Skip to Content

Posts by Pavel Dvorak jr.

Chengdu - mesto pôžitku, histórie, dobrého jedla a najkrajších žien v Číne

Chengdu - mesto pôžitku, histórie, dobrého jedla a najkrajších žien v Číne

Všetci túžime vidieť svet. Určite aj vy chcete vidieť aj najmodernejšie aj najstaršie mestá na svete. Nielen dejiská moderných svetových dejín, najstaršie archeologické náleziská, ale aj mesto s najlepším jedlom na svete, spirituálne hory a ohrozené druhy živočíšstva. Možno radi chodíte po horách, alebo naopak si radi užívate luxus a relax, hazardné hry či divokú zábavu. Väčšina ľudí vám povie, že si musíte vybrať, za celý ľudský život sa nedá stihnúť všetko. Alebo dá sa? Čo keby som vám povedal, že sa to dá dokonca za jednu dovolenku? Na svete totiž existuje miesto, kde sa všetko vymenované mieša do jednej pestrej a exotickej zmesi. Toto mesto je v strednej Číne a volá sa Chengdu.

Jedno z najstarších miest sveta

Osídlenie provincie Sichuan sa datuje až do pätnásteho storočia pred naším letopočtom. V deviatom storočí pred Kristom bolo Chengdu centrom najväčšieho kráľovstva tejto časti sveta (v rovnakom čase ako máme prvé zmienky o Ríme). Aj preto nájdete v Chengdu jedny z najstarších archeologických nálezísk v celej Číne. Znie to ako ďaleký a starý svet, ktorý sa nás netýka.

Avšak opak je pravdou! Keby nebolo Chengdu, nemali by sme dnes papierové peniaze a ani súkromné školy. Oboje bolo totiž vynájdené práve v tejto, dnes supermodernej aglomerácii so 16 miliónmi obyvateľov. Dokonca aj mongolská invázia v Európe sa skončila práve vďaka Chengdu. Mongoli totiž Sichuan nevedeli roky dobyť a ich hlavného Khana neďaleko Chengdu zabili. Mongoli sa preto museli v trinástom storočí stiahnuť zo starého kontinentu späť, do toho ešte staršieho, aby si zvolili nového vodcu.

Chengdu má obrovský vplyv na svet aj dnes. Nielenže je to jedna z hlavných destinácií pre zahraničných turistov, je to aj hlavné centrum západných investícií v strednej Číne. Napríklad 80 % svetových iPadov pochádza práve odtiaľto a viac ako polovica z Fortune 500 firiem tu má pobočky. Chengdu nadväzuje na priame letecké spojenie s celým svetom. Najnovšie aj s Prahou, a preto pri Stratených svetoch Číny a Tibetu vyrážam práve z Chengdu.

Štipľavé mladšie sestry

Chengdu dvadsiateho prvého storočia je supermoderná aglomerácia, ktorá má svoje špecifiká a od zvyšku Číny sa naozaj líši. Na začiatok, celá provincia má svoj vlastný jazyk. Keby bol sichuanský dialekt uznaný za oficiálny jazyk a nie za dialekt, bol by to desiaty najrozšírenejší jazyk na svete! Sichuanštinou totiž rozpráva neuveriteľných 120 miliónov ľudí. Od čínštiny sa veľmi odlišuje a ľudia z iných častí Číny jej nerozumejú. Ani domáci sa jej prízvuku nikdy nezbavia. To ich však robí extrémne roztomilými, keďže sichuanský jazyk je melodicky spevavý a mierne afektovaný. Najmä chenduským ženám to pridáva o jeden šarm navyše. Aj bez toho sú však miestne ženy označované za najkrajšie v celej Číne.

