Čínsky múr je div sveta, ktorý by mal patriť na zoznam každého cestovateľa.

Lenže ono to nie je len tak. Je dlhý, tak kam teda vlastne ísť a čo presne vidieť? Toto je prvá časť dvojdielneho článku o jednotlivých úsekoch múra a návodu, ako ich navštíviť. V tejto prvej časti sa budem venovať tým úsekom, ktoré sa navštevujú z Pekingu. V budúcom diele naopak podrobnejšie rozoberiem vzdialené úseky Čínskeho múra. Úsekov múru je veľa, a je možné že som nejaké vynechal. Ak poznáte úsek múra, ktorý som do tohto článku nezahrnul, prosím napíšte mi do komentárov.

Aký dlhý je vlastne Čínsky múr?

To je otázka, ktorá sa nedá tak jednoducho zodpovedať. Z dvoch dôvodov. Čínsky múr nie je, a nikdy ani nebol jednou súvislou stavbou! To čo sa berie ako dlhý Čínsky múr sú rôzne úseky múra, ktoré spolu častonie sú prepojené. Mnohé pochádzajú z rôznych období a nikdy v histórii Číny neexistovali všetky úseky zároveň v rovnakom čase. V niektorých častiach Číny bol Veľký čínsky múr len obyčajným múrom, vôbec nemusel byť dlhý a ani vysoký. Počas dejín sa čínski panovníci niekoľkokrát pokúsili pospájať jednotlivé úseky rôznych múrov do jedného súvislého celku – Veľkého čínskeho múra, ale nikdy sa to úplne nepodarilo. Na internete nájdete množstvo číselných údajov, aký dlhý vlastne je. Každý však jeho dĺžku počíta inak. Niekto ráta len úseky, ktoré stále existujú a stoja, niekto ráta aj ruiny, alebo oblasti, kde je existencia Čínskeho múra zdokumentovaná, ale už tam neexistuje. No a niekto počíta všetky úseky, ktoré existujú, existovali, možno existovali a pravdepodobne ani neexistovali naprieč celou históriou Číny. To posledné väčšinou robia samotní Číňania. Takže na otázku, aký dlhý je Čínsky múr odpoviem – Neviem. Dlhý…

Aký starý je Čínsky múr?

Ako môžete tušiť z predchádzajúceho textu, ani túto otázku vám nezodpoviem úplne presne. Prvý človek, ktorý sa pokúsil zjednotiť múry postavené na čínskom území do jedného súvislého celku, a tým sa aj ako prvý pokúsil postaviť Veľký čínsky múr, bol prvý zvrchovaný cisár Číny Qin Shihuangdi (259 pred n. l. – 210 pred n. l.). Jeho vláda a aj život boli však príliš krátke na to, aby to stihol. Niežeby toho veľa nedokázal, zostala po ňom napríklad terakotová armáda (jeho hrobka), ale ešte dôležitejšie – zostala po ňom idea jednej Číny a fungujúci štát so systémom pravidiel a byrokratickým systémom riadenia štátu, ktorý sa viac menej zachoval až dodnes. Čína však za svoje zjednotenie zaplatila tvrdú daň počas jeho krutej vlády. Ale späť k téme, ak rátame históriu múra od Qin Shi Huangdi-ho, ktorý zjednotil Čínu v roku 221 pred n. l., má vyše 2 000 rokov. Cisár sa však pokúsil zjednotiť už existujúce múry, takže niektoré úseky sú ešte staršie. Dynastia Han (206 pred n. l. – 220), ktorá po ňom nasledovala, sa o dostavanie Čínskeho múra taktiež pokúsila. Od dynastie Han však nemáme o čínskom múre zachovanú takmer žiadnu dokumentáciu, a to až do dynastie Ming (1368 – 1644). Práve počas nej sa Čínsky múr stal zase významným symbolom Číny, a boli pokusy o jeho zjednotenie. Úseky v okolí Pekingu väčšinou pochádzajú práve z dynastie Ming a z nasledujúcej dynastie Qing.

Z čoho je postavený Čínsky múr?

