Všade je tma. Prišiel som o tri hodiny neskôr, než som predpokladal. Plán bol doraziť ešte za svetla, pokojne nájsť nejaké pekné miesto, kde by som mohol zaparkovať a prespať v aute. Mám so sebou spacák, karimatku a všetko potrebné vybavenie, lenže je tma. Nič nie je vidieť. Blúdim malými dedinkami a nijako sa z nich neviem vymotať. Uličky sú neuveriteľne úzke a moje auto je príliš dlhé. Musím si dávať veľký pozor.

Konečne opúšťam obydlia a vchádzam do kopcov. Prudko stúpam, ale vôbec neviem kam smerujem. Vidím iba tam, kam dosvietia diaľkové svetlá. Sú dostatočne jasné, pred seba teda vidím bez problémov, ale moje oči sa im prispôsobili, čo znamená, že zvyšok krajiny sa zmenil v čiernotu. Aby som si spravil predstavu, kde som, vypínam svetlá auta, zavriem oči a čakám, kým si zvyknem na tmu.

Zistil som, že som poriadne vysoko. Musím si dávať pozor, idem po úzkej poľnej ceste a podo mnou sa nachádza desiatky metrov hlboký zráz. Obloha je krásne jasná, vidím hviezdy, mesiac i protiľahlé majestátne hory. Opäť zapínam svetlá a pokračujem ďalej po poľnej cestičke. Konečne sa rozširuje.

Napravo sa objavila vysoká skalná stena, ktorá poskytuje dobrý úkryt pred vetrom. Pod ňou je priestor, kam by sa moje autom mohlo zmestiť bez toho, aby upchalo cestu. Je už jedenásť hodín večer, nemám čas hľadať lepšie miesto a preto parkujem čo najbližšie k stene. Musím si dávať pozor, je tu veľa kameňov, konárov a kríkov, zem nie je vôbec rovná. Samá diera. Nevýhoda tohto miesta je aj to, že som blízko dediny. Bojím sa, aby som nezobudil dedinčanov a neprišli ma v noci navštíviť. Pootvoril som okná auta, aby som mal dostatok vzduchu, predsa len vonku je dosť teplo, a na okná naťahujem čierne sieťky, aby mi do auta nenalietalo veľa komárov. Nepomohli. Zapínam spacák a unavene zatváram oči. Všade naokolo je absolútne ticho. Unavene zaspávam. Dnes som našoféroval takmer päťsto kilometrov…

Celú noc som sa budil. Ešte som si nezvykol spať v aute. Taktiež som nemal vankúš z čoho ma celú noc bolel krk. Nakoniec ma už definitívne zobudili hlasy naokolo. Miestni dedinčania sa chodia na moje auto pozerať. Nerozumiem čo hovoria, rozprávajú miestnym dialektom, ale započul som slová „auto“ a „poznávacia značka mesta Kunming“. Bavia sa o mne. Sú prekvapení, čo tu hľadá toto veľké biele auto, ktoré ešte nikdy nevideli. Ja stále ležím v spacáku a zatiaľ nemám dostatok síl vstať. Cez okno vidím prvé ranné slnko. Krásne presvetľuje celé auto. Pomaly zodvihnem hlavu a nazriem von. Dvaja muži odchádzajú. Asi si myslia, že je toto auto prázdne, nebolo ma totiž vidieť. Znova som si ľahol a na chvíľu zavrel oči. Prešlo pár minút a opäť počujem, že niekto prichádza. Je to mladý muž. Sadol som si, aby ma tentokrát bolo vidieť a on sa pristavil.

„O chvíľu sem budeme voziť materiál. Na tomto mieste sa otáča traktor. Prosím presuňte sa niekam inam, lebo sa tu teraz nemá ako otočiť.„ povedal mi.

Rýchlo poskladám veci, štartujem auto a horko ťažko sa otáčam. Ukázalo sa, že som parkoval v slepej uličke, ktorá vedie k miestnym domom. Otočiť sa s mojím päť metrovým autom na úzkej poľnej ceste naozaj nie je ľahké. Vracajúc sa prašnou cestičkou späť, neustále sa kochám výhľadmi. Sú absolútne neuveriteľné. Dedinčan ma vyhnal v pravú chvíľu, akurát je najkrajšie ranné slnko. Nádhera. Všade naokolo rastie káva. Kvôli káve som sem prišiel. Chcem o nej nakrútiť video, ale nemám zatiaľ žiadny dobrý kontakt. Kávových kríkov sú tu milióny, nebude ľahké nájsť niekoho, kto práve zbiera kávu a dovolí mi to natočiť. Tento problém ma čaká až o chvíľu. Najprv musím nájsť miesto, kde sa naraňajkujem.

Členovia si môžu stiahnuť niektoré fotografie z mojich článkov v 4K rozlíšení, napríklad ako obrázok na plochu počítača alebo telefónu.

Pozrieť dostupné fotografie

Prichádzam na prašnú križovatku. Smerom dole je dedina, cez ktorú som prechádzal včera v noci, tam nechcem ísť. Doľava smeruje ešte užšia poľná cesta ako tá, po ktorej teraz idem. Je veľmi prudká a rozbitá. Bežné auto ňou neprejde. Moje auto by mohlo, i keď toto je môj prvý väčší výlet, odkedy sme ho kúpili a tak to ešte nemám overené. Zapínam pohon na všetky štyri kolesá a idem to skúsiť.