Majú drobnú, nežnú postavu, kvôli vlhkému a teplému podnebiu v kombinácii s extrémne pikantnou stravou majú krásnu, bielu, jemnú pokožku a zdravé vlasy. Avšak sú to dračice. V Číne sa im hovorí „pikantné mladšie sestry“. Toto označenie nezískali len preto, že jedia pikantné jedlo, ale aj preto, že vedia byť naozaj ostré. Sichuanskí muži sú považovaní za najposlušnejších manželov v celej krajine. Nemajú na výber. Za to ženy poslušné rozhodne nie sú.

Štipľavé, až stratíte cit v tvári

Keď rozprávam o Chengdu, nesmiem zabudnúť na jedlo! Sichuanská kuchyňa je známa ako tá najpikantnejšia v celej Číne. Nie je to úplne pravda. Áno pikantná je veľmi, ale najpikantnejšou by som ju nenazval. Jedlo v provincii Hunan, či Guangxi je štipľavejšie. Kuchyňa v Chengdu má však úplne iné špecifikum. V čínštine sa miestna chuť označuje„mala”. To znamená trpko-štipľavé. Okrem stoviek čili papričiek sa do jedla totiž primiešavajú tisícky guľôčok sichuanského korenia a niekedy aj jeho listy. Ich chuť je neopakovateľná a ťažko sa vysvetľuje. Oblizovali ste niekedy ako deti baterku, až vám z toho znecitlivel jazyk a pery? Tak presne tak to chutí. A k tomu sa vám v ústach ešte aj hromadí množstvo slín a začnete sa potiť. Ak ho zjete veľa, máte pocit, ako by vám do tváre niekto pichol anestetikum. Znie to strašne, avšak v kombinácii so štipľavosťou je to naozaj vynikajúce.

Najviac „mala” jedlo je sichuanský horúci kotlík. Veľký hrniec v strede stola, v ktorom si človek varí surové ingrediencie. V hrnci je samozrejme vývar, v ktorom plávajú tisíce papričiek a tisíce sichuanských korení. Správna, ľudová kotlikáreň v Chengdu vyzerá tak, že dvere aj okná sú dokorán otvorené, miestnosť je preplnená ľuďmi, ktorých však vôbec nie je vidieť, lebo všade je hustá para z kotlíkov. Muži sú vyzlečení od pása hore a okolo reštaurácie stačí prejsť, aby ste sa začali potiť. Ani do nej nemusíte vojsť. Všade sú samozrejme fľaše od piva a po okolí sa rozlieha krik z týchto jedální. Takýto exotický zážitok nezažijete nikde v Číne a dám ruku do ohňa na to, že naň nikdy nezabudnete.

Len pravdepodobne potom budeme musieť ísť ešte na druhú večeru, lebo nepoznám cudzinca, ktorý by originálny horúci kotlík v Chengdu dojedol do konca. Druhá večera je však v Chengdu povinnou zastávkou tak či tak. Pouličné barbecue rozvoniava po uliciach, sedí sa na veľmi malých stoličkách, no a samozrejme nesmie chýbať veľa piva. Chengdu je prosto mesto pôžitku.

Mesto pôžitku

Mesto pôžitku je Chengdu nielen preto, že má jedno z najlepších jedál v Číne a najkrajšie ženy v celej krajine, ale hlavne preto, že je to mesto lenivosti. Vedeli ste, že podľa mestského plánu na výstavbu nebude žiadny obyvateľ v meste ďalej od parku ako dve minúty chôdze? Parky v Chengdu sú nádherné, veľké a je ich veľa. Ľudia sa v nich nielen prechádzajú a cvičia, ale hlavne v nich popíjajú čaj a hrajú madžong.

V Chengdu je o polovicu menej ľudí ako v Šanghaji, avšak viac čajovní a barov ako v tomto najväčšom čínskom meste. Čajová kultúra pochádza práve odtiaľto a čajovne tu stoja už tisíce rokov. Šálku čajových lístkov, ktorú si môžete dolievať aj hodiny, si v parku kúpite za pár šupiek a celý deň môžete hrať madžong.