Z toho čo práve bolo po ruke. Niekde je z hliny, niekde z kameňov, niekde z piesku, tehiel, niekde ani nevieme, lebo už neexistuje. A niekde je žiaľ zaliaty betónom – pretože v Číne existuje korupcia a niekedy dostane nevhodný človek robotu, na ktorú nie je kvalifikovaný. Vo väčšine prípadov sú dnes navštevované úseky z kameňa.

Ale z toho, čo sme sa o Čínskom múre učili, musí byť niečo pravda, nie?

No v prvom rade Čínsky múr nie je vidno z vesmíru. Prvý čínsky kozmonaut povedal, že sa veľmi snažil, ale nepodarilo sa mu to. To, že je čínsky múr ako jediná stavba na svete vidno z vesmíru, bola propaganda komunistickej strany Číny spred desiatok rokov, avšak toto tvrdenie nemá žiadnu logiku. Aj keby bol čínsky múr jednou súvislou stavbou (čo, ako vieme, nie je) bolo by to rovnaké, ako sa pozerať z tridsiateho poschodia mrakodrapu na niť natiahnutú na zemi.

Väčšina ľudí si myslí, že Čínsky múr bol postavený primárne na obranu. No ani to nie je úplne pravda. Samozrejme, využíval sa aj na obranné účely, ale jeho primárnym účelom bolo ohradiť územie Číny, a jasne sa politicky a ideologicky definovať ako Čína – Ríša stredu, zatiaľ čo všetky národy naokolo Číňania považovali za barbarov. Išlo skôr o hranicu, ktorej primárnym účelom bolo na základe ideí civilizovanej ríše udržať ľudí dnu, a nie nepustiť tam ďalších. A aj keď Čínu niekto zvonka napadol a múr sa použil na obranné účely, jeho obranyschopnosť bola úmerná politickej stabilite Číny.

Dostávame sa k primárnemu účelu tohto článku, kam si ísť pozrieť Čínsky múr? V okolí Pekingu je niekoľko navštevovaných úsekov. Líšia sa vzdialenosťou od Pekingu, stavom a úrovňou rekonštrukcie, počtom turistov, no a prírodnou scenériou. Na lepší prehľad som pre vás vytvoril aj mapu na Google maps, v ktorej nájdete všetky potrebné údaje.

Ku každému úseku píšem ako sa sem dostať, avšak vždy je možné zaplatiť si súkromné auto so šoférom. Ak ste väčšia skupina, určite sa to oplatí, najmä na vzdialenejšie úseky.

(V Pekingu je toho viac, ako len Čínsky múr)

Ju Yongguan 居庸关

• Vzdialenosť od Pekingu: ±50km
• Stav: zrekonštruovaný, vhodný aj pre vozíčkarov
• Návštevnosť: preľudnený
• Pre koho je vhodný: pre ľudí s nedostatkom času, s veľmi zlou fyzičkou a pre ľudí s postihnutím.
• Cena vstupenky: 35 RMB

Ako sa sem dostať:

• Verejná doprava autobus 345 do Shahe (沙河) a tam prestúpiť na autobus 昌68 (čínsky znak pred číslom je dôležitý) na zastávku Juyong Pass 居庸关.

Popis: Ju Yongguan je najbližší úsek pri Pekingu – pochopiteľne aj veľmi navštevovaný. Kedysi to bol jeden z troch najdôležitejších priechodov cez múr. Do prehliadky preto spadá aj veľká zrekonštruovaná brána.

Shuiguan 水关长城

• Vzdialenosť od Pekingu: ±50km
• Stav: zrekonštruovaný
• Návštevnosť: preľudnený
• Pre koho je vhodný: pre ľudí s nedostatkom času a s veľmi zlou fyzičkou.
• Cena vstupenky: 40RMB

Ako sa sem dostať:

• Autobus 919 z Deshengmen (德胜门) priamo do Shuiguan Changcheng (水关长城)

Popis: Od Juyongguan je vzdialený len 7 km a od úseku Badaling len 5 km. Niekedy sa považuje za súčasť úseku Badaling. Je spravovaný cez rovnaký úrad Badaling Tourism General Corporation, avšak je to samostatný úsek.