Prešiel som približne dvesto metroch neustáleho stúpania a vidím ďalšiu križovatku troch ciest. Tá moja pokračuje ďalej do kopca, ale druhá cesta ide priamo do kávových polí. Nikto tam dnes nepracuje a je tu dostatok priestoru na odparkovanie auta. Perfektné miesto na raňajky s nádherným výhľadom. Kým ešte trvá toto nádherné ranné slnko, chcem pustiť drona. Tak som sa ponáhľal, až som s ním nabúral do stromu, ale našťastie to prežil.

Uvaril som si vodu a zalial kašu so semiačkami, orechmi a proteínom. Jednoduché, zdravé a sýte raňajky. Potom som si spravil kávu, dal ju do malej termosky, do druhej fľaše som si načapoval vodu a na chrbát som si naložil ťažký ruksak plný fototechniky. Mám dojedené, výhľady som nakrútil, je čas ísť hľadať kávu. Rozhodol som sa ísť pešo. Natočím tak viac záberov a lepšie uvidím, kde v kríkoch ľudia pracujú. Z auta nie sú vidieť, lebo kávové stromčeky sú príliš vysoké a príliš nahusto. Je však strašná horúčava.

Kráčam asi dvadsať minút, nikde nikoho. Asi som spravil chybu. Vôbec netuším, ako ďaleko musím ísť. Rozhodol som sa že pôjdem späť pre auto. Otáčam sa, keď v tom oproti mne ide stará trojkolesová motorka s nákladným priestorom. Sedí na nej dedinčan v slamenom klobúku a celou silou drží riadidla, lebo motorka na hrboľatej ceste neuveriteľne hádže.

„Idete na kávu?“ skríkol som naňho, keď bol dostatočne blízko.

„Áno.“ odpovedal a zastavil.

„Nevezmete ma? Chcem nafotiť zber kávy, ale nikde neviem nájsť robotníkov, čo by ju zbierali.“

Pán súhlasil a vyzval ma, aby som naskočil do nákladného priestoru jeho motorky. Sadol som si na železný okraj, poriadne sa chytil čelnej strany nákladného priestoru a vyrazili sme.

„Je to ďaleko?“ opýtal som sa.

„Nie, asi iba kilometer.“

Ten pán by mal robiť turistického sprievodcu. Ja som presne takto udával vzdialenosti, keď som nechcel klientov vystrašiť realitou. Jeden kilometer to rozhodne nebol. Skôr päť. A už po piatich metroch som vedel, že sedieť na okraji motorky nie je dobrý nápad. Prvý hrboľ ma takmer vystrelil von. Zvyšok cesty som stál s pokrčenými kolenami, aby som sa udržal vo vnútri vozidla. Lietal som doprava, doľava, hore a dolu, v ruke, ktorou som sa držal, som začal mať krče, a druhou rukou som držal kameru, lebo som to celé nakrúcal. Išli sme nad obrovskými zrázmi s nádhernými výhľadmi. Bolo to prenádherne strašidelné, konečne zastavujeme pri malom domčeku.

„Tu bývajú zberači kávy. Polia sú moje, ja ich zamestnávam.“

„Koľko dní tu bývajú?“ opýtal som sa.

„Dva mesiace.“

Dva mesiace! Wow, to neviem či by európski robotníci dali. Bol to totiž len malý kamenný domček s čiernou kuchyňou. To znamená, že tam bolo iba ohnisko a nič viac. Žiadna voda, žiadna elektrika. Pán domáci, ktorý ma sem zobral, im akurát doniesol niekoľko kilogramov bravčového mäsa. Zavesil ho v domčeku pri ohnisku a vyrazili sme do kávových kríkov.

„Nepokazí sa im to mäso?“

„Neviem. Podľa toho, ako si ho budú chcieť spraviť. Ale ak ho dobre nasolia, malo by vydržať.“

„Koľko si zarobia?„

„Tri tisíc yuanov mesačne, k tomu majú zadarmo jedlo a bývanie.“

To je približne päťsto eur. Nie je to veľa, ale v tejto oblasti sú nízke príjmy. Okrem toho ich neplatí na základe nazbieranej váhy, takže sa nemusia pretrhnúť od práce. Ulievať sa samozrejme tiež nemôžu, ale niekde sa platí od kilogramu nazbieranej kávy a cena je tak nízka, že ľudia sa idú upracovať k smrti. Výhodou tejto práce je, že človek pracuje väčšinu času v tieni. Stromčeky sú vysoké takmer dva metre a robotníci, ku ktorým sme prišli, boli vlastne robotníčky. Všetko to boli ženy, vysoké okolo metra päťdesiat. Boli to naozaj malé stvorenia, všetky vyzerali už na relatívne pokročilý vek. Hádal by som im po päťdesiatke, ale zrejme to bude len tvrdou prácou a slnečným podnebím. Ľudia tu vyzerajú starší, než sú v skutočnosti. Pravdepodobne majú len okolo štyridsať rokov. Kto vie.

