V porovnaní so západnými krajinami sa v Číne konzumuje oveľa viac zeleniny a ovocia, čo sa týka mäsa vo väčšine krajiny sú základnými druhmi mäsa hydina, hovädzie mäso, jahňacie mäso a s výnimkou moslimských etník aj bravčové mäso. Veľmi obľúbené sú vodné živočíchy, tam je výber bohatší. Zo zvierat sa konzumujú aj vnútornosti, končatiny a hlavy, čo u nás už vyšlo z módy. Táto ponuka je dostupná viac menej po celej krajine. V rámci regiónov sú potom „miestne špeciality“, tie môžu byť buď z hospodárskych zvierat, alebo divokej zveri.
V stredočínskej provincii Sichuan obľubujú králikov, najväčšia špecialita sú králičie hlavy. Na tibetských územiach jedia jaky. Na severe Číny zase obľubujú mäso zo somára, výnimočne sa dá natrafiť aj na konské mäso. V južných regiónoch Číny, najmä v etnicky pestrých provinciách Guangxi a Guangdong, sa konzumuje psie mäso. Pri psom mäse sa pristavím, lebo mylné presvedčenie že všetci Číňania jedia psov je rozšírené po celom svete.O psoch v Číne som natočil aj podrobné video:
Najradšej ho majú ľudia etnika Zhuang, i keď v menšom rozsahu je rozšírené aj vo zvyšku Číny. Priaznivci tohto mäsa sú skôr starší ľudia z vidieckych a chudobnejších oblastí. Ak by ste si chceli dať psie mäso, rýchlo zistíte že je drahé. Považuje sa za sviatočné. V Číne sa tak nemusíte báť, že vám dajú psie mäso namiesto bravčového, či hovädzieho. Väčšie riziko je že vám dajú bravčové či jahňacie namiesto psieho, ak si ho objednáte. Podľa zákona by malo ísť o mäso psov chovaných na farmách za účelom konzumácie. Zabíjanie a konzumácia potulných psov je zakázaná, avšak veľmi ťažko sa na tento zákaz dohliada. Aj preto platia na konzumáciu psieho mäsa prísnejšie nariadenia než na iné mäso. Napríklad jedlá zo psieho mäsa nesmú byť ponúkané na donášku. Mladí ľudia psie mäso neobľubujú, pes je dnes vo väčšine krajiny skôr domáci miláčik než hospodárske zviera, či pochúťka. Chov psov pre potešenie je tak obľúbený, že aj čínska vláda psom nedávno zmenila klasifikáciu z hospodárskeho zvieraťa na domáceho mazlíčka. Psa tak konzumuje stále menej ľudí a je možne, že časom z jedálnička zmizne úplne. Tak ako u nás, nie je tomu tak dávno čo bolo psie mäso obľúbené aj v Európe. V Švajčiarsku sa je dodnes.
V 21. storočí sa mäso psov konzumuje v Číne, Južnej Kórei, Vietname, Nigérii, a Švajčiarsku a je konzumované alebo legálne konzumované v iných krajinách. po celom svete. Niektoré kultúry považujú konzumáciu psieho mäsa za súčasť svojej tradičnej, rituálnej alebo každodennej kuchyne a iné kultúry považujú konzumáciu psieho mäsa za tabu, aj keď sa konzumovalo v minulosti.
„Dobrý deň!“ oslovila ma príjemnou angličtinou pohľadná Číňanka. Jej výzor, úsmev a aj vôňa prezradzovali, že som v luxusnom hoteli. Po troch mesiacoch, počas ktorých bol celý Šanghaj kvôli koronavírusu uzavretý, som si povedal, že si trošku luxusu doprajem. Dnešný deň som si vyhradil na relaxačnú saunu.
„Tu máte kľúčik od skrinky, v ktorej necháte Vaše osobné veci. Prezlečte sa do plaviek a môžete ísť najskôr do bazénu. Pri vstupe do relaxačnej zóny Vám kolega dá čistý uterák a vrecúško, kam si môžete uschovať mokré plavky,“ dala mi posledné inštrukcie a vošiel som do prezliekarne.
V bazéne som si zaplával zopár dĺžok. Voda bola príjemne chladná. Je máj a to znamená, že v Šanghaji už máme každý deň vyše tridsať stupňov. Chladná voda mi padla dobre. Dlho som sa ale v bazéne nezdržiaval. Už som sa nevedel dočkať sauny! Majú ich tu niekoľko druhov. Suchú, parnú, aromatickú, fínsku…
Nazrel som do parnej sauny cez zahmlené sklo. Super, nikto tam nie je. Číňania saunu zas až tak veľmi neobľubujú a tak nájsť ju prázdnu väčšinou nebýva problém. Celkovo tu dnes nie je veľa ľudí. Koronavírus nakazil aj peňaženky, nielen ľudí. Zahliadol som pár rodín s deťmi a kde tu nejaký mladý pár, či unaveného podnikateľa. Vrecko s plavkami som položil na zem, uterák som zavesil na vešiak a nahý som vstúpil do horúcej sauny.
To mi presne chýbalo, slastne som vydýchol… Zavrel som oči a užíval si príjemné teplo, ktoré mi začalo vstupovať do tela. Svoju pozornosť som uprel na kvapku potu, ktorá mi ako prvá vyrazila na čele. Pomaly stekala dolu k môjmu ľavému oku. Milimeter za milimetrom… Ako prišla tesne nad oko zrazu ju dobehla druhá, väčšia kvapka a strhla ju rovno do oka. Príjemne ma zaštípala soľ. Na čele som už mal desiatky nových kvapiek. V tomto zenovom rozpoložení som si užíval ticho, kľud a relax. Pomaličky som sa snažil precítiť každú jednu kvapku potu, keď zrazu…
Z môjho rozjímania ma prebral hluk. Otvoril som oči a za sklenenými dverami sauny som zbadal desiatky párov čínskych očí ako na mňa hľadeli a niečo si energicky rozprávali. Zrazu sa dav rozostúpil a zjavil sa policajt. Mal vážnu tvár plnú odhodlania, oblečený bol v plátenej, policajnej kombinéze, na hlave čiapka, okolo tela tesný opasok s výbavou. Na nohách mal kožené polobotky, ktoré k zvyšku obleku moc nesedeli a prezrádzali, že je len obchôdzkar. Otvoril dvere a v celej tejto výbave vošiel do sauny. V momente mal na čele viac kvapiek potu ako ja.
„Hellou, wen yi xia ni shi nali ren?
„Tingbudong“ svojou lámavou čínštinou som mu odpovedal, že nerozumiem. Bolo vidieť, že túto odpoveď očakával, ale v skrytu duše dúfal, že možno budem vedieť po čínsky a rýchlo sa dohodneme. Mýlil sa. Čapica, ktorú mal nasadenú na hlave, už mala mokrý okraj a fľak potu sa stále viac rozširoval. Aj na jeho veste už začal kde-tu presakovať pot. Keď mu žena dávala ráno vyžehlené oblečenie, asi nepredpokladala, že s ním dnes pôjde do sauny. Oblečený…
Vytiahol mobil s prekladačom.
„Where are you from?“ preložil mobil.
„Slovakia“ odpovedal som. „Europe.“
Moja odpoveď ho uspokojila, mobil mu asi preložil názov krajiny presne. Odišiel. Dav za dverami sa ale nerozchádzal. Neprešli ani dve minúty a už bol späť.
„To je v Rusku?“ opýtal sa cez prekladač.
„Nie, Európa.„
„A Európa je v Rusku?“
Dali sme si desať minúť geografie, na jeho mobile som vyhľadal mapu sveta a pomaly mu vysvetlil, aký je rozdiel medzi jednotlivými krajinami a kde presne sa tá naša nachádza. Neviem, či takú malú krajinu na displeji zbadal. Oči už mal totiž zaliate potom. V tomto momente už bola celá jeho uniforma kompletne premočená. Myslím si, že mi moju nahotu závidel. Davy Číňanov za sklenenými dverami neprestali našu rozpravu sledovať s evidentným záujmom. Musel to byť zaujímavý pohľad. Ešte šťastie, že oni žiadne mobily nemali, sú sem zakázané. Inak by som už určite bol hviezdou na sociálnych sieťach.
Policajt vyšiel von. Myslím, že sa išiel schladiť, s odpoveďami ešte nebol spokojný. O pár minút sa znova vrátil. Na tvári som mu videl, že sa mu do sauny tretíkrát nechce. Ale aj tak ma ani raz nevyzval, aby som išiel ja von. Srdcom to bol bojovník.
Nasledoval krátky výsluch o tom, kedy som prišiel do Číny, či som bol po prílete v karanténe a ako dlho to už je. Taktiež sa ma opýtal, či mám zelený kód v aplikácii Alipay, ktorý ukazuje pravdepodobnosť, s akou som sa mohol stretnúť s novým vírusom. Samozrejme, že je zelený. Inak by ma do hotela ani nepustili. Uznal, že to je pravda. Konverzácia sa chýlila ku koncu.
„Ospravedlňujem sa za vyrušenie, ale bolo mi nahlásené, že tu je cudzinec. Bohužiaľ je teraz u vás v Európe situácia vážna, a tak sme musel prísť preveriť vašu identitu.“ povedal mi. Lekcia geografie zjavne mala úspech.
„Musím si ale ešte odfotiť váš pas“ dodal.