Madžong je klasická hazardná hra Číny. Hrá sa s kockami podobnými dominu, avšak pravidlá sú podobné nášmu kartovému žolíku. V Chengdu sa samozrejme vždy hrá o peniaze. Miestni chlapi vravia, že nehrať madžong o peniaze je ako ležať s nahou ženou v posteli a spať. Zo zákazu hazardu si tu nik nič nerobí. Partie madžongu obľubujú všetci, avšak najmä ženy. Nech prídete do parku v Chengdu kedykoľvek, vždy je plný ľudí. Domáci prosto milujú leňošenie a užívanie si života. Ale čo iné by sme čakali od mesta, odkiaľ pochádza panda?

To najlepšie z Chengdu

Pandu nájdete len v Sichuane. Nikde inde na svete nežije. A niet lepšieho miestana jej obdiv, ako Chengdu. Neďaleko od mesta je výskumný ústav pandy veľkej otvorený návštevníkom a tieto chlpaté medvede si každý deň získavajú tisíce sŕdc domácich a aj zahraničných návštevníkov. Aj vás dostanú! Lebo vidieť toto lenivé zviera naživo je naozaj zážitok.

Pandy však nie sú jediné, čo sa dá v Chengdu objavovať. V meste je množstvo chrámov a historických pamiatok, po jeho okolí je ich ešte viac. Určite nesmiete vynechať najväčšieho Budhu na svete vytesaného do skaly, budhistické hory Emeishan, alebo aj taoistické sväté hory Qinshan. Iba na skok je to do tibetských oblastí provincie Sichuan a Yunnan. Ak vás láka mýtický Tibet, nie je lepšie miesto odkiaľ tam ísť, ako z Chengdu. Ide totiž odtiaľto vlak, ktorý drží svetový rekord v prejazde najvyššími nadmorskými výškami. Ak sa vám zle dýcha, vo vlaku máte masky, z ktorých si môžete dať trošku kyslíka.

Pozvánka do Chengdu a ďalej

Chengdu toho ponúka ešte oveľa viac. Len výberovo spomeniem najväčší obchodný dom, ktorý má na svojich 1,5 milióna metrov štvorcových napríklad aj umelú pláž s jazerom a 24 hodín denne umelé slnko. Chengdu sa taktiež označuje za párty mesto Číny, avšak koho zaujíma skôr tradičná Čína, môže si toto stredočínske mesto užiť aj cez stále žijúce tradície. V už spomínaných čajovniach napríklad dodnes, ako v jednom z posledných miest Číny, stále fungujú tradiční čističi uší.

No a nesmiem zabudnúť na sichuanskú operu, ktorá je na rozdiel od tej pekinskej naozaj zaujímavá. Najmä predstavenie „bianlian”, kde herci menia výrazy tváre a dokážu tak zahrať naozaj neuveriteľne rozdielne postavy. Skrátka v Chengdu je toho naozaj veľa.

Čo je to hongbao, červené obálky peňazí - klasický dar v Číne

Vytláča moderná doba tradície? Niekde áno, niekde nie. V Číne tradície nemiznú (aspoň nie všetky). Naopak dostávajú „moderný šat“. Tradícia, ktorá v Číne existuje už tisícročia a dnes je rovnako živá ako predtým, ak nie ešte viac, sú takzvané „červené obálky“.

O vzniku hongbao, alebo červených obálok s peniazmi, existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí o diablovi menom Sui. Sui je čierny diabol s bielymi rukami, ktorý na Čínsky nový rok zvykne chodiť k ľuďom domov a dotýkať sa detí. Jeho dotyk deťom prináša horúčky a môže viesť až k dementnosti. Aby rodičia svoje deti ochránili, nedovolili im posledný deň v roku zaspať pred polnocou.