Pán domáci ma vyzval, nech pokojne točím. Nemal nič proti. Naopak občas poslal tety k stromčekom, kde boli všetky kávové čerešne už krásne červené. Nechcel, aby bolo na filme vidieť, že zberajú aj zelené čerešne. Ale ako mi vysvetlil, záleží od toho, kto je ich klient. Pri bežnej spotrebnej káve sa oberajú ako zelené, tak aj oranžové, až rudé plody. Zbierajú sa jedným strhnutím všetkých čerešní z konára rovno do vreca. Nijako sa netriedia. Naopak ak je ich klientom nejaký výrobca značkovej prémiovej kávy, tak sa môžu oberať iba krvavo červené, čiže zrelé čerešne. Tie sa potom musia triediť a všetky zelené plody, ktoré padli omylom dnu, ako aj pokazené čerešne sa musia vyhodiť. Bežné netriedené a nečistené čerešne dokáže predať za približne päť yuanov za kilo, čo je menej ako euro, zrelé triedené čerešne očistené od šupky predáva približne za 25 yuanov za kilo, čo je viac ako tri eurá.

Konármi sa predierame zase von. Natočil som všetko, čo som chcel. Do očí mi svieti slnko. Idem si stiahnuť slnečné okuliare z hlavy na oči, ale nikde nič. Niekde mi ich musel konár strhnúť z hlavy. Ach jaj, to mi zase Liya dá, ďalšie stratené okuliare. V poslednej dobe sa mi to stáva nejako často. Pomaly by som si mohol začať kupovať predplatné na slnečné okuliare. Okrem toho mi husté kríky nejakým spôsobom otvorili ako termosku s kávou, tak aj fľašu s vodou. Oboje vytieklo von a ostal mi posledný hlt vody. Okamžite som ho vypil, som úplne prepotený.

„Vezmete ma späť k autu?“ opýtal som sa pána domáceho.

„Áno, ale najprv musíme naložiť nazbieranú kávu.“

Pán domáci ma neváhal zapojiť do práce. Ukázalo sa, že treba vyniesť dvadsať vriec s kávou von z kávových kríkov na cestu, každé vrece má cez štyridsať kilogramov, a naložiť ich na jeho motorku. Musíme sa šplhať po strmom zráze s vrecom na pleci asi desať metrov do prudkého kopca, kde nieje žiadna cesta, ani chodníček. Hoci som bol spotený už z nakrúcania, pri nosení vriec zo mňa doslova lialo. Vrecia ťahali aj tety domáce, ale jedna z nich sa zrútila dole kopcom a vrece sa skotúľalo znova na začiatok. Zobral som ho zo zeme, pani sa zdvihla, ako by sa nechumelilo a pomohla mi ho vyložiť na plecia. Konečne posledné. Ticho dopadlo na ďalšie, ktoré sme predtým naložili na motorku. Všetci sme si zadýchane sadli na zem. Pani domáca, ktorá spadla z kopca, mi podarovala mandarínku a pán šéf mi dal zase polovicu varenej kukurice. Doplnili sme sily, vyšplhal som sa na kávové vrecia a spoločne s pánom domácim sme začali schádzať dole kopcom. Občas musel zastaviť a poliať brzdy vodou, aby sa nezapálili, a v jeden moment išiel v protismere traktor. Neveril som, že sa dokážeme vyhnúť, ale nakoniec predsa. V poriadku schádzame až k moju autu.

„Poď ešte ku mne domov, pozývam ťa na obed.“ povedal.

Zaparkovali sme vo dvore veľkého dvojposchodového vidieckeho domu. Domáci rýchlo hovorí dcére, aby pripravila neskorý obed a ideme zložiť kávu dole z motorky. Roztriedili sme ju do niekoľkých sudov a postupne ju sypeme do starého stroja, ktorý kávové čerešne zbavuje šupky. Očistené kávové zrnká berieme na dvor, rozložíme ich na zemi a necháme ich, nech sa sušia na slnku. Obed je hotový, kričí na nás jeho dcéra.

Sadli sme si do temnej kuchyne a púšťame sa do jedla. Sušené hovädzie mäso, ďalšia porcia mäsa je hovädzina naložená v slano štipľavej paste a potom máme tri rôzne zeleninové jedlá. Kapustu na cesnaku, špenát uvarený vo vode so sójovou omáčkou a nakoniec uhorkový šalát. Jednoduché, ale dobré jedlá. Po jedle som si dal s pánom domácim ešte posledný pohár čaju, ale nakoniec som sa už musel naozaj rozlúčiť. Chcem ešte nakrútiť kávovú továrničku. Pán domáci mi pri obede odporučil jeden hotel na vrchole hory, odkiaľ je vraj nádherný výhľad a možno tam aj spracovávajú kávu. Neviem či sa nemýli, ale aspoň mám nejaký cieľ. Len tak chodiť po dedine a hľadať výrobu je síce spôsob, ako tieto situácie riešim bežne, ale už je príliš neskoro. Vyrážam teda vyššie do hory.

Čo sa týka výhľadov, v tom mal pravdu. Tie sú naozaj neuveriteľné. Ale čo sa týka hotelíku, v tom sa mýlil. Hotel nie je vôbec pekný, a chcú sto eur za izbu. Okrem toho kávu tu nespracovávajú, iba predávajú. Za desať eur jednu kanvičku! Pekne drahá, ale aj tak som si dal, nech mám silu hľadať ďalej, nech od nich dostanem nejaké informácie, a nech môžem zneužiť ich toaletu. Povedali mi, že tá lesná cesta, po ktorej som išiel, vedie až do nasledujúceho mesta. Podľa ich odhadov sú to ešte tri hodiny. Vracať sa mi nechce, v hore sa bude aspoň lepšie hľadať nočné táborisko, keďže tam nikto nebýva, a tak pokračujem do neznáma.

