil na vlastnej koži: Slováci, spravili ste obrovskú chybu! (poznámka: Nadpis je bulvárnejší ako obsah)

Nová knižka z nášho vydavateľstva

Zaujalo ma na internete

Ako som spomínal vo videu Moja inšpirácia, tento mesiac sledujem najmä videoblogy Casey Neistata. Je to skvelý filmár, ktorý má za sebou neuveriteľné výsledky. Ak vás zaujíma jeho cesta k úspechu, spravil výborný rozhovor v podcaste How I built this.

Druhá novinka z nášho vydavateľstva

Ďalšie zaujímavosti v skratke

Páčil sa vám tento newsletter? Pošlite ho ďalej, alebo ho zdieľajte na sociálnych sieťach. Alebo mi napíšte, to ma vždy poteší ;-)

Ladislav Hudec - otec šanghajských mrakodrapov

Ladislav Hudec - otec šanghajských mrakodrapov

Príbeh, ako Slovensko zavrhlo svojho najslávnejšieho architekta, ako naňho zabudlo a neskôr ho znova našlo.

Hudec na šanghajskom Expe

V roku 2010 som dostal jedinečnú príležitosť – ísť pracovať do slovenského pavilónu na svetovej výstave Expo v Šanghaji. Náš pavilón nebol veľký, ale bol zaujímavý, plný vnemov a informácii. Aj Číňanom sa páčil. Vedľa hlavného vchodu do pavilónu bola na stene obrovská replika jednej významnej šanghajskej stavby – Park hotela. Videl som ju vtedy prvýkrát. Prečo bola čínska stavba ako dekorácia slovenského pavilónu? Pretože Park hotel je pravdepodobne najvýznamnejšia budova spomedzi takmer stovky budov, ktoré tu postavil architekt z Banskej Bystrice Ladislav Hudec. Podobne ako väčšina ľudí na Slovensku, do roku 2010 som o Hudecovi nikdy nepočul.

Ladislav Eduard Hudec sa narodil v Banskej Bystrici 8. januára 1893. V Budapešti vyštudoval architektúru. Avšak skôr, ako stihol na Slovensku, či v Maďarsku niečo postaviť, do života mu prišla 1. svetová vojna. Ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte. V roku 1916 padol do zajatia, ale podarilo sa mu utiecť do Číny.

Z tohto obdobia existuje príhoda, ktorá vysvetľuje jeho komplikovaný vzťah k Slovensku. Pri úteku spoločne so svojím bratom a ďalšími väzňami údajne natrafili na vojenskú jednotku, ktorá pozostávala zo Slovákov. Tí na nich začali strieľať a niekoľko utekajúcich väzňov zabili. Hudeca táto príhoda tvrdo zasiahla a na Slovensko zanevrel. Jeho vzťah so Slovenskom bol nalomený už predtým, pretože v Banskej Bystrici sa zrútila jedna z budov, ktorú navrhol jeho otec, taktiež architekt. Mesto požadovalo vysoké odškodné a rodina Ladislava Hudeca sa zadĺžila. Hudec sa počas svojej kariéry k Slovensku takmer vôbec nehlásil a podpisoval sa ako László, nie ako Ladislav Hudec.

Ako Slovensko na Hudeca zabudlo

Po úteku sa mu podarilo dôjsť až do Šanghaja. Oženil sa s dcérou zámožného nemeckého bankára a začala sa hviezdna kapitola jeho života. Postupne sa vypracoval na popredného šanghajského architekta, ktorý postavil niekoľko najvýznamnejších stavieb „Paríža Orientu“. Na prvom mieste tohto zoznamu určite stojí práve Park hotel. Do šesťdesiatych rokov to bola najvyššia budova na svete (s výnimkou Ameriky) a prvý mrakodrap v celej Ázii! Do sedemdesiatych rokov to bola najvyššia budova v Číne. V Šanghaji postavil takmer sto budov, zoznam nájdete na wikipédii.

Pred druhou svetovou vojnou sa Hudec zo Šanghaja odsťahoval do Švajčiarska a neskôr do Ameriky, kde aj dožil. Ku koncu života sa vrátil späť k svojmu slovenskému menu a slovenským koreňom. Pochovaný je v Banskej Bystrici.

Slovensko však na Hudeca zabudlo na oveľa dlhšie. Meniť sa to začalo až počas Expa v Šanghaji, v roku 2010. O nezáujme Slovenska o Hudeca svedčí aj historka o rekonštrukcii jeho bývalej rezidencie, ktorá je dnes premenená na Hudecovo múzeum. Ako prví sa ku kultúrnemu dedičstvu po Hudecovi prihlásili samotní Číňania. Väčšina jeho stavieb bola krásne zrekonštruovaná, vrátane malebného domčeka v centre Šanghaja, kde žil a pracoval. Domček kedysi stál na veľkej zelenej lúke, dnes je ho treba medzi hustými mrakodrapmi chvíľku hľadať. Číňania oslovili slovenskú a maďarskú stranu o spoluúčasť na projekte. Obe strany prejavili záujem a začalo sa rokovať o tom, komu táto česť pripadne (a aká národnosť bude napísaná na pamätnej tabuli L. Hudeca).