„Ja tu ale pas nemám. V skrinke mám mobil a v ňom mám pas odfotený.“
„To postačí.“
Išli sme do šatne. Kým som hľadal mobil, pán policajt si na chvíľu sadol a lapal po dychu. Bol červený ako rak. Vytiahol som mobil, našiel fotku a ukázal mu ju. On si svojím mobilom chcel odfotiť displej, ale zrazu zamrzol.
„No, no, no!“ zakýval razantne hlavou.
Chytil ma za ruku s mobilom a vysunul mi ju ďalej pred telo. Prstom mi ukázal na miesto kde som mal mobil predtým. Pochopil som. Ak by tú fotku spravil, asi by ju neskôr musel žene vysvetľovať. A veru by sa ťažko vysvetľovala…
Mobil som zavrel do skrinky. Chcel som sa ešte s policajtom rozlúčiť, predsa len zažili sme spoločne nemálo intímnych chvíľ. Ale už bol preč. Asi sa tešil ako sa vonku schladí, veď tam je iba tridsať stupňov na slnku.
Poznámka:
Aj keď je to neuveriteľné, poviedka vznikla na základe skutočného príbehu, ktorý mi rozpovedal kamarát (neodohral sa však úplne presne tak ako je v poviedke). Žije v Číne už viac ako päť rokov a podobných historiek má niekoľko. Tak ako takmer každý, kto v Číne žil dlhšiu dobu. Ak máte aj vy podobné zážitky, pošlite mi ich na môj mail pavel@cestycinou.sk a ja sa z nich pokúsim napísať krátku poviedku. Ak budem mať príbehov dostatok, mohla by z toho byť výborná knižka, čo poviete?
Ďalšie knihy o Číne
Pokiaľ by ste si chceli prečítať ďalšie neuveriteľne vtipné príbehy z Číny, odporúčam vám knižku môjho obľúbenéh autora Ladislava Ziburu. Pri čítaní jeho knížky Pěšky mezi buddhisty a komunisty som sa častokrát neudržal a nahlas sa smial. Po dočítaní som na ňu napísal aj krátku recenziu na sociálnych sieťach:
O Číne som prečítal nepočet kníh, ale knižka od Ladislav Zibura Pěšky medzi budhisty a komunistyje suverénne najvtipnejšia akú som kedy čítal. Prvýkrát som sa dostal na Ladislavovú prednášku na festivale Kolem světa náhodou, lebo som tam tiež premietal a nechcelo sa mi odchádzať z vyhriatej stoličky preč. Tak som zostal na ďalšie rozprávanie. To bol práve Ladislav a rozprával o svojom putovaní Gruzínskom. Okamžite si ma dostal svojím bezprostredným humorom a hneď som si kúpil všetky jeho knihy (v Martinuse ich majú ako zľavový balíček v darčekovej krabici). Tej Číny som sa ale bál, lebo málokedy človek dokáže písať o Číne bez predsudkov a nevenovať sa politike. Ladislav ale Čínu popisuje s takou šarmantnosťou a humorom,že som si tú knihu zamiloval. Najviac obdivujem ako dokáže za mesiac spozorovať, ale hlavne presne opísať, kultúrne odlišnosti Číňanov s absolútnou presnosťou. Jeho pozorovací talent je neuveriteľný, strávil v Číne len mesiac ale vie o ľuďoch Číny viac, ako ľudia čo majú tento obor vyštudovaný. Kniha nie je óda na Čínu, nie je to kritika Číny, vlastne to nie je nič o Číne, ale aj tak sa z nej o Číne dozviete strašne veľa. Najlepšie knihu vystihol sám autor: Nešikovný mladý muž prejde 1500 kilometrov pešo po Nepále a Číne. Dejú sa mu strašné veci a on sa im len smeje. Ako to celé skončí? Nijak. Stále len chodí.“ Pred týmto 26 ročným autorom skladám klobúk a všetky tri jeho knihy vrelo odporúčam.
Pán Han, Liu a Li sú Číňania. Pán Han žije v tridsať miliónovom Šanghaji, pán Liu na vidieku púštneho severu a pán Li pri dažďovom pralese vo výške štyritisíc metrov nad morom na hranici s Barmou. Sú medzi nimi tisíce kilometrov a každý z nich je iného etnika. Keby si mali spoločne uvariť večeru, takmer určite by sa pohádali a nad delikatesami toho druhého by ohrnuli nos. Tieto tri vymyslené osoby sú oveľa bližšie k realite Číny, než legenda o tom, že Číňania zjedia všetko čo má nohy okrem stoličky. Môžu si za ňu ale sami, pretože podobné príslovie naozaj v čínštine existuje: "Ak to lezie chrbtom k oblohe, dá sa to zjesť." Jedná sa však skôr o pozostatok ešte nedávnej doby, kedy Číňania kvôli chudobe nemali čo do úst. Oboje je dnes minulosťou, lenže veľa ľudí na západe si svoje názorové presvedčenia nestíha, a niekedy ani nechce, aktualizovať. Veľa ľudí si tak Číňanov predstavuje ako barbarský národ, ktorý pojedá netopiere, psy a cvrčky. V realite Číňania v drvivej väčšine konzumujú to isté mäso ako my a špeciality niektorých oblastí, akými môžu byť aj psy, cvrčky, či hady, im nevoňajú. Popravde ani naše jedlo im nevonia, v očiach niektorých Číňanov sme barbarmi naopak my. Jedlo je v Číne umenie, základ ich národnej hrdosti. Väčšina ľudí, čo Čínu navštívila v rámci mojich zájazdov, považuje čínske jedlo za jeden z ich životných zážitkov. A každá dobrá večera v Číne sa začína na trhu.
Tento článok vyšiel najprv v Denníku N, preto na mojom blogu je prístupný len pre platiacich členov. Pre dočítanie článku sa môžete stať členom blogu.
V porovnaní so západnými krajinami sa v Číne konzumuje oveľa viac zeleniny a ovocia, tvoria hlavnú ponuku každého trhu. Po oddelení zeleniny a ovocia je druhé najobľúbenejšie oddelenie s mäsom. Vo väčšine krajiny sú základnými druhmi mäsa hydina, hovädzie mäso, jahňacie mäso a s výnimkou moslimských etník aj bravčové mäso. Veľmi obľúbené sú vodné živočíchy, tam je výber bohatší. Okrem rýb obľubujú obyvatelia Číny aj rôzne úhory, žaby, slimáky, krevety, kraby, mušle a tak ďalej. Zo zvierat sa konzumujú aj vnútornosti, končatiny a hlavy, čo u nás už vyšlo z módy. Táto ponuka je dostupná viac menej po celej krajine. V rámci regiónov sú potom „miestne špeciality“, tie môžu byť buď z hospodárskych zvierat, alebo divokej zveri.
V stredočínskej provincii Sichuan obľubujú králikov, najväčšia špecialita sú králičie hlavy. Na tibetských územiach jedia jaky. Na severe Číny zase obľubujú mäso zo somára, výnimočne sa dá natrafiť aj na konské mäso. V južných regiónoch Číny, najmä v etnicky pestrých provinciách Guangxi a Guangdong, sa konzumuje psie mäso. Pri psom mäse sa pristavím, lebo mylné presvedčenie že všetci Číňania jedia psov je rozšírené po celom svete.
Najradšej ho majú ľudia etnika Zhuang, i keď v menšom rozsahu je rozšírené aj vo zvyšku Číny. Priaznivci tohto mäsa sú skôr starší ľudia z vidieckych a chudobnejších oblastí. Ak by ste si chceli dať psie mäso, rýchlo zistíte že je drahé. Považuje sa za sviatočné. V Číne sa tak nemusíte báť, že vám dajú psie mäso namiesto bravčového, či hovädzieho. Väčšie riziko je že vám dajú bravčové či jahňacie namiesto psieho, ak si ho objednáte. Podľa zákona by malo ísť o mäso psov chovaných na farmách za účelom konzumácie. Zabíjanie a konzumácia potulných psov je zakázaná, avšak veľmi ťažko sa na tento zákaz dohliada. Aj preto platia na konzumáciu psieho mäsa prísnejšie nariadenia než na iné mäso. Napríklad jedlá zo psieho mäsa nesmú byť ponúkané na donášku. Mladí ľudia psie mäso neobľubujú, pes je dnes vo väčšine krajiny skôr domáci miláčik než hospodárske zviera, či pochúťka. Chov psov pre potešenie je tak obľúbený, že aj čínska vláda psom nedávno zmenila klasifikáciu z hospodárskeho zvieraťa na domáceho mazlíčka. Psa tak konzumuje stále menej ľudí a je možne, že časom z jedálnička zmizne úplne. Tak ako u nás, nie je tomu tak dávno čo bolo psie mäso obľúbené aj v Európe.
Na juhozápade Číny, napríklad v etnicky najpestrejšej provincii Yunnan, je obľúbený hmyz. Rôzne druhy červíkov, včely, alebo mravce. Obľubuje ich najmä etnikum Dai, ktoré rozpráva dialektom thajčiny a aj kultúrne má bližšie k Thajsku, než k etnickým Číňanom Han. Na severe Číny sú obľúbené malé nejedovaté škorpióny, ktorých je tam ako mravcov. Na ryžoviskách južnej Číny sú obľúbené hady, ktoré tu žijú. Je ich však veľmi málo a jeden had vás môže vyjsť až na stopäťdesiat eur. Mäsa je tam málo a ledva sa z neho človek naje. Ďalej sa dá natrafiť na rôzne druhy hrabošov, vtáctva a obojživelníkov, veľmi výnimočne na medvedie, jelenie či srnčie mäso. Táto divoká zver je veľmi zriedkavá, v Číne je jej málo, žije v odľahlých regiónoch krajiny, ktoré nie sú husto obývané a väčšina je zákonom chránená. Za zabitie pandy by vám napríklad hrozilo doživotie.