Vrchol! Výhľady sú na obe strany, na jednej strane vidím údolie rieky Salween, kde som cez deň nakrúcal kávu. Rieka Salween, ktorej dĺžka dosahuje 3 289 kilometrov, tečie z Tibetskej náhornej plošiny cez Čínu až do Mjanmarska, kde tvorí časť prirodzenej hranice medzi Mjanmarskom a Thajskom. Údolie rieky, obývané pestrými etnickými skupinami, je aj je domovom rôznych druhov vzácnych živočíchov. Počas druhej svetovej vojny rieka zohrávala strategickú úlohu pri definovaní hraníc a mala veľký význam pre spojenecké sily, najmä pre "Lietajúcich tigrov", amerických dobrovoľníckych pilotov, ktorí bránili Čínu pred japonskými silami. Lietajúce tigre operovali zo základní blízko rieky Salween, využívali okolitú neprehľadnú krajinu ako úkryt a ich letecké misie zabezpečovali zásobovacie trasy a bombardovali pochodujúce japonské oddiely, či aspoň spomaľovali ich postup bombardovaním mostov cez rieku Salween. V meste Tengchong, kam táto cesta mieri, je aj veľké múzeum tejto historickej kapitoly, ale tam sa už počas tohoto výletu nedostanem. Dnes totiž nechcem hľadať miesto na prespanie po tme.

Členovia si môžu stiahnuť niektoré fotografie z mojich článkov v 4K rozlíšení, napríklad ako obrázok na plochu počítača alebo telefónu.

Pozrieť dostupné fotografie

Odparkoval som auto rovno na vrchole hory, pripravujem si instantné slíže a pozorujem západ slnka. Na druhej strane kopca vidím údolie rieky Longchuan, historicky nie je tak dôležité, ako údolie rieky Salween, ale je podobne nádherne. Parkujem na veľkom rovnom priestranstve, ktoré predstavuje perfektné táborisko. Výrobu kávy už počas tohoto výletu nenájdem, zajtra idem domov, ale to nevadí. Tento výlet bol magický a zažil som toho viac, než som dúfal. Zaliezam do spacáku v kufri auta, zatváram oči a upadám do krásneho spánku. Sníva sa mi o vrieciach s kávou.

💛 Tento blog podporuje už 64 členov! Pridajte sa

Narodil som sa v čínskom znamení Draka. Alebo som si to aspoň dlho myslel. Až moja žena ma vyviedla z tohoto niekoľko rokov dlhého omylu. Ukázalo sa totiž, že moja maminka bola netrpezlivá, príliš sa na mňa tešila, a tak som sa narodil osem dní pred oslavami čínskeho nového roka.

Čínsky nový rok sa počíta podľa čínskeho kalendára a ten funguje na základe lunárneho cyklu, ktorý trvá 29,5 dní. Každý rok sa skladá z 12 mesiacov, pričom každý mesiac je priradený jednému z dvanástich zvierat. Ak začiatok čínskeho nového roka prepočítame na náš kalendár, prvý deň prvého mesiaca v lunárnom kalendári je zvyčajne medzi 21. januárom a 20. februárom. Tento rok pripadol čínsky nový rok presne na deviateho februára, čiže na moje narodeniny. Žiaľ v roku 1988, kedy som sa narodil, bol čínsky nový rok sedemnásteho februára. A preto som zajac, nie drak. Keď mi to Liya pred desiatimi rokmi vysvetlila, bol som veru sklamaný.

Ak sa však na to pozriem z pohľadu mojej povahy, som naozaj zajac a nie drak. Som skôr pokojný, rozvážny a citlivý. Nie som drak, ten je plný energie, býva prirodzeným vodcom, je rozhodný a má silnú vôľu. To ja nie som, ja neustále pochybujem. Moja žena je však drak, a preto sa dobre dopĺňame. Teraz začal jej rok, i keď podľa čínskej viery to je skôr zlé, než dobré. Vysvetlím.

Každých dvanásť rokov máme „svoj rok“, čiže rok nášho znamenia. Pre mňa to bol minulý rok, rok zajaca, a pre liyu je to tento rok. Podľa Číňanov sú takéto roky, roky prerodu, jeden cyklus skončil a začína nový. Preto si treba dávať pozor. V našom roku by sme nemali robiť veľké rozhodnutia, mali by sme sa vyhýbať nebezpečenstvu a celkovo byť rozvážny v každodennom živote. Či už čo sa týka financií, alebo aj zmeny životného štýlu. Skrátka vo všetkom.

Môj rok zajaca sa skončil, a popravde cítim, že tento rok, rok kedy sa začína môj nový lunárny cyklus bude prelomový. Niečo sa asi zmení, verím že k lepšiemu. Zároveň je rok draka silný rok, rok ktorý väčšinou prináša veľa zmien. Preto som otvorený výzvam, ktoré mňa tento rok určite čakajú. Ako vy? Ako vidíte rok Draka, ktorý máme pred sebou?