Slovenská strana si na rokovania nezabezpečila tlmočenie. Zrazu zistila, že sa nevie dohovoriť. Neviem, či chceli ušetriť, alebo podcenili jazykovú bariéru, či boli proste neschopní zabezpečiť si tlmočníka.

Nech je ako chce, výsledkom bolo, že museli poprosiť maďarskú stranu, aby im tlmočníka požičali. Ten však počas tlmočenia podozrivo dlho komunikoval v čínštine, a jeho preklady do angličtiny boli zase podozrivo krátke. O pár mesiacov sa ukázalo prečo. Netlmočil, ale jednal v menej maďarskej strany a projekt im definitívne zabezpečil.

A tak bolo na pamätnej tabule v Hudecovej bývalej rezidencii donedávna napísané maďarský architekt Laszlo Hudec. Až o pár rokov neskôr to Číňania prepísali na maďarsko-slovenský architekt.

Ako sa Slovensko začalo o Hudeca zaujímať

Ako sprievodca som sa začal Hudecovi venovať intenzívnejšie. Každú skupinu, ktorú som od roku 2012 v Šanghaji sprevádzal, som do Park hotela zobral. Od jesene minulého roku (2019) som Park Hotel zaradil do môjho zájazdu Precházky čínskymi rozprávkami ako hotel, v ktorom sú klienti ubytovaní. Bohužiaľ, stihol som iba jeden takýto zájazd a prišiel koronavírus.

V samotnom hoteli je malá výstava o Ladislavovi Hudecovi, ako aj o starom Šanghaji. Nachádza sa tam niekoľko historických fotografií Šanghaja, výkresy a fotografie zo stavby Park hotelu, ako aj fotografie jeho najvýznamnejších hostí, napríklad Charlie Chaplina. Park Hotel stál v období svojej najväčšej slávy na kraji obrovskej dostihovej dráhy a svojím hosťom poskytoval naozaj unikátny pohľad. Dnes je Park Hotel presným centrom mesta, nachádza sa v ňom malá červená bodka – nultý bod Šanghaja.

Spočiatku moji klienti o Hudecovi nevedeli. Posledné roky sa však každý, kto do Šanghaja príde, pýta či jeho stavby uvidíme (počas zájazdu navštívime tri – Moore Memorial Church, Grand Theater a Park hotel). Vďačíme za to aj režisérovi Ladislavovi Kabošovi, ktorý natočil dokumentárny film „Muž ktorý zmenil tvár Šanghaja“ a o Hudecovi rozprúdil celonárodnú debatu. Dnes sa o ňom dokonca aj učí na katedre architektúry.

V roku 2014 sa mi pán Kaboš ozval. Po filme napísal knihu “Ladislav Hudec – Otec ázijských mrakodrapov“. Potreboval niekoho, kto by mu pomohol jednotlivé stavby nafotiť. Najprv som váhal, začal som fotiť len nedávno, nemal som kvalitnú techniku a popravde som si na tak veľký projekt netrúfal. Odporučil som môjho brata, špičkového fotografa. Lenže budget na fotografie bol veľmi malý, zaplatiť drahého slovenského fotografa a dopraviť ho s celou technikou do Šanghaja sa ukázalo ako nemožné. A tak som sa tejto úlohy predsa len zhostil ja a moje fotografie sa prvýkrát dostali na stránky knihy.

Slovensko a Hudec znova spolu

Príbeh Ladislava Hudeca je krásny a napínavý. Určite vám odporúčam pozrieť si film a knihu Ladislava Kaboša. Film budete musieť zháňať, väčšinou je všade vypredaný. Kniha je stále dostupná na Martinuse. Ale rašej by som kupoval rýchlo.

Zaujímavý je aj príbeh vzťahu Hudeca k Slovensku a príbeh o tom, ako ho Slovensko zavrhlo, ako naňho zabudlo a neskôr svojho slávneho rodáka znova našlo. Dnes sa celé Slovensko Hudecom pýši. Každá slovenská delegácia, ktorej som za posledné roky tlmočil, považuje za povinnosť Číňanom Hudeca znova pripomenúť. Akurát tieto delegácie zabúdajú, že Číňania o Hudecovi vedeli oveľa skôr, ako my na Slovensku. Hudecova stavba Wukang Mansions je dnes jedno z najpopulárnejších miest čínskej „instagramovej“ mládeže.

Park Hotel bol vyobrazený na fľaškách minerálky, ktorá sa rozdávala zadarmo vo všetkých čínskych rýchlovlakoch skôr, ako o ňom väčšina Slovákov vedela. V Hudecových budovách sa dnes nachádza napríklad čínska Asociácia spisovateľov alebo nemocnica pre politické špičky. Nie sú to Číňania, ktorým treba Hudeca pripomínať. Naopak, bolo ho treba pripomenúť Slovensku. Som rád že Slovensko si dnes už začína svojich slávnych rodákov žijúcich v zahraničí vážiť.