Zvieratá v čínskej medicíne
Oveľa bohatší zoznam živočíchov než na jedálenskom stole je možné nájsť v čínskej medicíne. Aj napriek tomu že niektoré živočíšne prísady majú dokázané liečebné účinky, čínska medicína v Číne bojuje s jedným zásadným problémom: je zaplavená mýtami a legendami. Pre éru Mao Ze Donga bol typický boj proti tradíciám a odborníkom. Väčšina lekárov čínskej medicíny zmizla a objavili sa potulní liečitelia, babky bylinkárky a najmä šarlatáni, ktorí pripisovali liečivé účinky všetkému, čo vedeli predať. Dnes je čínska medicína uznávaný vedný obor, ktorý študujú vedci po celom svete. Ale tento problém sa aj tak vyriešiť zatiaľ nepodarilo. Lekári vyvracajú mýty a výroba liekov čínskej medicíny sa prispôsobuje nárokom modernej farmácie, lenže desaťročia, v niektorých prípadoch stáročia, staré zvyky sa vyvracajú pomaly. Majú za následok vyhubenie veľkého množstva vzácnych živočíchov po celej Číne a aj v zahraničí. Rozsiahle pytliactvo a zabíjanie vzácnych živočíchov existuje, žiaľ, kvôli tomu, že veľa bohatých Číňanov verí výmyslom šikovných šarlatánov. Účinky niektorých prísad zo zvierat boli v modernej čínskej medicíne potvrdené, častokrát sú ale nahradené inými prísadami, ktoré nemajú živočíšny pôvod. Napríklad liečivá medvedia žlč sa v balených liekoch už nahradzuje inými prísadami. Žiaľ dopyt po originálnej ingrediencii stále existuje, aj keď je v Číne oficiálne zakázané s ňou obchodovať.
Nie všetky trhy sú „mokré“ trhy
Väčšina čínskych trhov, ktoré sa prezývajú aj „mokré trhy“, sú trhy s potravinami. Názov „mokré trhy“ je preklad z anglického „wet markets“ a v čínštine takéto pomenovanie neexistuje. V ponuke je najmä zelenina, ovocie a porciované mäso hospodárskych zvierat. Takmer na každom trhu je veľké oddelenie s vodnými živočíchmi. Ázijské trhy majú oproti európskym jeden zásadný rozdiel. Aziati vo všeobecnosti požadujú svoje jedlo čerstvé, ideálne ak je na trhu ešte živé. Platí to najmä o hydine a vodných živočíchoch. Veľké zvieratá ako kravy a ošípané na trhoch živé nebývajú. Na to sú trhy s hospodárskymi zvieratami. Každý čínsky trh ma svoje oddelenie, kde sú umiestnené živé zvieratá, ktoré sa pre zákazníkov zabíjajú a porcujú.
Čínska vláda delí mestá podľa životnej úrovňe a veľkosti na niekoko druhov - mestá prvej triedy, druhej triedy, tretej triedy… Trhy v mestách prvej triedy, a väčšinou aj druhej triedy, majú prísne hygienické nariadenia, sú pravidelne kontrolované a dezinfikované. Po koronavíruse nariadenia ešte sprísnili, napríklad šanghajské trhy v okolí môjho bydliska musia po novom medzi jedenástou a jednou poobede zatvoriť na dezinfekciu. Na vidieku hygienické nariadenia nie sú tak prísne. Vidiek má však výhodu že trhy sú oveľa menšie a väčšinou bývajú vonku. Bio-odpad sa kompostuje alebo ho zožerú psy, či iné zvieratá. Problémom sú trhy v menších mestách, ktoré sa radia do miest tretej triedy a nižšie. Hygienické štandardy tam nie sú tak prísne ako vo väčších mestách a navyše trhy v uzavretých budovách sú preľudnené. Nezabúdajme, že v Číne aj malomesto má bežne okolo milióna obyvateľov. Veľkým problémom je tu aj korupcia. Ľudia zodpovední za kontrolu hygieny majú tendenciu finančne si prilepšiť. Kontroly preto nie sú dostatočné. Tieto trhy predstavujú riziko a, žiaľ, týchto je po krajine najviac. Tu sa na malom mieste tlačia zvieratá v malých klientkach, a na tom istom mieste sú zvieratá zabíjané, čistené a porcované. Aj keď toto predstavuje vždy iba malú časť kažého trhu, môže to predstavovať obrovské zdravotné riziko.
Okrem klasických mokrých trhov existujú aj trhy s divokými zvieratami. Toto sú trhy, ktoré Čína tento rok zakázala už druhýkrát. Obchod s divokou zverou prvýkrát zakázala v roku 2003 počas epidémie SARS, potom ho však opäť povolila. Väčšina zvierat sa tu predáva pre potreby čínskej medicíny. Čínska medicína je ale drahá a je skôr záležitosťou bohatého obyvateľstva. Táto vrstva má silný politický vplyv a vláda obchod s divokou zverou, ktorý zamestnáva aj milióny ľudí, povolila. Po prepuknutí epidémie Covidu, korá sa od začiatku začala spájať s čínskym trhom, tento obchod zakázali znova.
Aj napriek tomu, že boli tieto trhy legálne, boli veľkou vzácnosťou. Za desať rokov v Číne som nevidel ani jeden trh s divokou zverou. A aj keby som vedel, kde sa nejaký nachádza, je dosť možné že by ma tam obchodníci ani nepustili. Okrem legálne odchytenej zvery, sa tam predávala divoká zver z nelegálnych chovných staníc, alebo aj zákonom chránené zvieratá. Aj napriek tomu, že tieto trhy boli vždy na hrane zákona, a dnes sú ilegálne, stále existujú. Bolo o nich natočených niekoľko reportáži a ľudia žijúci na pohraničných územiach mi o nich často rozprávali. Väčšina z nich je práve na hraniciach Číny, alebo tesne za hranicami. Ja mám precestovaný hlavne juh Číny, i keď podobné trhy sú na hraniciach takmer s každou krajinou. Na hraniciach s Barmou som navštívil trhy s nefritom a drevom. Na oboch nájdete tovar, ktorý nie je v Číne legálny. Čí viac idete za hranice, tým je ponuka širšia. Ľuďia žijúci na obidvoch stranách týchto hraníc môžu ísť do druhej krajiny na určitú vzdialenosť od hraníc bez víz. Nikto iný však nie. Okrem toho sú tieto oblasti plné terénnych prekážok, hustých lesov a pralesov. Vzniká tak šedá zóna, kde sa darí pašovaniu a nelegálnym, či pololegálnym obchodným artiklom. Problémom tú sú drogy, drevo zo vzácnych stromov, slonovina a živočíchy používané v čínskej medicíne. Tieto trhy však nemajú s mokrými trhmi nič spoločné.
Žijeme vo vzrušujúcej dobe… Každým dňom máme lepšie a modernejšie technológie, média sú plné predpovedí o našej budúcnosti a pokrok za posledných dvadsať rokov bol vo väčšine oblastí nášho života doslova prevratný. Avšak stále sú oblasti, kde nenapredujeme tak rýchlo, ako by sme si želali. Napríklad osobná doprava. Vývoj tu síce bol, ale v porovnaní s internetom, mobilnými telefónmi či osobnými počítačmi je minimálny. Namiesto revolúcie je to len pomalá evolúcia. S frontálnym útokom elektromobility a víziou autonómnych áut to však vyzerá, že sa to konečne zmení. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ak chceme vidieť, kam sa osobná doprava posunie, mali by sa pozerať na Čínu.
Na skok do minulosti
Keď sa bavíme o elektrických autách automaticky myslíme na budúcnosť. Ale elektrické autá sú tu takmer tak dlho, ako autá so spaľovacím motorom. V roku 1900 bola viac ako tretina všetkých áut elektrická! Ich prevaha bola pochopiteľne najmä v mestách, predsa len aj dnes je najviac elektrických áut práve v mestách. Autá so spaľovacími motormi mali totiž jednu veľkú nevýhodu. Aby človek klasické auto naštartoval, tak musel najprv namáhavo točiť ťažkou železnou kľukou v motore. Keď sa podarilo vyriešiť tento zásadný problém vynálezom elektrického štartéra, elektrické autá zažili svoju prvú veľkú prehru. V tom čase neponúkali nič ďalšie, čím by mali nad bežnými autami výhodu. O návrat sa ešte niekoľkokrát pokúsili, ale väčšinou nie veľmi úspešne. V posledných rokoch to však vyzerá, že s pokrokom technológií a vývojom batérií bude tento boj elektrického a spaľovacieho motora možno konečne vyrovnaný. Je to aj vďaka osobnostiam ako Eleon Musk, ktorý stojí na čele boja za elektrické autá. Ale aj tým, že súčasná technológia je konečne tam, kde ju potrebujeme. Úder pod pás pre spaľovacie motory však v posledných rokoch uštedrila Čína. Batérie a elektrické autá sa totiž stali ich stávkou na budúcnosť.