Keďže tentokrát oslavy čínskeho roka pripadli presne na moje narodeniny, tak sme to oslávili dvojnásobne. Máme kamarátov, čo majú reštauráciu (skvelý lifehack), objavili sa aj v mojom poslednom videu, a na nový rok pripravili naozaj veľkolepú hostinu. Musím povedať, že toto boli asi najbohatšie oslavy čínskeho roku, aké sme s Liyou kedy mali, my si väčšinou moc nevyvárame. Bolo to veľmi príjemné a dúfam, že tá hostina, z ktorej vám posielam zopár fotiek, symbolizovala aj rok plný bohatstva. Držme si palce.

Na záver aj vám prajem všetko dobré do roku Draka. Nech je pre vás šťastný a úspešný. A nezabudnite že ak ste sa narodili v roku draka, tak si musíte dávať pozor. Žiadne veľké rozhodnutia. Ideálne, ak budete na ochranu nosiť celý rok červenú bielizeň a zlaté šperky. To platí aj pre mužov. Taká čínska rada na záver 😉

A pre všetkých čitateľov, ktorí sa narodili v roku 1988 ešte pred 17. februárom, je mi to ľúto, že som vám zlomil srdce. Nie ste draci, ste zajace. 🐰

🍀 Tento článok pre vás napísal Pavel, čínskym menom Rozvážny pisateľ 潘谨文. Aké je vaše čínske meno?

💛 Tento blog podporuje už 64 členov! Pridajte sa

„Sedím za stolom v domčeku, ktorý je celý z dreva, uprostred krásneho vidieka provincie Yunnan. Vedľa počítača mám pohár čaju, ktorý už je dopitý a nechce sa mi vstávať, aby som spravil nový. Dopisujem knihu. Je to paradoxné, že až keď sa cestovať nedalo, dostal som sa tam, kam som chcel vždy ísť. Na miesta, kde sú príbehy.“

Týmito riadkami som ukončil moju druhú knihu. Keď som posledné slová mojej knihy „Ťažké časy v Číne“ dal na papier, teda zapísal do Google dokumentu, nasledoval veľký výdych. A potom zase nádych, lebo práca na knihe sa ešte neskončila.

Teraz Ťažké časy čítajú moji oponenti. Na základe skúseností z prvej knihy ju zrejme poriadne prekopú. Ale to nevadí. Ja sa na text nebudem mesiac pozerať, nechám im čas, aby to poriadne skritizovali a už sa teším, až sa k mojim príbehom opäť vrátim. Táto kniha je plná ľudí. Posledné mesiace som s týmito ľuďmi trávil každý jeden deň, snažil som sa ich príbehy zachytiť najlepšie, ako som vedel. Keď som knihu dopísal, začínajú mi zrazu chýbať.

Po mesačnej pauze budem mať čerstvý náhľad na veci, ktoré som do knihy napísal a ktoré je potrebné prerobiť. Napísať knihu je naozaj časovo náročná úloha. Posledné dva mesiace som každý deň trávil v priemere päť hodín písaním. A to som knihu len dokončoval, priebežne som si ju písal počas celých dvoch rokov. Naučil som sa totiž jednu dôležitú vec od môjho otca. Každý deň písať! - Nulla dies sine linea, je to motto spisovateľov už od antických čias. Je jedno čo, ale každý deň musím písať. Vďaka tomu sa udržím vo forme a mám dostatok času zbaviť sa blbostí, ktoré do knihy nepatria, ale z mojej hlavy musia von. Myslím, že pri tejto knihe sa mi to podarilo celkom dobre a som na ňu hrdý. Už sa neviem dočkať, až sa o jej príbehy s vami podelím. Ešte to potrvá pár mesiacov, najprv musia prebehnúť oponentúry, potom ich musím zaniesť do textu, potom prebehnú korektúry, ktoré bude tiež potrebné zaniesť do textu, potom sa začne s dizajnom a zalamovaním. Popri tom by som chcel knihu nechať preložiť do češtiny, nech tentokrát vyjdú slovenská a česká verzia zároveň, a nahrať ako audioknihu. Uf…Nakoniec knižku čaká tlač a máme hotovo. Predpokladám, že na prelome mája a júna vám ju budem vedieť ponúknuť na prečítanie. Tešíte sa? Ja veľmi.

Otrhávam sa od Ťažkých časov a zapínam si maily. Posledný mesiac som ich poriadne ignoroval. Hups… Čo už, maily nie sú to najdôležitejšie v živote. To, že som ich ignoroval, ma nijak netrápi. Čo ma trápi je, že som ignoroval aj tento newsletter a youtube kanál. Našťastie som počas posledných dvoch mesiacov aspoň poctivo dokumentoval, čo sa dialo, nech mám z čoho nové videjko nastrihať. Len ešte neviem o čom bude. Alebo že by predsalen?

Kúpili sme si naše prvé auto v živote. Je to autíčko čínskej výroby a nie je to len autíčko, je to tank. Je obrovské. Má pohon všetky štyri kolesá, je vhodné aj do najťažších terénov a hlavne, zmestia sa tam klienti, ktorí so mnou pôjdu na zájazd do Číny. Presne tak, chcem, vo veľmi obmedzenej a novej forme, opäť skúsiť rozbehnúť zájazdy. Ale to už teraz straaaašne predbieham. Krok za krokom, krok za krokom…

Najprv maily, potom zábava.

