No ak ste čítali históriu čaju, iste viete, že čajovník z tejto provincie pochádza. V tomto výskumnom ústave majú všetky odrody čajovníka, aké existujú. Rastliny sú prísne strážené. Ak by sa náhodou rozšírila nákaza čaju a všetky čajovníky v celej Číne by vyhynuli, práve z tohto miesta by sa šľachtili nové. No okrem tohto apokalyptického a výskumného účelu má ústav aj rekreačnú a vzdelávaciu funkciu.

Rovno v areáli je krásny hotel, v ktorom bývame počas Tropickej cesty za poznaním. No a v priľahlej výrobni sa učíme o čaji. Minule som písal o čaji pu-erh –ako sa zberá, spracúva, balí a predáva. Je to čaj čajov, zaslúžil si samostatný článok. V tom dnešnom článku opíšem všetky ďalšie druhy čajov, aký je medzi nimi rozdiel a ako sa vyrábajú.

Čajovník

• Existujú tri skupiny odrôd čajovníka – malolistá 小叶种, strednolistá 中叶种 a veľko-listá 大叶种. Čajovníky sa niekedy aj šľachtia, ba dokonca geneticky upravujú. To sú hlavne liečebné čajovníky, šľachtia sa na maximalizovanie účinkov proti konkrétnym chorobám.
• V provincii Yunnan rastie najmä veľkolistá odroda čajovníka, v provincii Hunan a Fujian strednolistá, a v provinciách Jiangsu, Zhejiang, Anhui malolistá. Toto rozšírenie nie je absolútne, na mnohých miestach sa môže vyskytovať aj viac odrôd.
• Čajovník sa každoročne strihá, preto ho poznáme hlavne ako krík. Keď sa pravidelne strihá, jeho výnosy sú väčšie. Výnimkou sú staré čajové stromy gushu, ktoré rastú na divoko v lesoch.
• Čajový list ľahko spoznáte podľa veľmi špecifického vzoru žilnatiny na liste. Žiadna iná rastlina nemá tento vzor.
• Čajovník má aj kvety a plod. Z plodov čajovníka sa robí olej, kvety čajovníka sa používajú na navoniavanie kvetinových čajov.
• Na výrobu čaju sa zbiera najmladší lístok čajovníka, ktorý ešte nie je rozvinutý – čajový púčik a k tomu jeden alebo dva až tri ďalšie lístky za najmladším. Výnimočne aj štyri.
• Čaj väčšinou rastie vo vysokých nadmorských výškach, kde je veľa slnka. Darí sa mu však lepšie, ak rastie v tieni.

Delenie čaju

• Čaj sa delí na sedem druhov. Zoradené podľa zložitosti spracovania sú to:

1. biely čaj (baicha 白茶)
2. žltý čaj (huangcha 黄茶)
3. zelený čaj (lücha 绿茶)
4. polofermentovaný čaj (qingcha 青茶 )
5. červený čaj (u nás sa nazýva čierny) (hongcha 红茶)
6. čierny čaj (heicha 黑茶)
7. pu-erh 普洱茶 – pu-erh je špecifický typ čierneho čaju. Nezvykne sa dávať ako samostatná kategória, ja som sa ho však pre prehľadnosť rozhodol oddeliť.

• Ďalej sa niektoré čaje delia na poddruhy.
• Poddruhy, alebo druhy (ak nemá poddruh) sa delia na typy čajov. Napríklad polofermentovaný čaj (druh) woloong (poddruh) sa delí na železnú bohyňu 铁观音、Vodná víla z Fenghuangu 凤凰水仙、východnú krásku 东方美人、vôňu Luohanu 罗汉沉香、woloong červenej vody 红水乌龙、červený woloong 乌龙红茶 (preklady do slovenčiny sú voľné preklady, pravdepodobne existujú lepšie)
• Jednotlivé čaje sa líšia podľa výrobcu. Najväčší výrobca čaju v Číne je Dayicha (大益茶). Existujú ich však tisíce. Dedinčania čaj odovzdávajú výrobcom, ktorí majú na trhu svoju cenu. Dokážu tak na nich viac zarobiť. Neodovzdávajú však všetok čaj, časť si nechávajú a sami ho spracúvajú. Takýto čaj nemá výrobcu ani značku a väčšinou sa dá kúpiť iba u domácich. Aj čaj, ktorý dávajú výrobcom, však často spracúvajú dedinčania. Minimálne prvé kroky spracovania čerstvých lístkov, pretože to treba spraviť do štyroch hodín od zberu. Výrobca iba triedi, kontroluje kvalitu a balí.
• Posledné delenie čaju je podľa akosti. To znamená kvality čaju. Tu vplýva veľa faktorov, napríklad miesto kde sa čaj pestuje (čaj Dračia studňa je najlepšia z Levieho pahorku pri Západnom jazere v meste Hangzhou), podľa času zberu (najlepšie zelené čaje sú pred sviatkom zametania hrobov Qingmingjie), podľa kvality lístkov (podľa toho či obsahuje púčik + 2 lístky, alebo púčik + 3 lístky atď.), podľa veku (hlavne pri čaji pu-erh)…