Pre a proti
Pri debate o elektrických autách tu máme večnú debatu pro a proti. Ľudia, ktorí elektrickej budúcnosti neveria, tvrdia že elektrické autá majú príliš veľa nedostatkov. Ich dojazd nie je dostatočný, dobíjanie batérií je príliš zdĺhavé a neexistuje poriadny spôsob recyklácie batérií. Okrem toho nabíjacích staníc nie je dostatok a vybudovanie ich infraštruktúry je príliš komplikovaný a drahý proces. Navyše tradičné autá so spaľovacím motorom prešli obrovskými zmenami, už ani zďaleka nie sú tak neefektívne ako kedysi, sú tiché a ľahko sa s nimi jazdí. Mnohí vravia, že spolu s výrobou batérii vlastne elektrické auta nie sú vôbec ekologickejšie. Kým veľa z týchto argumentov je oprávnených, ten posledný bol úspešne vyvrátený.
Tábor, ktorý sa elektrických aut nevie dočkať, je naopak nadšený jednoduchosťou konštrukcie elektrických áut, ktorá prispieva k ich jednoduchej údržbe a dlhšej životnosti. Nadchýnajú ich možnosti lepšieho prepojenia na moderné technológie späté s budúcnosťou autonómnych aut. Veľa ľudí si to ešte neuvedomuje, ale autonómne autá tu budú jazdiť pravdepodobne do troch rokov. No a v neposlednom rade sú elektrické autá ekologickejšie. A rozdiel ako tieto autá vplývajú na životné prostredie sa neustále zväčšuje v prospech elektrických áut. V obrovských a extrémne znečistených aglomeráciách, ako sú Peking, Mumbai, New York, Tokio a ďalšie, by elektrické autá dokázali priniesť ekologickú revolúciu.
Nech už sa nachádzate v ktoromkoľvek tábore, jedno je jasné. Tentokrát myšlienka elektrických áut neplánuje odznieť tak ľahko ako v minulosti. Ako teda vyzerá súčasná situácia elektrických áut?
Elektrické auta vo svete
Európa
Európa je rozhodne svetový líder v environmentálnych reformách. Málokde na svete je životné prostredie chránené tak intenzívne, ako v Európe. Ale doprava je práve jedna z najslabších stránok tejto snahy. V rámci EU máme veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Máme tu však jednu, ktorá do počtu elektrických áut na počet obyvateľstva vedie nielen v Európe, ale na celom svete.
Nórsko
Až 40% všetkých predaných aut v Nórsku sú elektrické autá. Nórsko je jedným z mála miest na svete, kde vďaka snahám vlády vychádza kúpa elektrického auta lacnejšie ako kúpa bežného auta. Situácii v Nórsku sa detailne venoval Denník N, odporúčam si prečítať ich výbornú reportáž: 2
USA
USA je kolískou moderných technológii a tak je pochopiteľné, že majú svoje popredné miesto aj v elektromobilite. A to nielen do počtu elektrických áut v krajine, ale aj vo vývoji. Avšak rovnako ako v Európe, ani v USA nie je situácia rovnaká po celej krajine. Mekkou moderných technológií a aj elektromobility je Kalifornia. Nachádzajú sa tu takmer všetky start-upy zamerané na vývoj elektrických áut. Podobne ako v Nórsku, aj v USA hrajú dôležitú úlohu snahy vlády. USA dotuje prvých 200 000 predaných kusov elektrických áut každej automobilke. Tesla a General motors, najväčší predajcovia elektrických aut v USA, však toto číslo veľmi rýchlo naplnia a je otázne, aký to bude mať dôsledok.
Japonsko
Japonsko má svoje svetové prvenstvo vo veľkosti vybudovanej infraštruktúry. Žiadna iná krajina nie je na príchod elektrických áut pripravená lepšie, ako je Japonsko. Avšak kým automobilky ako Toyota a Nissan berú budúcnosť elektrických áut vážne a podporuje ich aj japonská vláda, obyčajní Japonci to tak zrejme nevidia. Iba 1% zo všetkých predaných aut v Japonsku sú elektrické autá.
Čína
Za rok 2018 bolo v Japonsku predaných cez 250 000 elektrických aut, v Nórsku 300 000, v celej Európe jeden milión, v USA 1,1 milióna. Čína však prekonala všetky tieto čísla. Dokopy.
S viac ako 2,5 miliónmi predaných elektrických áut predala Čína viac elektrických áut, ako všetky ostatné krajiny dokopy. Ešte zaujímavejšie však na tom je, že Čína sa k tomuto číslu dostala šprintom. V roku 2013 predali iba 10 000 elektrických áut. Shenzhen, Sillicon valley Ázie, je jediné mesto na svete, kde sú všetky autobusy elektrické. A v tomto roku (2020) chcú mať aj všetky taxíky v meste elektrické. Do roku 2025 chce Čína kompletne zakázať spaľovacie motory vo verejnej doprave. To sa týka nielen taxikárov, ale aj všetkých ľudí, ktorí ponúkajú svoje služby cez aplikácie na zdieľanie jázd (V Číne je to aplikácia Didi, ktorá kúpila aktivity Uberu v Číne). Všetko nasvedčuje tomu, že rozdiel predaných elektrických áut v Číne oproti zvyšku sveta sa bude každým rokom iba zväčšovať.
Prvým krokom boli obrovské dotácie v hodnote neuveriteľných 56 000 000 000 USD na kúpu elektromobilov. Nie všetky druhy áut sú dotované, batérie musia byť recyklovateľné po článkoch a nie po celých batériách, aby sa dala uplatniť dotácia. Len pre zaujímavosť, autá Tesly musia recyklovať celú batériu a preto na ne dotácie neplatia.
Ďalším nástrojom je zaťaženie vlastníctva auta so spaľovacím motorom. Túto taktiku využilo napríklad aj Nórsko. V Číne je hlavným nástrojom obmedzenie počtu registrovaných poznávacích značiek v mestách a zníženie dostupnosti cenou. Registrácia značky sa v Šanghaji, Pekingu a Shenzhene môže vyšplhať až ku 12 000 € (auto už musíte mať kúpené)! A aj keď sú ľudia ochotní tieto peniaze zaplatiť, značiek nie je dosť. V Pekingu sa k značke dostane len 0.2% žiadateľov mesačne. Záujemcovia sa losujú, v Šanghaji hádajú presnú hodnotu ceny značky. Neplatí, že vyššia cena vyhráva, ale presnejší odhad. Tieto obmedzenia dali vzniknúť úplne novému podnikaniu. Existujú agentúry, ktorým môžete zaplatiť a o značky žiadajú vo vašom mene prostredníctvom väčšieho množstva žiadaniek, aby vám zlepšili šance na úspech. Rodina môže mať maximálne jednu značku, jedno auto. Značky sa nesmú voľne predávať, ale môžu sa prenajímať. A aby toho nebolo dosť v Pekingu môžete podľa čísla vašej značky chodiť na ulicu buď len počas nepárnych, alebo párnych dní v týždni. Žiadne z týchto opatrení však neplatí pre elektrické autá.
Odrazili sa od elektrických motoriek
Čína nezačala svoj románik s elektromobilitou autami a ani autobusmi, ale motorkami. Tento románik prerástol v lásku v roku 1999, keď čínska vláda zaviedla obmedzenia na vlastníctvo motoriek so spaľovacím motorom a naopak, každú elektrickú motorku ktorá neprekročí 20km/h začala považovať za bicykel. Netreba na ňu vodičský preukaz a šofér môže jazdiť kadiaľ sa mu zachce. To malo dva zásadné dôsledky. Elektrická motorka sa stala jedným z najnebezpečnejších dopravných prostriedkov na svete a dnes sú na uliciach každého čínskeho mesta milióny motoriek. Na svete je dnes okolo 250 miliónov elektrických motoriek a z toho 99% je v Číne. V Číne, Indii a juhovýchodnej Ázii je viac ako 900 miliónov ľudí, ktorí jazdia na elektrických motorkách. Pre porovnanie je to takmer rovnaké číslo ako ľudí na autách. Tých je miliarda.
Keď ceny elektrických motoriek začali byť dostupné aj pre chudobných ľudí, Číňania prešli z bicyklov na elektrické motorky. Dnes si už od 1000 RMB (cca 120€) môžete kúpiť ako tak dobrú elektrickú motorku, dajú sa zohnať, ale aj lacnejšie. Avšak Číňania začali časom bohatnúť naozaj rýchlo a aj kúpa auta prestala byť nedostupnou záležitosťou najbohatších. V roku 1980 sa v Číne predalo 5000 áut t, v roku 2009 to bolo 13,6 milióna. Čína sa stala najväčším trhom na svete na výrobu, a aj spotrebu áut a predbehla tak USA. Pochopiteľne, takýto rýchly nárast automobilovej spotreby spôsobil aj rýchly nárast znečistenia. Znečistenie začalo byť také vážne, že v roku 2013 mu vláda vyhlásila vojnu. A to aj na úkor ekonomického pokroku. Environmentálne reformy sa odvtedy každým rokom sprísňujú a Čínou doslova zatriasli.