Chceli by ste videjko o tom ako sa v Číne kupuje auto? To minulé video o čínskych autách malo celkom úspech 😉

🍀 Tento článok pre vás napísal Pavel, čínskym menom Rozvážny pisateľ 潘谨文. Aké je vaše čínske meno?

💛 Tento blog podporuje už 64 členov! Pridajte sa

Navigácia

ÚVODPred cestou do Číny kompletný manuál pred cestou do Číny

CESTUJTE V SKUPINE:Cesty s Pavlom Dvořákom cesty do Číny, kde budem osobneCesty so slovenským sprievodcom Pavlov výber TOP ciest do Číny

CESTUJTE SOLO:Cesty priamo v Číne zaujímavé produkty pre solo cestovateľov, ktoré som pre vás vybralCestovateľské návody vytvoril som niekoľko cestovateľských návodov alebo ukážkových itinerárov pre solo cestovateľov

ĎALŠIE ODKAZYCesty B2B veľkoobchodná ponuka pre cestovné kancelárie, firmy a skupiny nad 10 osôbNáš tím

Tento krátky sprievodca vznikol ako bonusový materiál k tomuto videu:

Bonusový materiál obsahuje:

💡 ↳GPX súradnice roadtripu tohoto videa
↳Základné informácie o Guilin, Yangshuo a okolitých dedínách
↳Odporúčanie na ubytovanie (2x)
↳Moje fotografie ako pozadia obrazovky

Pre členov

Stiahnite si GPX súradnice z tohoto roadtripu:

广西.GPX

Základné informácie:

Guilin a okolie

桂林

Guilin je okresné mesto v provincii Guangxi na juhu Číny. Je známe svojou krasovou prírodnou scenériou homoľovitých kopcov roztrúsených po krajine. Z mesta Guilin tečie rieka Li, ktorá spája veľkomesto Guilin s malým mestečkom Yangshuo. Veľa ľudí pozná mesto Guilin, no málokto vie, že Guilin sám o sebe nie je veľmi príťažlivý. Je to veľké mesto s leteckým a vlakovým spojením s celou Čínou a aj so zahraničím. Je bránou do jednej z najkrajších scenérií v Číne. Ale iba bránou.

Yangshuo

阳朔

Yangshuo bola kedysi malá dedinka uprostred nádhernej prírody. Našli ju západní turisti, pre ktorých sa stala rajom na zemi. Vznikla tu komunita horolezcov, hippies a ľudí, ktorí majú radi krásnu prírodu a pokoj od moderného sveta. Yangshuo bolo dlho oázou pre cudzincov v Číne, jedno z mála miest kde čapovali pivo, piekli dobrú pizzu a predávali nemecké klobásy. Časom sa však jeho sláva rozniesla aj medzi čínskych turistov a začalo ich sem chodiť stále viac a viac. Dnes je Yangshuo mestom plným ľudí. V centre sú len obchody, reštaurácie a diskotéky. Hory v okolí sú krásne, vysvietené, a chodia sa na ne pozerať autobusy Číňanov z celej krajiny. Žiaľ, dnes sa tu takmer nedá spať. Medzi základné vybavenie hotelov patria štuple do uší, pretože celým mestom otriasajú divoké večierky. Tu neodporúčam bývať. Rozhodnie nie v centre mesta, ale skôr trošku ďalej. Ak máte radi luxus, odporúčam bývalú továreň na cukor, kotrú peremenili na luxusný hotel:

★★★★★ Yangshuo Sugar House, Yangshuo, China

Jiuxian

旧县

Jiuxian je krásna dedinka pri rieke Yulong. Je maličká, útulná a nechodí sem veľa ľudí. Maximálne stretnete turistov na bicykloch, ktorí chodia spoznávať široké okolie. V dedinke je nádherný dedinský chrám s komplexom budov približne z 18. storočia. Tie sú teraz krásne zrekonštruované a ponúkajú luxusné ubytovanie. Tu odporúčam sa ubytovať:

Yangshuo Secret Garden

Rieka Li

漓江

V krasovej oblasti medzi Guilinom a Yangshuom sú dve významné rieky. Rieka Li je obrovská. Chodia po nej výletné lode s priamym spojením Guilin a Yangshuo. Odporúčam priletieť do Guilinu a odtiaľ zobrať ľoď do Yangshuo, miesto autobusu alebo vlaku. Pozdĺž rieky sa nachádza niekoľko krasových útvarov, ktoré sa dostali aj medzi prírodné pamiatky UNESCO. Jeden z nich je aj na čínskej bankovke.

Rieka Yulong

遇龙河

Neďaleko je rieka Yulong, v preklade miesto stretnutia s drakom. Na rozdiel od rieky Li je Yulong malá riečka, avšak rovnako populárna. Nesplavuje sa na veľkých výletných lodiach, ale na bambusových pltiach. Na jednej plti sú vždy dvaja ľudia a jeden prievozník. Rieka je relatívne plytká, a tak loď posúva dlhou bambusovou palicou.

Moonhill, kormorány, predstavenie Liusanjie a jaskyne v okolí Yangshuo

V blízkom okolí Yangshuo je niekoľko hlavných turistických lákadiel. Prvým je kopec Moonhill, Mesačný pahorok. Volá sa tak pre výrez na svojom vrchole. Je vzdialený približne pol hodinu bicyklom od Yangshuo. Dá sa vyliezť až na vrchol a pozorovať okolie z nadhľadu. Keďže nie je priamo v meste, treba sem ísť na bicykloch a následne liezť do kopca, takžesem až tak veľa turistov nechodí. Ale rozhodne sa oplatí vystúpiť až na vrchol.