Ako sa vyrába čaj

Už sme si povedali, že všetky čaje sú z tej istej rastliny, ktorá existuje v rôznych odrodách. Práve tie odlišujú jednotlivé čaje. Samozrejme rovnako aj proces výroby a vek spracovávaných lístkov. Skôr ako sa dostanem k jednotlivých výrobným procesom, je potrebné si preto ujasniť aký druh čajovníka sa používa a aké lístky sa zbiarajú pri výrobe jednotlivých čajov.

Žltý čaj

1. Lístky sa spracúvajú čerstvé.
2. Zastaví sa oxidácia.
3. Mletie.
4. Fermentácie (špeciálny typ Menghuang 闷黄).
5. Sušenie pri nízkych teplotách.

Zelený čaj

1. Lístky sa spracúvajú čerstvé.
2. Zastavenie oxidácie.
3. Mletie (pre zelené čaje je typické tvarovanie do tvarov).
4. Sušenie pri vysokých teplotách (120 – 140 °C).

Qingcha (polofermentovaný)

1. Lístky sa spracúvajú odležané, takže začnú čiastočne oxidovať.
2. Zastavenie oxidácie.
3. Mletie (tvarovanie).
4. Sušenie pri vysokých teplotách.

Červený čaj

1. Lístky sa spracúvajú odležané.
2. Mletie.
3. Fermentácia (12-24 hodín).
4. Sušenie pri vysokých teplotách.

Čierny čaj

1. Lístky sa spracúvajú čerstvé.
2. Zastavenie oxidácie.
3. Mletie.
4. Fermentácia (typu 渥堆, čaj fermentuje 24 – 48 hod.).
5. Sušenie pri nízkych teplotách.

Pu-erh

Spoločný proces pre oba druhy:

1. Lístky sa spracúvajú odležané.
2. Zastavenie oxidácie.
3. Mletie.
4. Čaj sa preberá a triedia sa žlté a hnedé lístky (dve akosti čaju).

Následne sa proces delí podľa druhu pu-erhu.

Zrejúci:

1. Zrejúci puerh sa suší na slnku a lisuje sa do koláčov.
2. Druhé pomalé sušenie v koláčoch a balenie.

Zrelý

1. Zrelý puerh sa fermentuje. Jeho druh fermentácie je proti iným oveľa komplikovanejší. Čaj sa fermentuje jeden až dva mesiace. Počas fermentácie sa kropí vodou, pravidelne sa mieša a balí do látky, aby sa obmedzil prísun kyslíka. Musí fermentovať v miestnostiach s kontrolovanou teplotou.
2. Pomalé sušenie.
3. Lisovanie do koláčov.
4. Druhé pomalé sušenie v koláčoch a balenie.

Všetci túžime vidieť svet. Určite aj vy chcete vidieť aj najmodernejšie aj najstaršie mestá na svete. Nielen dejiská moderných svetových dejín, najstaršie archeologické náleziská, ale aj mesto s najlepším jedlom na svete, spirituálne hory a ohrozené druhy živočíšstva. Možno radi chodíte po horách, alebo naopak si radi užívate luxus a relax, hazardné hry či divokú zábavu. Väčšina ľudí vám povie, že si musíte vybrať, za celý ľudský život sa nedá stihnúť všetko. Alebo dá sa? Čo keby som vám povedal, že sa to dá dokonca za jednu dovolenku? Na svete totiž existuje miesto, kde sa všetko vymenované mieša do jednej pestrej a exotickej zmesi. Toto mesto je v strednej Číne a volá sa Chengdu.

Jedno z najstarších miest sveta

Osídlenie provincie Sichuan sa datuje až do pätnásteho storočia pred naším letopočtom. V deviatom storočí pred Kristom bolo Chengdu centrom najväčšieho kráľovstva tejto časti sveta (v rovnakom čase ako máme prvé zmienky o Ríme). Aj preto nájdete v Chengdu jedny z najstarších archeologických nálezísk v celej Číne. Znie to ako ďaleký a starý svet, ktorý sa nás netýka.

