Ako dieťa som mal spolužiaka kleptomana. Síce kradol u kamarátov, ale ukradnuté veci si nenechal, daroval ich ďalšiemu kamarátovi, u ktorého vzal niečo iné. On vlastne nekradol, len presúval, kto čo vlastní. Aj z nášho domu odišlo a potom k nám zase prišlo veľa vecí.
Keď som bol v druhom ročníku na základnej škole, týmto spôsobom ku mne doputovala videokazeta s čínskym akčným filmom. Nikdy predtým som žiadny čínsky, ba ani akčný film nevidel. Televízia sa u nás doma nepozerala, filmy mal rád len otec, ale pozeral výhradne werichovky. Tento film ma úplne pohltil, neprekážal mi ani podomácky urobený poľský dabing, kde jeden človek monotónnym hlasom, bez náznaku akýchkoľvek emócií, daboval všetky postavy a jeho hlas sa miešal s originálnym znením. Chaotický mix čínštiny a poľštiny bol zvláštny, nerozumel som ani jednému, ale keď sa film skončil, pustil som ho znova. A potom znova. A znova... Počas nasledujúcich rokov som ho videl toľkokrát, až sa tá kazeta pokazila. Alebo mi ju možno znova ukradol? Už neviem. Jedného dňa som bol s babkou vo videopožičovni a po dlhom čase som opäť zbadal film, kde účinkoval ten istý herec. Jackie Chan.
Jackie Chan ma posadol. Túžil som sa naučiť kung-fu, ale na dedine, kde som vyrastal, žiadne kung-fu nebolo, iba traja rómski bratia učili breakdance. Jackie Chan používal pohyby, ktoré sa na tento tanec podobali, a tak som si povedal, že to skúsim. Čím som mal radšej filmy Jackie Chana, tým viac ma zaujímala aj Čína ako taká. Začal som hltať knihy o Číne, o bojových umeniach, o čaji, cestopisy... Cez priesvitný papier som si obkresľoval čínske znaky, ktoré v týchto knihách boli, a doma som si spravil malý čínsky oltár, kde som sa učil meditovať. Keď som mal štrnásť rokov, rodičia ma prihlásili na kurz čínštiny v jazykovej škole.
Stredná škola ma nebavila. Počas hodín som nenápadne otváral učebnicu čínštiny a písal čínske znaky, ktoré sa dajú naučiť len neustálym písaním. Samozrejme, rýchlo mi na to prišli. To, že žiak nedáva na hodine chémie pozor, učiteľov neprekvapilo, ale že píše čínske znaky, áno. Keď sa stredná škola blížila ku koncu, musel som sa rozhodnúť, kam na vysokú školu. Všetci okolo mňa mali jasno – čínština. Ja som sa však bál. Čínštinu som miloval, školu nie. Keby som začal študovať čínštinu, neprestane ma baviť?
Jedného dňa na náš kurz čínštiny prišiel Číňan. Začali sa s učiteľkou rozprávať po čínsky a nikto im nerozumel. No ja som mal pocit, že rozumiem všetko. Cítil som sa, ako keby som celý život žil v zahraničí a zrazu stretol rodáka, ktorý na mňa po dlhých rokoch znova prehovoril materinským jazykom. V ten deň som sa rozhodol. Pôjdem študovať čínštinu:
Sinológiu som vyštudoval v Olomouci, v roku 2009 som po prvýkrát odišiel do Číny, kde som sa natrvalo usadil v 2012, dva roky potom som sa v Šanghaji aj oženil. Pracoval som ako tlmočník čínštiny pre firmy ako LEGO, Mondelez, či Volkswagen a tlmočil som bilaterálne rokovania s prezidentom ČĽR - Xi Jinpingom a premiérom ČĽR - Li Keqiangom. Tlmočenie na ktoré najviac spomínam bolo pre Jiřího Menzla, keď odovzdával cenu na filmovom festivale v Šanghaji spoločne s mojím hrdinom Jackie Chanom. Bolo to pre mňa vrcholom, ktorý nič neprekoná, a čiastočne aj preto som sa tlmočeniu začal venovať menej. Založil som cestovnú kanceláriu a aby som mohol prezentovať moje zájazdy, začal som nakrúcať videá na YouTube. Potom prišla pandémia, cestovať sa nedalo a Youtube sa pre mňa stal, až do vydania mojej prvej knihy, hlavným zamestnaním. V roku 2022 som vydal knihu - Moja čínska dekáda, príbehy chlapca ktorý dospel v Číne; a po jej vydaní sme sa s manželkou presťahovali na čínsky vidiek, kde som napísal pokračovanie - Ťažké časy v Číne a ako ma vyhnali z vlastného domu.
💡 Pavel Dvořák je sinológ, autor, videotvorca a tlmočník čínštiny, ktorý podniká v oblasti cestovného ruchu, kultúry, vzdelávania, medzinárodného obchodu a knižného trhu.
Čínštine a čínskej kultúre sa venuje viac ako dvadsať rokov, štúdium sinológie absolvoval na Univerzite Palackého v Českej republike a na University of Foreign Languages v meste Dalian v Číne a po štúdiách sa začal venovať tlmočeniu čínštiny. Tlmočil napríklad delegácii Slovenskej republiky na stretnutí s prezidentom ČĽR Xi Jinpingom, bilaterálne rokovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky a premiéra ČĽR Li Ke Qianga, tlmočil na filmovom festivale v Šanghaji pre oscarového režiséra Jiřího Menzla a pri odovzdávaní hlavnej ceny poroty Jackie Chanom a Jiřím Menzlom. Medzi jeho klientov patrili firmy ako Volkswagen, LEGO, US Steel, Škoda, Mondelez, Konštruka a iné. V roku 2015 založil cestovnú kanceláriu Bamboome, ktorá sprostredkováva kontakt medzi Čínou a Slovenskom v cestovnom ruchu a kultúre, a pomáha slovenským firmám pri import-export aktivitách na čínskom trhu.
Pavel Dvořák je konateľ a spolumajiteľ Vydavateľstva Rak, ktoré je považované za popredné vydavateľstvo v oblasti literatúry faktu na Slovensku. Pre vydavateľstvo napísal a vydal dve knihy o živote v Číne, obe sa stali na Slovensku bestsellerom. Jeho knižná prvotina získala niekoľko literárnych ocenení.
V spolupráci s Rozhlasom a Televíziou Slovenskej Republiky a pod hlavičkou Bamboome produkoval a nakrútil dvadsaťštyri-dielny dokumentárny seriál o Číne, nakrútil niekoľko cestovateľských relácii pre Českú televíziu ČT1 a získal ocenenie na festivale dokumentárneho filmu v Českej republike.
Od roku 2009 žije v Číne, avšak pravidelne sa vracia na Slovensko, kde sa stretáva s čitateľmi a prednáša o Číne.