V meste Jiaxing v provincii Jiangsu v dávnych dobách žili starší rodičia, ktorí mali malého syna. Večer posledného dňa čínskeho roku sa ho snažili nejako zabaviť, aby nezaspal a tak spolu balili mince do červeného papiera. Únava na nich však doľahla a keď už nemohli vydržať, strčili mince v červenom papieri pod chlapčekov vankúš a zaspali. V noci prišiel démon Sui. Avšak ako náhle sa chcel dotknúť dieťaťa, mince sa zatrblietali a to ho tak vystrašilo, že ušiel. Po dedine sa táto príhoda rozšírila a všetci začali baliť peniaze do červeného papiera. A pretrvalo to dodnes. Dnes už tento zvyk nesymbolizuje odháňanie duchov a ani mince sa nebalia do červeného papiera. Rovnako to už nie je len novoročný zvyk. Červené obálky s peniazmi hongbao je dar, ktorý je súčasťou čínskeho života viac, ako by si človek vedel predstaviť. No zvyšky legendy sa zachovali. Dodnes sa novoročnej červenej obálke s peniazmi hovorí aj „ya sui qian“, alebo peniaze na odstrašenie Suia. A keď sa Číňania rozprávajú, kto vydržal bdieť na čínsky nový rok do polnoci, tak aj v modernej čínštine sa to povie: „Čakal si včera na Suia?“.

Svadba, narodenie dieťaťa, darček deťom od starých rodičov… Množstvo šťastných, ale aj nešťastných udalostí dnes vyžaduje darovanie červenej obálky. A to niekedy aj vtedy,  keď sa človek danej udalosti udalosti nezúčastní. Pokiaľ niekto dostane pozvánku na svadbu, musí mladomanželov obdarovať, či už na svadbu ide, alebo nie. Darca sa na obálku podpíše a v mene nevesty ju zvyčajne preberie družička s pomocníčkou.. Nevesta má predsa len dôležitejšie veci na robotu. Balíčky sa ukladajú na kopu a mladomanželia ich po svadbe spolu rozbaľujú, počítajú peniaze a zapisujú si, kto koľko dal. Ako vraví moja priateľka, každý Číňan má v hlave špeciálne miesto, kde si ukladá koho hongbao bolo ako „tučné“. Ale aj tak si to treba zapísať aj do počítača. Je to totiž veľmi dôležitá informácia. Pokiaľ ste dali málo, môžete tým človeka uraziť. Suma sa väčšinou odvíja od vzťahu k obdarovanému. Ale vedieť koľko presne dať, sa dnes považuje za určité umenie. A práve preto informácia, ktorý darca dal koľko peňazí je východisková, keď treba dať hongbao zasa jemu. Pokial to napadlo ešte niekomu: , tak nie, nemôžem si pozvať na svadbu veľa ľudí, čo aj tak neprídu, len aby som mal veľa obálok. Keď raz niekoho pozvem a dá mi hongbao, som povinný mu dávať hongbao aj ja.

Číňania nikdy neotvárajú dary keď ich dostanú, ale až v súkromí doma. To neplatí len o červených obálkach, ale aj o bežných daroch. Ak by niekto otvoril červenú obálku hneď ako ju dostane, ukázal by sa ako človek, ktorému viac záleží na peniazoch, ako na priateľstve.

Hongbao ako darček deťom, ako dar pre novomanželov, alebo pre čerstvých rodičov, to nie je nič výnimočné. Aj my vtedy dávame dary. Ale zaujímavý zvyk je darovať červenú obálku keď dcéra privedie domov svojho priateľa. V Číne Číňanka neprivedie len tak niekoho domov. Keď už Vás raz vezme Číňanka domov, znamená to pravdepodobne, že Vás chce ukázať rodičom ako budúceho ženícha. A rodičia takéto muža vítajú do rodiny červenou obálkou. Ani ja som nebol výnimka. Moja priateľka je Číňanka a keď ma priviedla domov ukázať, dostal som hneď dve obálky. Jednu od maminky a jednu od babičky. Popravde som vtedy netušil, že niečo dostanem. Naozaj som nevedel ako zareagovať. Hlavne keď mi do ruky padla naozaj „tučná“ obálka. Odmietnuť by však bola urážka. No ešte viac som bol šokovaný, keď sme s priateľkou tie obálky otvorili. Suma, ktorá sa v Číne zvykne v obálkach darovať ma popravde vždy zaskočí. Dostal som 7000 RMB (takmer 900E).