Badaling 八达岭

• Vzdialenosť od Pekingu: ±70 km
• Stav: zrekonštruovaný,
• Návštevnosť: preľudnený
• Pre koho je vhodný: pre ľudí s nedostatkom časuveľmi zlou fyzičkou a pre ľudí, ktorí chcú ísť s organizovaným zájazdom.
• Cena vstupenky: 40 RMB

Ako sa sem dostať:

• Verejná doprava autobus 877 (Deshengmen (德胜门) – Badaling Great Wall (八达岭长城))
• Verejná doprava autobus 879 Changling (长陵) – Badaling Great Wall (八达岭长城)
• Turistický autobus z Beijing Tourist Hub
• Hotely často organizujú vlastnú dopravu na tento úsek múra.

Popis: Badaling je asi úplne najpopulárnejší úsek múra. Všade po Pekingu vám budú lokálne cestovky ponúkať výlet na Badaling, lebo sem chodí väčšina organizovaných zájazdov. Všetky tri doteraz spomínané úseky sú len pre ľudí, ktorým situácia nedovolí ísť na vzdialenejšie časti, alebo pre ľudí, ktorý chcú mať Čínsky múr na svojom zozname precestovaných miest, ale samotný múr a pešia turistika ich až tak veľmi nezaujíma. Týmto trom úsekom sa vyhnite najmä počas sviatkov.

Mutianyu 慕田峪

• Vzdialenosť od Pekingu: ±75km
• Stav: zrekonštruovaný
• Návštevnosť: populárny
• Cena vstupenky: 45 RMB
• Pre koho je vhodný: pre tých, čo hľadajú zrekonštruovaný, ľahko dostupný úsek, kde nie sú davy ľudí.

Ako sa sem dostať:

• Autobus 867 z Dongzhimen autobusovej stanice(东直门长途旅游汽车站) k Mutianyu. Nie je to však pravidelná linka a neoperuje celoročne, preto si zistite presné odchody tam a späť vo vašom hoteli. Na internete sú dostupné informácie ohľadne časov, no keďže viem, ako často sa takéto veci v Číne menia, neodvážim sa to sem napísať.
• Pravidelnou linkou je autobus 916 z Dongzhimen do Huairou Town 怀柔 a odtiaľ ďalej lokálnym minibusom k múru Mutianyu. Cesta zaberie cca 2 hodiny.

Popis: Mutianyu je stále ľahko dostupný a krásne zrekonštruovaný úsek, ktorý nenavštevuje extrémne veľa ľudí. Pred pár rokmi bol však výrazne zmenený, postavili nové turistické centrum, a tak je možné, že už aj tento úsek padol za obeť preľudnenému čínskemu turizmu. Pokiaľ máte aktuálne informácie, prosím podeľte sa s nimi v komentároch.

Huanghuacheng 黄花城

• Vzdialenosť od Pekingu: ±75 km
• Stav: zrekonštruovaný
• Návštevnosť: populárny
• Pre koho je vhodný: pre tých, čo hľadajú zrekonštruovaný, ľahko dostupný úsek, kde nie sú davy ľudí.
• Cena vstupenky:

Ako sa sem dostať:

• Možnosť 1: Zo zastávky Dongzhimen autobusom 916 do Huairou Town (怀柔汽车站). Odtiaľ ide špeciálny priamy autobus Huairou – Waterside Great Wall (怀柔–水长城专线车) k úseku Huanghuacheng.
• Možnosť 2: Changping – Jiuduhe (昌平–九渡河) autobus z stanice Changping Long Distance Coach Station (昌平长途汽车站), alebo Changping’s Changling Intersection (长陵路口) do Jiuduhe Filling Station (九渡河加油站) a potom znova spomínaný Huairou – Waterside Great Wall Direct Bus.

Popis: Stále relatívne blízky úsek múra, ktorý je navštevovaný oveľa menej ako všetky predchádzajúce. Jeho silnou stránkou je aj to, že v okolí je veľa jazier a kompozícia Čínskeho múra s vodnými plochami je rozhodne veľmi pekná.