Výroba elektrických áut sa stala kľúčovým priemyslom pre štát. Vďaka tomu dostáva tento priemysel veľa stimulov od vlády. Od finančných dotácii, cez výhodnejšie daňové zaťaženie, až po ľahšie hľadanie talentov a kľúčových zamestnancov. A to nielen v rámci Číny, ale aj zo zahraničia. Okrem toho Čína každým rokom zavádza nové nároky na automobilky fungujúce na čínskom trhu. Zaviedli kvóty na počty predaných elektrických áut na každú firmu, ktorá predáva viac ako 30 000 áut ročne. Firmy, ktoré tieto kvóty nesplnia si ich buď budú môcť kúpiť od iných automobiliek, alebo budú musieť odísť z čínskeho trhu. Podobný systém funguje aj v Kalifornii. Väčšina automobiliek tak musí k elektrickým autám pristupovať zodpovedne, ak chcú zostať na čínskom trhu. A to chcú. Veď napríklad Voklswagen predáva 40% celoročnej produkcie v Číne. BMW v Číne predáva viac áut ako hocikde inde na svete. Čína časom plánuje v mestách zakázať spaľovacie motory úplne. Dieselové motory v osobných autách vo väčšine Číny nie sú už teraz, iba benzínové.
Ďalším krokom vlády a aj súkromných firiem je budovanie infraštruktúry na elektrické autá. Každé veľké parkovisko musí mať dvadsať percent parkovacích miest na nabíjanie. Dnes ma Čína okolo 700 000 nabíjacích staníc. Veľa ľudí si autá nabíja doma. Okrem toho sa Čína pohráva aj s infraštruktúrou na okamžité výmeny vybitých batérií za dobité, namiesto dobíjania.
Prečo Číne na elektrických autách záleží
Životné prostredie nebolo jediným dôvodom, prečo sa Čína rozhodla pre budúcnosť elektrických áut. A ani najdôležitejším. Ak Číne vyjde stávka na elektrické autá, získa tým viac, než by tou istou výhrou získala akákoľvek iná krajina. A aj preto žiadnej inej krajine na elektromobilite nezáleží tak veľmi, ako Číne. Dôvod je vlastne jednoduchý. Čínu celý svet pozná ako továreň sveta. Ako zdroj lacnej pracovnej sily, nekvalitných produktov a krajinu so zlým životným prostredím. Čo na tom, že to už neplatí, predsudky väčšiny sveta zostali. Čína sa túži z tohto renomé vymaniť von. Veľmi chce nahradiť, alebo aspoň dobehnúť USA na pozícii svetového lídra v nových technológiách, určovaní budúcnosti a šírením svetových hodnôt. Vo väčšine oblastí však Čína dobieha rozbehnutý vlak. V zábavnom priemysle vedia, že Hollywood nedobehnú. Tak v ňom aspoň masívne a ticho investujú. Internet vidí Čína inak ako zvyšok sveta a tieto pohľady sú väčšinou nekompatibilné. Čína má síce silných výrobcov mobilných telefónov a osobných počítačov, ale navždy budú tieto firmy bojovať s povesťou lacných kópií amerických produktov. Častokrát oprávnene. Zostáva vývoj batérií a elektrických áut. Nielenže je to produkt, ktorý svet potrebuje. Je to produkt, kde sme ako svet v porovnaní s inými technológiami extrémne pozadu. Čína tu vidí pole pre vyrovnaný súboj.
Ak sa Číne podarí vyhrať budúcnosť o batérie a aj elektrické autá, mohla by to byť práve Čína, ktorá prinesie očakávanú revolúciu v osobnej doprave a v nových spôsoboch práce s energiou. Katapultovalo by ju to tak do pozície technologického lídra. Urýchlilo by to proces vymanenia sa z pozície továrne sveta, pomohlo by to spomaľujúcej sa ekonomike a aj dôležitým environmentálnym reformám. Skrátka, bolo by to víťazstvo na mnohých frontoch.
Už raz vyhrali
Keď začal svetový boj o pozíciu lídra na poli solárnych panelov, čínska vláda zainvestovala milióny dolárov do vývoja solárnych panelov a dala tak vzniknúť stovkám firiem. Vďaka obrovskej produkcii solárnych panelov a veľkej konkurencii sa čínskym firmám podarilo znížiť náklady na výrobu a v roku 2000 vyradili Nemecko z pozície svetového lídra v solárnej technológii. Následne čínska vláda vybrala kľúčové firmy, s ktorými začala ďalej spolupracovať na ďalších zlepšeniach a veľa z kvanta nových firiem časom umrelo. Trh sa tak prečistil a dnes Čína produkuje 60% svetových solárnych panelov.
Podobnú stratégiu používajú aj pri výrobe batérií. Čína má oproti zvyšku sveta ešte aj jednu obrovskú výhodu. Päťdesiat až sedemdesiat sedem percent materiálov používaných na výrobu batérii je pod kontrolou Číny. Kobalt a lítium sú materiály, bez ktorých batérie dnes nevyrobíme. V Číne je 35% svetovej zásoby kobaltu a 50% zásoby lítia. Toto samo o sebe je veľký predpoklad na úspech. Už dnes Čína najväčším výrobcom batérií na svete a v roku 2021 sa má táto produkcia zoštvornásobiť.
Prvé kroky k výhre
Čína si vybudovala obrovský trh elektrických áut. Dnes je v Číne 393 firiem, ktoré vyvíjajú elektrické autá. Päťdesiat päť z toho má licencie na výrobu áut. I keď po skončení štátnych dotácii sa predpokladá, že prežije okolo 10% firiem. Medzi nimi bude rozhodne zopár najdôležitejších favoritov.
Firma Xiaopeng stavia na charizme svojho majiteľa a na spolupráci s Alibabou. Tá kúpila startup tohto dnes iba 27 ročného technologického evangelistu, ktorého tým katapultovala do pozície technologickej celebrity. Po akvizícii Alibaba investovala do jeho novej snahy o vybudovanie dôležitého hráča na poli elektromobility.
Firma BJEV sa snaží uspieť stavbou infraštruktúry na výmenu vybitých batérii za nabité, miesto ich dobíjania. Takéto výmenné stanice stavajú najmä v odľahlejších regiónoch Číny, ako napríklad provincia Xinjiang. Momentálne majú 100 staníc. Z toho 34 je v Pekingu. Do roku 2022 plánujú postaviť ďalších 3000 staníc. To by stačilo na pol milióna áut.
Do troch rokoch budú elektrické autobusy lacnejšie ako autobusy so spaľovacím motorom v každej situácii. Na tomto stavia firma Yutong, ktorá sa zameriava práve na elektrické autobusy. Dnes dodáva produkty do celého sveta. Väčšina svetových elektrických autobusov vo svete je práve z Číny. A to buď od firmy Yutong, alebo BYD. V roku 2017 bolo v USA 333 elektrických autobusov. Z toho 300 dodala čínska firmy BYD.
Firma BYD je najstarší a najdôležitejší výrobca elektrických áut v Číne. Firma vznikla v roku 1990 ako výrobca batérii do telefónov. Názov pravdepodobne vznikol náhodným spájaním písmen tak, aby sa nachádzali relatívne vpredu v abecedných zoznamoch. Dnes firma tvrdí, že ich názov je skratka vety: Build your dreams (vybuduj si svoj sen). Z batérii úspešne rozšírili podnikanie do automobilového priemyslu. V roku 2000 vyrábali 5% áut so spaľovacím motorom na čínskom trhu. Zakladateľ firmy BYD Wang Chuanfu patrí s hodnou 5 miliárd USD k najbohatším ľuďom Číny. Firma neustále rastie a zaujala tak investorov z celého sveta. Napríklad americký miliardár Warren Buffet kúpil 10% ich akcií. V roku 2017 predali BYD 110 000 elektrických áut. To bolo o 7000 viac ako Tesla celosvetovo. Podčiarkuje to príhoda, keď sa novinári pýtali Eleona Muska čo si myslí o budúcej konkurencii z Číny. Musk na túto otázku odpovedal posmešne: „A videli ste tie ich autá? Majú čo robiť aby prežili v Číne, nikdy sa ich nebudeme musieť báť na medzinárodnom trhu“. Avšak nielenže v roku 2017 prekonali predaje Tesly o 7000 áut, medzi rokmi 2011 a 2018 boli BYD v zisku každý rok. Firma Tesla bola v zisku iba dva štvrťroky vo svojej histórii.
Dnes BYD dodáva batérie aj do automobilov konkurencie. Napríklad do všetkých elektrických BMW. Čo je pozoruhodné, keďže batéria predstavuje 40% ceny auta. Ich elektrické autobusy jazdia v Londýne, Kalifornii, a Paríži. BYD je najdôležitejším hráčom na poli elektrických áut, keďže v mnohom prekonáva aj notoricky známu Teslu. Je to prvýkrát, kedy je Čína prvá vo vývoji niektorej z moderných technológii. BYD je tak spolu s Huawei kľúčovou firmou na poli geopolitického vplyvu Číny a budeme o nich ešte veľa počuť.
Ako to celé skončí?
Čína nemá výhru jasnú. Majú niekoľko problémov, s ktorými sa treba vyrovnať. Trh nedôveruje čínskym výrobkom, majú povesť nekvalitných. Ľudia sa môžu báť kúpy auta z Číny. Okrem toho majú povesť nekvalitných kópií amerických produktov. Aj BYD začal tvrdým kopírovaním amerických a európskych áut. I keď dnes sa to už obracia a stále viac amerických firiem kopíruje čínske inovácie.
Čína má obrovské problémy s obvineniami zo špionáže a nedostatočnej bezpečnosti ich technológii (či už účelových, alebo z nedbalosti).