Predstavenie Liusanjie je priamo v meste Yangshuo. Je to obrovská svetelná šou, ktorú režíroval Zhang Yimou. Zhang Yimou je národný režisér, robil napríklad aj olympijský ceremoniál. Predstavenie troch sestier Liu, čo znamená v preklade názov Liusanjie, je založené na ľudových piesňach a rovnomennom filme spred približne päťdesiatich rokov. Predstavenie je veľkolepé a predvedie vám miestne národnosti a zvyky. Denne sú dve až tri predstavenia a sú vždy vypredané. Treba objednávať dopredu.

Charakteristickým zvieraťom pre túto oblasť je vták kormorán. Využíval sa tu tradične na rybolov. Vtákom sa podviazalo hrdlo aby nemohli ryby prehĺtať a následne sa pustili do vody. Hladný vták nachytal plný zobák rýb, rybár ho vytiahol za lanko späť do lode a ryby mu z hrdla vybral. Zopár mu ich nakoniec nechal, aby sa aj kormorán najedol. Dnes sa rybolov s kormoránmi organizuje viac menej len pre turistov. Avšak záber rybára s dvoma kormoránmi v tejto nádhernej krajine je rozhodne veľmi fotogenický.

Ryžové terasy Longsheng (Dračí chrbát) a menšina Yao

Ak sa z Guilinu vydáme opačným smerom ako je Yangshuo, po dvoch hodinách prídeme do ďalšej prírodnej rezervácie UNESCO. Nachádzajú sa tu ryžové polia Dračí chrbát. Sú staré až osemsto rokov a polia tu obrába menšina Yao. Táto menšina má jeden krásny zvyk. Žena si môže strihať vlasy len jedenkrát za život, a to keď má osemnásť rokov – vtedy dovŕši dospelosť. Odstrihnuté vlasy si odloží a už nikdy si nesmie strihať vlasy. Odstrihnutý vrkoč si potom aj v starobe vpletá do vlasov. Celý život majú vďaka tomu ženy krásne čierne vlasy až po pás.

Doprava

Gulin má ako letisko trak aj vlakovú stanicu na rýchlovlaky. Yangshuo má tiež novo postavenú stanicu na rýchlovkaly. Z Guilinu do Yangshuo chodia aj výletnú lode.

Po okolí yangshuo sa dá pohyvať na bicykloch a motorkách, čo odporúčam. Sú všade na predaj. Dá sa chodiť aj autom, ale šoférovanie tu je náročné. Všetko malé cestičky v dedinách.

Stiahnite si moje fotografie ako pozadie na počítač:

yangshuo-wallpapers.zip

Navigácia

ÚVODPred cestou do Číny kompletný manuál pred cestou do Číny

CESTUJTE V SKUPINE:Cesty s Pavlom Dvořákom cesty do Číny, kde budem osobneCesty so slovenským sprievodcom Pavlov výber TOP ciest do Číny

CESTUJTE SOLO:Cesty priamo v Číne zaujímavé produkty pre solo cestovateľov, ktoré som pre vás vybralCestovateľské návody vytvoril som niekoľko cestovateľských návodov alebo ukážkových itinerárov pre solo cestovateľov

ĎALŠIE ODKAZYCesty B2B veľkoobchodná ponuka pre cestovné kancelárie, firmy a skupiny nad 10 osôbNáš tím

Predstavte si cestu plnú každodenných dobrodružstiev, kde sa starobylé kultúry miešajú s divokou prírodou a každý západ slnka rozpráva príbeh, ktorý si treba vážiť. Tento zážitok presahuje rámec obyčajnej dovolenky; je to cesta objavovania, učenia a spojenia s prírodou a kultúrou mimo vyšliapaných chodníkov.

Dostanete podrobný itinerár na 14 dní vytvorený cez Wanderlog, ako aj Google mapu. Tento zájazd som vytvoril pre moju cestovnú kanceláriu. Je navrhnutý na presun autami. Ak nemáte čínsky vodičský preukaz, v itineráry je aj odkaz na návod, ako ho získať.

V Číne žijem už viac ako 15 rokov. Pred pandémiou som vlastnil cestovnú agentúru špecializujúcu sa na vytváranie individuálnych zájazdov na menej známe miesta Číny. Po pandémii sa zo mňa stal youtuber a spisovateľ, a tak som svoje zájazdy premenil na digitálne produkty.

Pre členov

Aké miesta sú v itinerári?