Jiankou 箭扣

• Vzdialenosť od Pekingu: ±100 km
• Stav: divoký, turistický náročný
• Návštevnosť: nenavštevovaný
• Pre koho je vhodný: pre dobrodruhov
• Cena vstupenky: žiadna

Ako sa sem dostať:

• Navštíviť tento úsek je bez sprievodcu veľmi náročné. Najprv sa musíte dostať do Xizhazi Village, alebo Shuntong Rainbow Trout Fishing Base, a odtiaľ je to ešte jedna až dve hodiny po malých cestičkách cez les. Bez skúseností a znalostí čínštiny  takmer nemožné. Najlepšie je pridať sa k turistickej cestovnej kancelárii, akých je v Pekingu niekoľko.

Popis: Je možné sem ísť aj pešou túrou z Mutianyu. Dostať sa na Mutianyu je jednoduché, z Mutianyu na Jiankou treba cca 4 hodiny chôdze.

Baimaguan 白马关

• Vzdialenosť od Pekingu: ±100km
• Stav: miznúca
• Návštevnosť: nenavštevovaný
• Pre koho je vhodný: pre dobrodruhov a skúsených návštevníkov iných úsekov múra
• Cena vstupenky: žiadna

Ako sa sem dostať:

• Vlakom z Beijing East Station, alebo autobusom 980 z Dongzhimen do Miyun 密云 a potom autobus Fanzipai 番字牌乡, vystúpite na zastávke Baimaguan.

Popis: Múr na Baimaguan je dnes iba ruina s kde tu zachovanou architektúrou. Scenériu dlhého múra tiahnuceho sa po vrchole kopcov tu zrejme nenájdete.

Huangyaguan 黄崖关

• Vzdialenosť od Pekingu: ±111km
• Stav: zrekonštruovaný
• Návštevnosť: veľmi populárny
• Pre koho je vhodný: pre tých, čo hľadajú zrekonštruovaný, ľahko dostupný úsek, kde nie sú davy ľudí.
• Cena vstupenky: 50 RMB

Ako sa sem dostať:

• Zo stanice Beijing Sihui Long Distance Bus Station, alebo z Tianjin Hebei Bus Station do Jixian. Odtiaľ minibusom k turistickej zóne Huangyaguan.

Popis: Táto časť je už relatívne ďaleko od Pekingu a dá sa sem dostať aj z mesta Tianjin. Každoročne sa tu behá pekinský maratón.

Simatai 司马台长城

• Vzdialenosť od Pekingu: ±120 km
• Stav: divoký, turistický náročný
• Návštevnosť: málo navštevovaný
• Pre koho je vhodný: pre milovníkov pešej turistiky.
• Cena vstupenky: Treba sa dopredu zaregistrovať na http://www.wtown.com/index.php/Yuyue/index#menuSub

Ako sa sem dostať:

• Autobusom 980 z Dongzhimen Long Distance Bus Station do Miyun mesta. Odtiaľ si zjednajte lokálny taxík k Simatai Great Wall (司马台长城). Cenu musíte zjednať, avšak nepredpokladajte že tu ľudia budú vedieť po anglicky.

Popis: Simatai je pôvodný nezrekonštruovaný úsek múra s najhodnotnejšími architektonickými pamiatkami z všetkých úsekov.  Gubeikou – Jinshanling – Simatai je bežná turistická trasa pre náročných turistov. Cca 10 hodín.

Gubeikou 古北口

• Vzdialenosť od Pekingu: ±146 km
• Stav: divoký, turistický náročný
• Návštevnosť: málo navštevovaný
• Pre koho je vhodný: pre milovníkov pešej turistiky.
• Cena vstupenky: žiadna

Ako sa sem dostať:

• Vlak Beijing – Chengde do Miyunbei Station. A odtiaľ autobus 密6 do Dongcaiyuan Xiaoqu (东菜园小区). Odtiaľ prejdite k zastávke Changcheng Huandao (‚Great Wall Traffic Island‘) a nastúpte na autobus 密25 k stanici Gubeikou.
• Autobus 980 z Dongzhimen Station 东直门 do Miyun Station 密云站 a potom autobus 密25 do Gubeikou.

Popis: Úsek Gubeikou bol kedysi často využívaný na obranné účely. Odohralo sa tu viac ako 150 bitiek proti Mongolom. Pozostávaz dvoch častí – Wohushan 卧虎山 a Panlongshan 蟠龙山. Časť Panlongshan spadá pod vojenské základne a je preto nedostupná. Gubeikou – Jinshanling – Simatai je bežná turistická trasa pre náročných turistov. Cca 10 hodín.