Ďalším zásadným problémom je zdieľanie dát s čínskou vládou. Elektrické autá a v blízkej budúcnosti najmä autonómne autá odosiélajú obrovské množstvo dát na spracovanie. Ťažko povedať, či si svet zvykne na to, že idú aj do Číny a tým pádom čínskej vláde. Deje sa to už dnes, len sa o tom moc nehovorí. Volkswagen, Nissan, aj Tesla, všetci odovzdávajú anonymné údaje zo svojich áut na čínskych cestách vláde. Môžete si ich dokonca aj pozrieť na stránkach. Čína tvrdí, že je to za účelom zlepšenia služieb a infraštruktúry. Čo je určite pravda. Otázka je, či to je celá pravda.
Čína taktiež stále zaostáva vo vývoji autonómnych áut. Ich software sa pravdepodobne ešte vôbec nemôže rovnať americkým firmám Google, Waymo, Uber a Tesla. Veľmi veľa čínskych startupov začínajúcich s vývojom autonómnych áut v Číne bolo založených ľuďmi zo Sillicon valley. Stretávajú sa však s politickým tlakom Ameriky, ktorá nečaká dlho s obvineniami zo špionáže a kradnutia technológií. Nie vždy pravdivých.
Na druhej strane Číne na úspechu naozaj záleží. Viac než ktorejkoľvek inej krajine. S vývojom ich vlastného navigačného systému, s obrovskými peniazmi, ktoré čínska vláda investuje a fungujúcimi, rýchlymi a efektívnymi nariadeniami centrálnej vlády sa im to môže podariť. Minimálne boj o elektrické autá. Či vyhrajú na poli autonómnych áut, je otáznejšie. Som zvedavý, ako sa to skončí. Jedno je ale isté. Ja sa už autonómnych áut neviem dočkať.
Ako to zmení koronavírus?
Túto reportáž som napísal v čase, keď som ani v najmenšom netušil čo náš čaká. Svet sa za posledné dva mesiace zmenil na nepoznanie. Aký bude mať koronavírus vplyv na budúcnosť dopravy? Netuším. Ale predstavte si že by v čase pandémie fungovali autonómne taxíky. Prišlo by pre vás auto bez šoféra, pred jazdou a po jazde by sa automaticky vydezinfikovalo a takáto jazdy by neohrozovala ani vás, ani šoférov. Mne by sa takáto budúcnosť páčila. Príde? Podľa mňa áno, otázka je iba kedy. Koronavírus ju môže ako spomaliť, tak aj zrýchliť. Uvidíme. V každom prípade svet, ako sme ho poznali, sa skončil. Ale o tom už som rozprával na mojom videoblogu:
Posledný týždeň som sa veľmi intenzívne pohyboval na trhu so zdravotníckymi potrebami v Číne. Pôvodná myšlienka kolegu tlmočníka Michala bola spraviť prehľadnú tabuľku dodávateľov v Číne spolu s trhovými cenami produktov. Túto tabuľku sme sme zverejnili pre štát, ako aj pre organizácie KtoPomozeSlovensku.sk a Trasparency interational. Chceli sme, aby mali prehľad o tržných cenách a aby si vedeli porovnať s cenami, za ktoré nakupovali hmotné rezervy. Veď viete prečo. Zároveň sme chceli pomôcť s nájdením vhodného dodávateľa, aby mohol štát nakúpiť lacno a dobre.
Po viac ako týždni neustálych telefonátov, správ, mailov, kontaktovania desiatok fabrík a obchodných firiem v Číne som však prišiel na to, že táto úloha je nemožná. Pretože to, čo sa dnes deje na tomto trhu je vojna. Ešte nikdy sa nestalo, že by celé ľudstvo, všetci ľudia na tejto planéte potrebovali to isté. Jeden produkt chce takmer každý na planéte. Rúška a respirátory. Zároveň väčšina iného biznisu padla a firmy hromadne krachujú. A preto, kto môže, ide dnes obchodovať s respirátormi a rúškami. Všetky továrne prerábajú svoje výroby. Všetci obchodníci plnia svoje sklady. Každý čínsky obchodník, ktorý má nejakého partnera v Európe poslal mail: „Nechceš tentokrát kúpiť respirátor KN95 namiesto ponožiek/motorov/rýb/vína/elektroniky/magnetiek/obalov na iphone/trenírok/nohavičiek/vysávačov/špáradiel/cesnaku/…?“ Kým pred pár mesiacmi mohli byť na trhu stovky firiem vyrábajúcich respirátory, dnes sú ich tisíce. Možno desaťtisíce. Nemám presné čísla a pochybujem, či vôbec existujú. V tomto chaose sa nevyzná nikto. Problém je, že väčšina týchto nových firiem len tento mesiac prerobila svoju výrobu a nemajú potrebnú certifikáciu. Veľa firiem, ktoré sme kontaktovali mali exportné certifikáty staré jeden až 5 dní. Veľa z nich dávalo dátumy do budúcnosti! A obrovské množstvo certifikátov bolo falošných. Buď si ich sami vymysleli, alebo oslovili firmu na certifikovanie, ktorá bola falošná. Trh sa zalial fejkami, nekvalitou a podvodníkmi, ktorým zaplatíte, a už o nich nikdy nebudete počuť. Týchto príbehov som za tento týždeň počul nespočet. Lenže to nie je najväčší problém. Ani zďaleka…
Tento trh je teraz obrovský chaos. A to je príležitosť pre ľudí s peniazmi. Bohatí podnikatelia dali dokopy obrovské množstvo peňazí a trh ohýbajú vo svoj prospech. Deje sa to dnes! Ako? Každá továreň do ktorej sme sa za posledný týždeň volali dostala, objednávku na desať až päťdesiat miliónov respirátorov s krátkym termínom dodania (väčšinou týždeň) a preto neprijímajú nové objednávky. Takmer každá továreň v Číne, ktorá ma produkciu do 300K produktov denne bola za posledné dni plne vyťažená obrovskými objednávkami, z ktorých väčšina pochádza z jedného zdroja. Zoskupenia bohatých obchodníkov (veľká časť z mesta Yiwu) sa snažia na krátky časový úsek obmedziť ponuku zahltením výrobných kapacít a produkty dávajú do skladu. Do predaja ich ešte nedávajú. Preto u nás nie sú. Každý deň tak cena respirátorov rastie približne o päťdesiat centov. Kým cez víkend sme mali respirátory za 1,55 USD, dnes už stoja viac ako 2 eura. A cena stále rastie. S číslami nie som dobrý, ale túto matematiku vyskúšam. Ak sa im podarí za týždeň navýšiť trhovú cenu respirátora FFP2 o 2€ a iba ja viem o 35-40 fabrikách ktoré dostali objednávku každá na milión respirátorov, tak navýšením ceny zvýšili zisk z týchto 40 fabrík o 800 000 000€! A to je iba veľmi zjednodušený a laický odhad, reálne čísla budú mať asi o niekoľko núl viac.
S existujúcou ponukou je ešte jeden problém. O produkty sa bije celý svet, skladové zásoby v miliónoch sa vypredajú za niekoľko hodín a prevody peňazí z Európy trvajú príliš dlho. Ak sa vám podarí nájsť niekde tovar, musíte zaplatiť stopercentnú platbu do konca dňa. Ak to nedokážete, máte smolu. Berie ten, čo dokáže. A vy musíte brať potom od neho. Európski obchodníci, ktorí nemajú silného finančného partnera, alebo financie v Číne nie sú schopní nakupovať za najnižšie ceny.
Posledným faktorom v tomto šialenstve je čas. Všetci vedia, že tieto produkty chce svet teraz! Tento týždeň. Možno budúci týždeň. Otvorila sa malá časová medzera, ktorá sa pravdepodobne už počas nášho života nezopakuje, kedy môžu bohatí ľudia svoje peniaze doslova rozmnožiť v priebehu dvoch týždňov. Za mesiac už budú vybudované pravidelné dodávky a veľa obrovských fabrík ako Fiat, či BYD spustí svoje megatovárne na respirátory (BYD chce vyrábať 50 mil. denne). Umelo zvýšená cena krátkodobým zastavením ponuky tak pôjde zase dolu a v hre zostanú len veľkí hráči. Ale to už budú všetci bohatí ešte bohatší.
Moja manželka je Číňanka. Mám čínsku rodinu a aj „čínske“ rodinné povinnosti. Medzi tie najzákladnejšie platí prísť na oslavy čínskeho nového roku. A tak som prišiel. Netušil som však, že tentokrát sa nedostanem späť. Letecké spoločnosti zrušili spoje do Číny, WHO vyhlásila globálny stav ohrozenia a čínska vláda predĺžila voľno až do deviateho februára. Nik nevie ako to celé dopadne, a všetci sa boja. Niektorí o svoje zdravie, mnohí o svoje živobytie. Nie je to však prehnaná panika?
Poznámka: Tento článok vyšiel v časopisoch Téma (SVK) a Koktejl (ČR). Napísal som ho 4.2.2019. Situácia s avšak neustále mení. Článok priebežne aktualizujem, ale môžu tu byť neaktuálne informácie. Posledná aktualizácia bola 29.2.
Ako sa to celé začalo
Čínsky nový rok tentokrát pripadol na 24.1. To bol posledný deň roku prasaťa a začal sa rok myši. Posledný deň roku je deň, kedy sa veľkolepou večerou spolu s rodinou oslavuje príchod nového začiatku. Druhé rodinné stretnutie, a tentoraz nielen tej najbližšej rodiny, ale aj strýkov, tiet, synovcov, sesterníc a tak ďalej, býva tretí deň nového roku. V deň sviatku rodiny.