• Chuanxi Bamboo Forest – Strávime deň v objatí bambusového lesa, ktorý pripomína scény z filmov.
• Pingle – Objavíme tento starobylý mestský poklad, ktorý si zachoval svoju starovekú krásu a tradičný životný štýl.
• Wolong Panda Center – Stretneme sa tvárou v tvár s týmito roztomilými symbolmi Číny v ich prirodzenom prostredí.
• Pohorie Siguniangshan – Zavŕšime svoje dobrodružstvo výstupom na "Východné Alpy", kde sa stretneme s nekonečnými prírodnými krásami.
• Tagong – Započneme svoje dobrodružstvo v srdci tibetskej kultúry, kde nás ohromí nádherná krajina a autentický život miestnych nomádov.
• Hora Gongga – Odhalíme tajomstvá „Východného Kráľa hôr“, kde snehové vrcholy a zelené doliny vytvárajú scenériu, aká sa len tak nevidí.
• Litang – Navštívime jedno z najvyššie položených miest na svete, kde sa stretneme s autentickým životom v Tibetskej autonómnej prefektúre.
• Xiangcheng – Ponoríme sa do tradičnej tibetskej architektúry a kultúry v tomto skrytom klenote.
• Jazero Lugu – Objavíme krásu tohto krištáľovo čistého jazera, obklopeného horskými kmeňmi, kde čas akoby sa zastavil.
• Tiger Leaping Gorge – Prejdeme sa po jednej z najhlbších roklín na svete, kde sa stretneme s divokou prírodou a nezabudnuteľnými výhľadmi.
• Shaxi – Zastavíme sa v tejto zachovalej dedinke, kde môžeme zažiť pôvodnú atmosféru starovekej obchodnej trasy.
• Niujie – Užijeme si relaxačné chvíle v horúcich prameňoch, obklopených idylickou prírodou.
• Baisha – Preskúmame historické dedičstvo pri Lijiang, kde nájdeme unikátne nástenné maľby a spoznáme miestne remeslá.

Itinerár si otvoríte tu:

Západný Sichuan - itinerár na dvojtýždňovú cestu – Wanderlog

Neviem ani poriadne vyjadriť, ako veľmi mi chýbalo písať vám. Písanie newslettrov je jedna z mojich najobľúbenejších aktivít. Ale posledné mesiace sa naozaj nedalo. Nielenže som neustále cestoval, ale hlavne, a to je aj dôvod prečo píšem práve teraz, dokončoval som svoju knihu.

Bolo s tým tak neuveriteľne veľa roboty. Ale ten boj je za mnou. Začína sa nový boj. Dostať knižku k vám čitateľom! Knihu si môžete kúpiť na týchto stránkach, na stránkach Vydavateľstva Rak, alebo v ktoromkoľvek kníhkupectve:

https://vydavatelstvorak.sk/shop/osudy/tazke-casy-v-cine

Počas posledných dvoch-troch rokoch, som toho napísal neuveriteľne veľa. Ale nielen to, neustále som sa vzdelával v tom, ako lepšie písať. Prečítal som desiatky kníh a videl hodiny videí o tom, ako rozpovedať príbeh, ako spájať fakty, ako prenášať emócie, ako nájsť humor aj v nehumorných situáciách… K tejto knihe som pristupoval oveľa technickejšie, než k tej prvej, a som na ňu aj viac hrdý. Keď som sa počas písania vracal k svojej prvej knihe, zistil som, že mnohé rozprávačské techniky som skutočne už použil, ale nevedome. Vôbec som nevedel, čo robím. Asi som mal trochu šťastie, prišiel som k tomu, ako slepý k husliam. To, čo som v prvej knihe robil intutívne, som teraz robil vedome, s porozumením toho, prečo píšem práve takto. Dúfam, že si toto dozrievanie všimne aj čitateľ. Ja sám mám pocit, že témy v tejto knihe sú zložitejšie, vážnejšie a odvážnejšie a pritom sa z nich nestratil humor.

Táto kniha už nie je ani tak tak o mne, ako skôr o ľuďoch, ktorých som spoznal a ich príbehy ma zaujali. Kým počas prvých desiatich rokov v života v Číne som cestoval veľa, vždy to bolo viac alebo menej po turistických miestach, alebo v úlohe tlmočníka. Počas prípravy druhej knihy som cestoval na miesta, kam možno noha cudzinca ešte nikdy nevstúpila. Našiel som veci, o ktorých ani Číňania nevedia, že existujú. Našiel som príbehy, ktoré mnohí ani len nechcú počuť. Našiel som úplne inú Čínu.

Prvou knihou som sa snažil, aby ste Čínu spoznali a porozumeli jej, touto knihou vás vezmem naozaj do hĺbky. No nudiť sa nebudete, vtipné zážitky a príhody sa mi nevyhýbali. Som si istý, že keď sa dostanete napríklad ku kapitole o chrobákoch na pošte, na neubránite smiechu. To bol zážitok ako z dadaistického románu. #nospoilers

Mám z tejto knihy skrátka veľkú radosť. Dúfam že z nej budete mať rovnakú radosť aj vy. Popravde som nervózny ako sa vám bude páčiť. Tak to má byť. Prvá kniha nastavila vysokú latku, predsa len všade má viac menej iba 5 hviezdičkové hodnotenia a bola nominovaná na niekoľko cien, niektoré ocenenia nakoniec aj získala. Podarí sa to aj druhej knihe? Bude sa vám čitateľom páčiť? Budem na ňu hrdý aj o desať rokov? Nuž môžem len čakať. Čas ukáže. Zodpovednosť však nie je na mojich pleciach. Teraz už je na vašich, musíte Ťažké časy zobrať do ruky, začítať sa a rozhodnúť, či to za ten čas, čo mojej knižke darujete, stálo. Úprimne verím, že nebudete sklamaní.

https://vydavatelstvorak.sk/shop/osudy/tazke-casy-v-cine

Ďakujem že čítate

Pavel ❤️