Avšak opak je pravdou! Keby nebolo Chengdu, nemali by sme dnes papierové peniaze a ani súkromné školy. Oboje bolo totiž vynájdené práve v tejto, dnes supermodernej aglomerácii so 16 miliónmi obyvateľov. Dokonca aj mongolská invázia v Európe sa skončila práve vďaka Chengdu. Mongoli totiž Sichuan nevedeli roky dobyť a ich hlavného Khana neďaleko Chengdu zabili. Mongoli sa preto museli v trinástom storočí stiahnuť zo starého kontinentu späť, do toho ešte staršieho, aby si zvolili nového vodcu.

Chengdu má obrovský vplyv na svet aj dnes. Nielenže je to jedna z hlavných destinácií pre zahraničných turistov, je to aj hlavné centrum západných investícií v strednej Číne. Napríklad 80 % svetových iPadov pochádza práve odtiaľto a viac ako polovica z Fortune 500 firiem tu má pobočky. Chengdu nadväzuje na priame letecké spojenie s celým svetom. Najnovšie aj s Prahou, a preto pri Stratených svetoch Číny a Tibetu vyrážam práve z Chengdu.

Štipľavé mladšie sestry

Chengdu dvadsiateho prvého storočia je supermoderná aglomerácia, ktorá má svoje špecifiká a od zvyšku Číny sa naozaj líši. Na začiatok, celá provincia má svoj vlastný jazyk. Keby bol sichuanský dialekt uznaný za oficiálny jazyk a nie za dialekt, bol by to desiaty najrozšírenejší jazyk na svete! Sichuanštinou totiž rozpráva neuveriteľných 120 miliónov ľudí. Od čínštiny sa veľmi odlišuje a ľudia z iných častí Číny jej nerozumejú. Ani domáci sa jej prízvuku nikdy nezbavia. To ich však robí extrémne roztomilými, keďže sichuanský jazyk je melodicky spevavý a mierne afektovaný. Najmä chenduským ženám to pridáva o jeden šarm navyše. Aj bez toho sú však miestne ženy označované za najkrajšie v celej Číne.

Majú drobnú, nežnú postavu, kvôli vlhkému a teplému podnebiu v kombinácii s extrémne pikantnou stravou majú krásnu, bielu, jemnú pokožku a zdravé vlasy. Avšak sú to dračice. V Číne sa im hovorí „pikantné mladšie sestry“. Toto označenie nezískali len preto, že jedia pikantné jedlo, ale aj preto, že vedia byť naozaj ostré. Sichuanskí muži sú považovaní za najposlušnejších manželov v celej krajine. Nemajú na výber. Za to ženy poslušné rozhodne nie sú.

Štipľavé, až stratíte cit v tvári

Keď rozprávam o Chengdu, nesmiem zabudnúť na jedlo! Sichuanská kuchyňa je známa ako tá najpikantnejšia v celej Číne. Nie je to úplne pravda. Áno pikantná je veľmi, ale najpikantnejšou by som ju nenazval. Jedlo v provincii Hunan, či Guangxi je štipľavejšie. Kuchyňa v Chengdu má však úplne iné špecifikum. V čínštine sa miestna chuť označuje„mala”. To znamená trpko-štipľavé. Okrem stoviek čili papričiek sa do jedla totiž primiešavajú tisícky guľôčok sichuanského korenia a niekedy aj jeho listy. Ich chuť je neopakovateľná a ťažko sa vysvetľuje. Oblizovali ste niekedy ako deti baterku, až vám z toho znecitlivel jazyk a pery? Tak presne tak to chutí. A k tomu sa vám v ústach ešte aj hromadí množstvo slín a začnete sa potiť. Ak ho zjete veľa, máte pocit, ako by vám do tváre niekto pichol anestetikum. Znie to strašne, avšak v kombinácii so štipľavosťou je to naozaj vynikajúce.

Najviac „mala” jedlo je sichuanský horúci kotlík. Veľký hrniec v strede stola, v ktorom si človek varí surové ingrediencie. V hrnci je samozrejme vývar, v ktorom plávajú tisíce papričiek a tisíce sichuanských korení. Správna, ľudová kotlikáreň v Chengdu vyzerá tak, že dvere aj okná sú dokorán otvorené, miestnosť je preplnená ľuďmi, ktorých však vôbec nie je vidieť, lebo všade je hustá para z kotlíkov. Muži sú vyzlečení od pása hore a okolo reštaurácie stačí prejsť, aby ste sa začali potiť. Ani do nej nemusíte vojsť. Všade sú samozrejme fľaše od piva a po okolí sa rozlieha krik z týchto jedální. Takýto exotický zážitok nezažijete nikde v Číne a dám ruku do ohňa na to, že naň nikdy nezabudnete.