Aj my sme sa posledný deň roku vybrali za strýkom na spoločnú večeru. Ja, moja žena a jej mama. Bolo to pár dní potom, ako sa správy o koronavíruse začali dostávať do médií. Približne vtedy sa aj prevalilo, že starosta mesta Wuhan zatĺkal informácie o novej hrozbe, a teraz kvôli tomu nový koronavírus ohrozuje celú krajinu.
V tento deň však ešte neboli žiadne opatrenia na obmedzenie možnej epidémie. Nik ešte netušil, čo sa presne deje. Aj napriek tomu bolo mesto úplne prázdne. Lenže je ťažké vidieť naozajstný dôvod. Čínsky nový rok alebo koronavírus? Prázdne obchody, kaviarne a reštaurácie sú prázdne každý rok počas sviatkov… A boli by prázdne aj tento rok, vírus nevírus. Zmena však nastala – väčšina z tých pár ľudí, čo sa viezla vo vyľudnenom metre, mala rúšku na tvári. Strach sa už začínal drať medzi ľudí. Dnes už nikoho bez rúšky nikam nepustia. A pri vstupe do verejných priestorov vám neustále merajú teplotu.
Keď sme prišli k strýkovi, prvé, čo som dostal bol pohár pálenky do ruky.
„Máme v Číne teraz vírus. Lekári vravia, že alkohol pomáha. Na zdravie!“ znel rozkaz a padol prvý pohárik ohnivej vody. Prvý z mnohých, na vírus treba ísť frontálnym útokom. Lenže zlé správy sa valili každou minútou. Kým sme dojedli jedlo, všetky ďalšie oslavy a stretnutia sme museli zrušiť. A oslavy čínskeho nového roku zrušili milióny ľudí po celej Číne. Od tejto večere sa situácia každým dňom zhoršovala. Dnes už nelietajú lietadlá, Čína je v izolácii a my by sme sa odtiaľto nemali ako dostať aj keby sme chceli. Pri vstupe do zatvorených priestorov merajú teplotu a ak nie je v poriadku, zákaz vstupu. Na všetkých verejných priestranstvách musíte mať rúšku na tvári a po ulici chodí pani s reproduktorom, ktorým vás vyzýva, aby ste na tie verejné priestranstvá vôbec nechodili. Mnohých chytila panika. Ale mnohých necháva vírus chladnými. Moji susedia, šanghajskí dedkovia už za posledné roky zažili vírusov niekoľko. A tak pokojne hrajú na ulici madžong bez rúšok aj naďalej. Kde je však obozretnosť oprávnená, je mesto Wuhan. Miesto odkiaľ vírus prišiel a kde sú, na rozdiel od iných častí Číny, nakazených už tisíce.
Čo je to koronavírus?
Koronavírus je kategória vírusov, z ktorých niektoré spôsobujú úplne bežné ochorenia ako chrípka a dostávame sa s nimi do styku pravidelne. Existujú však výnimočné tipy koronavírusov, ktoré sa z času na čas objavia a môžu byť nebezpečnejšie ako iné. Najmä preto, že sú nové a neexistuje na ne liek a ani očkovanie. Historicky sme tu mali napríklad koronavírusy SARS, alebo MERS. V roku 2019 sa objavil úplne nový typ kronavírusu, ktorý však zatiaľ nie je tak nebezpečný ako SARS, alebo MERS. Označuje sa ako 2019-nCoV, ale zľudovel ako čínsky koronavírus z Wuhanu. Pravdepodobne pochádza z hadieho mäsa, ktoré bolo v Číne skonzumované a následne sa vírus prenosom z človeka na človeka šíril ďalej. Momentálne je šírenie tohto vírusu klasifikované ako stav globálneho ohrozenia, na konci januára o tom rozhodla svetová zdravotnícka organizácia WHO.
Aj napriek tomu sa však vírus 2019-nCoV zatiaľ radí medzi menej nebezpečné. Šíri sa síce oveľa rýchlejšie, než napríklad vírus SARS, avšak úmrtnosť je momentálne menej ako 2%, pravdepodobne bude ešte nižšia, keďže príznaky choroby sú mierne a veľa ľudí nejde vôbec na vyšetrenie. Na porovnanie úmrtnosť pri SARS je 10 %, MERS 35 %, Ebola 40,4% a Nipah 77,6%. Nebezpečenstvo 2019-nCoV je že má extrémne dlhú inkubačnú dobu (2 až 3 týždne), sídli aj v horných dýchacíchc cestách a tak sa veľmi ľahko prenáša a rýchlo šíri. Taktiež naň neexistuje očkovanie. Kvôli veľmi jednoduchému prenášaniu vírusu sa veľmi ľahko dostane k ľuďom s oslabenou imunitou, ktorých ohrozuje. Bežných zdravých ľudí však 2019-nCoV na živote neohrozuje. Veľkou hrozbou je aj potencionálne mutovanie vírusu, ktoré by mohlo začať. Mierne príznaky ochorenia by sa tak mohli pokojne stať aj veľmi nebezpečnými.
Väčšina príznakov tohoto vírusu sa dnes prejavuje ako bežná chrípka a platí na ňu rovnaký liek – poriadne to vyležať a nenechať to prerásť do zápalu pľúc, či iných ochorení dýchacích ciest. Ohrození sú najmä starší ľudia a ľudia s poškodenou imunitou. U niektorých ľudí prerástlo ochorenie aj do kritických stavov, ale týchto prípadov zatiaľ nie je veľa. Oveľa väčšie riziko, ktoré v súčastnosti vírus 2019-nCoV predstavuje, sú konšpiračné teórie ktoré sa šíria ešte rýchlejšie ako vírus, a z toho plynúca panika.
Veľa vedcov taktiež predpokladá, že vírusu sa už nezbavíme a časom sa ním nakazia (a vylieči) dve tretiny ľudí na planéte. A bude sa vraciať každú sezónu. Stala by sa tak z neho silnejšia chrípka.
Môže za to čínska vláda?
Za šírením nového koronavírusu stojí aj ľudská chyba. Avšak ešte skôr, ako sa o nej začneme baviť, je potrebné dištancovať sa od tých najhorších mýtov. Nezačala sa biologická vojna, vírus nevypustil Bill Gates a Čína sa nesnaží znížiť počet obyvateľstva umelým šírením smrteľného vírusu. Nezačal sa koniec sveta, neumrieme všetci. Taktiež nie je pravda, že by Čína situáciu nezvládla, neustále klamala, alebo zatvárala ľudí za písanie o koronavíruse. I keď na tom poslednom časť pravdy je. Ale iba časť, povedzme si to teda radšej celé.
Čína je riadená centrálnou vládou v Pekingu. Ďalej je rozdelená na provincie a mestá pod ústrednou správou. Väčšina provincií ma veľkú autonómiu v rozhodovaní, i keď niektoré nariadenia sú v Číne spravené celoplošne. Mnohé však nie. Keď sa bavíme o čínskej vláde, nemali by sme preto používať len nič nehovoriace oslovenie „čínska vláda“. Väčšina ľudí totiž nevie, o akej vláde vlastne rozprávajú. Je to ako by sme sa bavili o európskej vláde, ale mysleli tým nie len vládu európskeho parlamentu, ale aj jednotlivé vlády všetkých krajín európskej únie. O kom by sme sa teda bavili?
Nový koronavírus pochádza z mesta Wuhan, ktoré spadá pod provinciu Hubei a nachádza sa v centrálnej Číne. Wuhan je veľmi dôležitým dopravným uzlom vnútrozemnej Číny a má približne jedenásť miliónov obyvateľov. Nový vírus sa prvýkrát objavil na konci roku 2019. Prvým nakazeným osobám však vláda Wuhanu nepripisovala vážnosť. Varovania lekárov ignorovala. Ba naopak, tých osem lekárov, ktorý ako prví hlásili na poplach, stiahla z práce a zatkla ich za šírenie paniky. Nevedeli si však s nimi rady a ich vyšetrovanie sa prenieslo na centrálnu vládu, ktorá lekárom vyčíta, že vyhlásili poplach verejne cez sociálne siete a tým začali šíriť paniku. Čínska vláda rada rieši problémy interne, bez toho, aby sa o tom dozvedelo väčšinové obyvateľstvo. Problém však bol, že vláda provincie Hubei a vláda vo Wuhane tento problém riešiť nechcela. Nákaza sa tak začala rýchlo šíriť. Miestna vláda naďalej intenzívne cenzurovala správy na sociálnych sieťach a začala ľuďom hroziť, že budú tiež potrestaní za šírenie paniky. Šírenie paniky je v Číne trestné, rovnako ako na Slovensku, avšak čo presne znamená je povedané veľmi vágne.
Prečo starosta Wuhanu informácie tajil sa môžeme len domýšľať. Možno si myslel že situáciu dostane pod kontrolu sám a vyhne sa zásahu centrálnej vlády. To by totiž rozhodne uškodilo jeho kariére. Kvôli svojej ignorancii tak napríklad povolil pokus Wuhančanov o svetový rekord v najväčšej hostine zásobenej domácim jedlom. Tisíce ľudí priniesli doma uvarené pochúťky na spoločnú večeru, ktorá bol pravdepodobne rajom pre nový koronavírus. Po tejto hostine sa vírus začal šíriť takou rýchlosťou, že informácie sa už nedali viacej tajiť. Vláda v Pekingu okamžite zasiahla, izolovala Wuhan a celú provinciu Hubei. Guvernéra provincie zbavila postu pre jeho absolútnu ignoranciu k tejto nástrahe. Starosta Wuhanu zatiaľ potrestaný nebol, avšak je obrovský spoločenský tlak na jeho rezignáciu. Kvôli jeho chybe je dnes jedenásť miliónov ľudí zavretých v meste, bez možnosti odísť. Tisíce lekárov z celej krajiny musia opustiť svoje rodiny, vystaviť sa riziku a ísť bojovať s vírusom vo Wuhane.