Pravidlá dotýkajúce sa  hongbao týmto nekončia. Naopak len začínajú. V Číne sú šťastné a nešťastné čísla. Šťastná je napríklad osmička a nešťastná je štvorka. Určite by ste nemali niekomu dať 444 RMB, alebo 1440 RMB. Najlepšie je darovať čísla s osmičkou. Rovnako nevhodné by bolo darovať napríklad 250, pretože 250 v čínštine znamená debil. Maminka mojej priateľky si na tradíciách zakladá a predtým ako mi darovala hongbao strávila hodinu pri bankomate a vyberala len tie bankovky, ktoré v desaťmiestnom číselnom kóde neobsahovali ani jednu štvorku. Ako náhle nejaká bankovka obsahovala štvorku, maminka si ju cez bankomat zase uložila späť na účet a pokračovala vo vyberaní kým nemala všetky bankovky bez štvorky.

Obálky s peniazmi sa nedávajú len pri šťastných udalostiach. Povinné je to aj na pohrebe. Ale na pohrebe obálka nie je červená, no biela, tá v Číne symbolizuje smrť. Tu si treba dávať extra pozor na číselnú symboliku. Do obálky sa väčšinou vkladá jeden yuan naviac. Tak vznikne nepárne číslo ako napríklad 501, 701 a pod. Nepárne čísla sa v Číne spájajú s nešťastím, párne naopak so šťastím. Toto presvedčenie pochádza z starého čínskeho príslovia „Šťastie nikdy neprichádza dvakrát, nešťastie nikdy neprichádza jedno“ (福不双至,祸不单行). Číňania sa snažia touto číselnou symbolikou obrátiť toto príslovie, aby šťastie naopak prichádzalo opakovane a keď príde nešťastie, tak aby prišlo len jedno a nesprevádzalo ho ďalšie.

Dnes sa hongbao nedáva len v rámci rodiny, či medzi kamarátmi. Bežnými sa stali aj v podnikaní. Aj úplatkom sa v čínštine hovorí hongbao. Červené obálky sa podstrkujú lekárom, podnikateľom, politikom… Ich obsah býva väčšinou veľmi vysoký a niekedy to vôbec červená obálke nie je. „Darovať niekomu hongbao“ môže v skutočnosti byť, že mu kúpite luxusný mobil, drahú dovolenku, značkovú kozmetiku… V obchodnej firme, kde moja priateľka pracovala, bol jeden z bodov jej programu pravidelne kupovať iPhone. Modernú „červenú obálku“.

Aj zamestnanci dostávajú hongbao ako odmeny. Na nový rok dostane takmer každý takúto červenú obálku. V Číne je celkovo zaužívané, že firma pravidelne obdarováva zamestnancov. Dary im šéfovia kupujú takmer na každý dôležitý sviatok.

Vedieť, čo to hongbao je, ako sa používa a ako naňho reagovať, to je niečo čo sa musí naučiť každý človek, ktorý chce prežiť v Číne. A rozhodne to nie je ani na škodu podnikateľom, ktorý by sa v Číne chceli presadiť. Ukázať sa ako človek, ktorý pozná a rešpektuje čínske tradície, vie zabezpečiť aj v srdciach Číňanov veľmi prominentné miesto.

Paid

Čínske jedlo a zdravý život

Čínske jedlo je plné harmónie. Znie to ako klišé, no verte mi, nie je. V číne sa snažia o harmóniu vo všetkom. Vo vzťahoch, športe, práci, rodine… A hlavne jedle.