Len pravdepodobne potom budeme musieť ísť ešte na druhú večeru, lebo nepoznám cudzinca, ktorý by originálny horúci kotlík v Chengdu dojedol do konca. Druhá večera je však v Chengdu povinnou zastávkou tak či tak. Pouličné barbecue rozvoniava po uliciach, sedí sa na veľmi malých stoličkách, no a samozrejme nesmie chýbať veľa piva. Chengdu je prosto mesto pôžitku.

Mesto pôžitku

Mesto pôžitku je Chengdu nielen preto, že má jedno z najlepších jedál v Číne a najkrajšie ženy v celej krajine, ale hlavne preto, že je to mesto lenivosti. Vedeli ste, že podľa mestského plánu na výstavbu nebude žiadny obyvateľ v meste ďalej od parku ako dve minúty chôdze? Parky v Chengdu sú nádherné, veľké a je ich veľa. Ľudia sa v nich nielen prechádzajú a cvičia, ale hlavne v nich popíjajú čaj a hrajú madžong.

V Chengdu je o polovicu menej ľudí ako v Šanghaji, avšak viac čajovní a barov ako v tomto najväčšom čínskom meste. Čajová kultúra pochádza práve odtiaľto a čajovne tu stoja už tisíce rokov. Šálku čajových lístkov, ktorú si môžete dolievať aj hodiny, si v parku kúpite za pár šupiek a celý deň môžete hrať madžong.

Madžong je klasická hazardná hra Číny. Hrá sa s kockami podobnými dominu, avšak pravidlá sú podobné nášmu kartovému žolíku. V Chengdu sa samozrejme vždy hrá o peniaze. Miestni chlapi vravia, že nehrať madžong o peniaze je ako ležať s nahou ženou v posteli a spať. Zo zákazu hazardu si tu nik nič nerobí. Partie madžongu obľubujú všetci, avšak najmä ženy. Nech prídete do parku v Chengdu kedykoľvek, vždy je plný ľudí. Domáci prosto milujú leňošenie a užívanie si života. Ale čo iné by sme čakali od mesta, odkiaľ pochádza panda?

To najlepšie z Chengdu

Pandu nájdete len v Sichuane. Nikde inde na svete nežije. A niet lepšieho miestana jej obdiv, ako Chengdu. Neďaleko od mesta je výskumný ústav pandy veľkej otvorený návštevníkom a tieto chlpaté medvede si každý deň získavajú tisíce sŕdc domácich a aj zahraničných návštevníkov. Aj vás dostanú! Lebo vidieť toto lenivé zviera naživo je naozaj zážitok.

Pandy však nie sú jediné, čo sa dá v Chengdu objavovať. V meste je množstvo chrámov a historických pamiatok, po jeho okolí je ich ešte viac. Určite nesmiete vynechať najväčšieho Budhu na svete vytesaného do skaly, budhistické hory Emeishan, alebo aj taoistické sväté hory Qinshan. Iba na skok je to do tibetských oblastí provincie Sichuan a Yunnan. Ak vás láka mýtický Tibet, nie je lepšie miesto odkiaľ tam ísť, ako z Chengdu. Ide totiž odtiaľto vlak, ktorý drží svetový rekord v prejazde najvyššími nadmorskými výškami. Ak sa vám zle dýcha, vo vlaku máte masky, z ktorých si môžete dať trošku kyslíka.

Pozvánka do Chengdu a ďalej

Chengdu toho ponúka ešte oveľa viac. Len výberovo spomeniem najväčší obchodný dom, ktorý má na svojich 1,5 milióna metrov štvorcových napríklad aj umelú pláž s jazerom a 24 hodín denne umelé slnko. Chengdu sa taktiež označuje za párty mesto Číny, avšak koho zaujíma skôr tradičná Čína, môže si toto stredočínske mesto užiť aj cez stále žijúce tradície. V už spomínaných čajovniach napríklad dodnes, ako v jednom z posledných miest Číny, stále fungujú tradiční čističi uší.

No a nesmiem zabudnúť na sichuanskú operu, ktorá je na rozdiel od tej pekinskej naozaj zaujímavá. Najmä predstavenie „bianlian”, kde herci menia výrazy tváre a dokážu tak zahrať naozaj neuveriteľne rozdielne postavy. Skrátka v Chengdu je toho naozaj veľa.