Varovania ôsmych lekárov boli možno prehnané, vraveli že prichádza nový SARS, avšak opodstatnené. Obyvatelia Číny ich považujú za svojich hrdinov a Čína ich za šírenie paniky nepotrestala. Avšak ako hrdinov ich uznať zatiaľ odmietla.
Čínou však otriasla smrť jedného týchto lekárov. Stal sa národným hrdinom a spustil obrovskú kritiku vlády, ako aj požiadavky na slobodu slova.
Napriek tomu bol zásah centrálnej vlády extrémne rýchly. Precíznosť, s akou zasiahla proti nákaze, si vyslúžila pochvaly odborníkov celého sveta, vrátane Svetovej Zdravotníckej Organizácie WHO. Podľa ich slov Čína spravila úplne nový precedens v spôsobe, akým pristupujeme k novým epidémiám. Čína má veľmi zlú skúsenosť zo šírenia oveľa nebezpečnejšieho koronavírusu SARS, ktorý v roku 2002 absolútne nezvládla a vyslúžila si za to kritiku celého sveta. Dnes je Čína z týchto chýb poučená a dáva si veľmi záležať, aby sa viac neopakovalo. I keď zamlčovanie informácii zo strany lokálnych vlád stálo na začiatku oboch epidémií.
Väčšina koronavírusov, ktoré sme za posledné desaťročia identifikovali pochádzali z netopierov. Výnimkou nie je ani nový vírus z Wuhanu. Na človeka sa však pravdepodobne dostal cez hadie mäso, ktoré bolo infikované netopierom. Predpokladá sa, že zdrojom nákazy je mokrý trh Huanan v meste Wuhan, i keď niektorí z prvých nakazených toto podozrenie vyvracajú. Nikdy sa totiž s týmto trhom nedostali do kontaktu, a to ani nepriamo. Je preto možné, že zdrojov môže byť viac. Tak či tak, trhy so živými, ale aj mŕtvymi zvieratami, ktoré sú v celej Ázii veľmi bežné, sú obrovským rizikom vírusových ochorení.
Aktualizácia 29.2.: Stále viac to vyzerá, že tento trh nebol zdrojom nákazy. Minimálne nie jediným. Dokonca sa uvažuje že vírus mohol vzniknúť nezávisle na sebe na rôznych častiach zeme. Žiaľ stále sa nenašiel takzvaný pacient 0, takže nič presné sa zatiaľ nevie.
Odborníci na to poukazujú už dlhšie, čínska vláda sa proti tomu snaží bojovať, avšak ako sa ukazuje, tieto snahy zatiaľ nie sú dostatočné. Problémom je, že v Ázii sú ľudia zvyknutí vidieť potraviny, ktoré kupujú, živé. Väčšina Aziatov si nechce kupovať už zabité zviera. V prvom rade vedia, že dozor nad hygienou, ktorý už síce začal, je zatiaľ najmä vo veľkých mestách stále nedostatočný. Nemajú tak istotu, kedy zviera bolo zabité a či je jeho mäso čerstvé. Všetci tak vyžadujú, aby videli zviera živé a aby bolo zabité pred nimi.
Problémom na týchto trhoch je však už spomínaná nedostatočná hygiena. Čínska vláda začína na hygienu dbať, trhy v mestách sú pravidelne kontrolované. Lenže tieto hygienické kontroly sa stali živnou pôdou pre korupciu. Čím menšie mesto, tým horšie. Keď k tomu pripočítame fakt, že na trhoch sa každodenne zabije množstvo zvierat a častokrát ich predajcovia pre kupujúcich aj sťahujú z kože, či inak čistia, vznikajú nám už veľmi pochybné hygienické podmienky. Nuž a na mnohých miestach Číny sú pochúťkami aj zvieratá, ktorých pôvod je pochybný a odchyt ilegálny. Medzi také patria napríklad psy, hady, výnimočne aj netopiere a rôzne iné malé zvieratá ako cibetky a podobne. Práve tieto zvieratá, ktoré chodia dedinčania chytať do jaskýň a lesov, neprejdú žiadnou hygienickou kontrolou a sú nosičom mnohých vírusov, ktoré sú pre človeka nebezpečné. Zabijak SARS pochádzal práve z cibetiek, nuž a menej nebezpečný vírus 2019-nCoV, ktorý je ale rozhodne stále hrozbou, pohádza s najväčšou pravdepodobnosťou z ilegálne odchytených hadov.
Nástrahy čínskeho nového roku
Čína mala šťastie v nešťastí. Vírus ich zachytil v momente, keď boli všetci doma. Čínsky nový rok je ako jeden z mála sviatkov v rovnaký čas po celej Číne. Masívne cestovanie obyvateľstva za rodinou prezývané chunyun, ktoré každoročne na čínsky nový rok prebieha, sa už v čase vírusu skončilo. A migrácia späť do práce sa ešte nezačala. Keď koronavírus vypukol, čínska vláda okamžite predĺžila sviatky. Najprv len o týždeň, neskôr ešte jeden týždeň pridala. Všetci boli tak či tak doma, teraz zostanú doma iba dlhšie. Všetci sú zároveň zásobení potravinami, keďže sa v každej rodine chystali veľkolepé hostiny. Aj obchody boli dobre zásobené. Nedostatkovým tovarom sú momentálne len rúšky na tvár a ochranné oblečenie. Život stojí, ale všetci na to boli pripravení, i keď pôvodným dôvodom bol najväčší sviatok roku. Otázka je, ako dlho stáť ostane. Po celej Číne sú zatiaľ viac ohrozené firmy, než ľudia. Najťažšie to nesie turizmus. Podnikám v ňom ja aj moja žena, tak to viem z vlastnej skúsenosti. Všetky cestovné kancelárie, pamiatky a ubytovacie zariadenia majú zákaz zabezpečovať akékoľvek služby. Okrem toho nelietajú lietadlá.
Avšak kým nás v iných častiach Číny vírus neovplyvnil až tak výrazne, ľudia vo Wuhane prežívaj ťažké obdobie. Najmä zdravotnícky personál, ktorý stojí v čele boja proti tomuto vírusu. Čo sa týka zvyšku sveta, nemusíme panikáriť. Treba dodržiavať základné hygienické opatrenia a ak ste chorí, vyležte to. Ak ste vážne a dlhodobo chorí, nechajte sa vyšetriť. Nový koronavírus sa lieči ľahko a mnoho ľudí už bolo definitívne vyliečených. Zároveň ale myslite na ľudí vo Wuhane. Pretože tam sa odohráva boj za nás všetkých. Boj, aby sa z nového koronavírusu nestala naozajstná, globálna hrozba.
Koronavírus vo svete
Čína sa vracia pomaly späť k životu. Chorých je stále menej a menej. Naopak koronavírus sa začína šíriť inde vo svete. Najmä v Kórei, kde už je niekedy viac nakazených denne ako v Číne. Rovnako rýchlo sa vírus šíri aj v Európe. Skrátka, vyzerá že sa to tak skoro nezastaví. Niektoré prognózy dokonca hovoria, že koronavírus SARS-CoV-2 dostanú dve tretiny ľudí na planéte a že sa s ním proste budeme musieť naučiť žiť. Tak ako s bežnou chrípkou. Nuž uvidíme…
Situácia sa ale zásadne mení v jednej veci. Doteraz celý svet ukazoval prstom na Čínu, ako „nezvláda“ situáciu. Lenže teraz prišiel na psa mráz, ako sa hovorí. Zvládne Európa (aj aj USA a zvyšok sveta) príchod koronavírusu, alebo sa ukáže, že to bude Číny, koho príklad bude svet musieť nasledovať? Popravde nech sa snažím ako sa snažím, neviem si predstaviť ako celá Európa jednotne zavedie tak prísne opatrenia, ako spravila Čína. V priebehu týždňa… A aj napriek tomu s SARS-CoV-2 Čína bojuje už tretí mesiac. Som na to zvedavý, ale na rovinu poviem, v Číne sa cítim bezpečnejšie. A aj väčšina ľudí žijúcich v Číne s ktorými som sa o tom rozprával. Nemyslím si že je SARS-CoV-2 obrovským zdravotným rizikom, svet to skôr alebo neskôr zvládne. Preto si stále stojím za tým, aby sme sa vyhli panike. Je ale obrovskou ekonomickou katastrofou. A ak ľudia predsalen začnú panikáriť, môžu preťažiť systém a spôsobiť obrovský chaos a narušenie bežného života. Kde na Slovensku vezmeme také kapacity v nemocniciach? Zásobovanie v obchodoch? Dodávky ochranných pomôcok? Dokáže Európa zaviesť celoplošné online vzdelávanie? Online dochádzku do práce? Dokáže sa európska ekonomika spamätať z niekoľkomesačného výpadku trhov? To sú podľa môjho názoru reálne riziká SARS-CoV-2, oveľa viac než že by sme smrteľne ochoreli.