Jinshanling 金山岭

• Vzdialenosť od Pekingu: ±154km
• Stav: kombinácia zrekonštruovaných časti s pôvodnými
• Návštevnosť: málo navštevovaný
• Pre koho je vhodný: pre milovníkov pešej turistiky, fotografov a ľudí čo navštevujú aj Chengde
• Cena vstupenky:

Ako sa sem dostať:

• Priama špeciálna linka zo stanice metra Wanjjing West (望京西)

Popis: Jinshanling je najlepšia kombinácia zrekonštruovaného čínskeho múra s pôvodnými časťami. Taktiež ponúka nekonečné výhľady a človek si naozaj uvedomí, aký strašne dlhý je. Je to jeden z najvhodnejších úsekov pre fotografov a dá sa skombinovať s návštevou letoviska cisárskej rodiny v Chengde. Pre mňa osobne je to najobľúbenejší úsek (ale nebol som na všetkých). Gubeikou – Jinshanling – Simatai je bežná turistická trasa pre náročných turistov. Cca 10 hodín.

Čínske Benátky! To najlepšie z čínskej záhradnej architektúry! Zmes pohodlia, ktoré ponúka život vo veľkomeste, spolu s príjemným malomestským životom!… V podobných superlatívoch by som mohol o Suzhou písať donekonečna. Nie bezdôvodne to bolo jedno z desiatich najväčších miest sveta už za dynastie Han (206 pred n. l. – 220 n. l.). Dnes je so svojimi desiatimi miliónmi obyvateľov druhým najväčším mestom provincie, jedným z hlavných centier zahraničných investícií v Číne, najväčším výrobcom laptopov na svete, no a zároveň vďaka svojim vodným kanálom, mostom, pagodám a najmä záhradám aj jednou z najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok UNESCO v Číne. Ale dosť bolo superlatívov, poďme si o Suzhou niečo porozprávať.

História mesta Suzhou

V okolí jazera Tai sa v období bojujúcich štátov nachádzal štát Wu s hlavným mestom Wuzhou, neskôr premenovaným na Suzhou. Pod svojím dnešným názvom už nikdy hlavným mestom nebolo, ale jeho 2 500 rokov stará história ho robí jedným z najstarších miest na povodí rieky Yangzi. Po vybudovaní Veľkého kanála sa Suzhou ocitlo na jednej z najdôležitejších obchodných tepien na svete a stalo sa stredom obchodu, priemyslu, ale aj zábavy, relaxu, taoistického rozjímania a domova najkrajších žien Číny.

V 14. storočí bolo hlavým výrobcom hodvábu v Číne. A Suzhou len rástlo a rástlo. Za jeho lákadlami sa sťahovali bohatí ľudia z celej krajiny, ktorí si tu stavali svoje rezidencie, a najmä svoje záhrady. Za poslednej dynastie tu bolo viac ako dvesto literárnych záhrad. Až do roku 1860 to bolo najväčšie mesto na svete, ktoré nebolo zároveň hlavným mestom.

V roku 1860 padlo mesto do rúk taipingských povstalcov a v roku 1896 bolo nerovnoprávnymi zmluvami otvorené medzinárodnému obchodu, vďaka čomu začali po meste vznikať cudzinecké koncesie. Po roku 1949 a počas Kultúrnej revolúcie žiaľ väčšina pamiatok vrátane mestského múra zmizla z povrchu zemského a ani po Kultúrnej revolúcii sa ničenie nezastavilo. Aby sa súčasná vlna čínskej urbanizácie, najväčšej aká kedy na svete prebehla, mala kam vojsť, mesto prikrylo mnohé suzhouvské kanály cestami a zbúralo ďalšie pamiatky.

Našťastie nie všetky mestské kanály, mosty a záhrady padli za obeť moderne. V meste je dodnes zachovaných 69 nádherných záhrad a všetky boli vyhlásené za kultúrne dedičstvo. Najstaršia záhrada, Pavilón modrej vlny (滄浪亭), je z roku 1044 (dynastia Song) a najznámejšia záhrada Majstra rybárskych sietí (网师园) je z roku 1141. Osem literárnych záhrad mesta Suzhou, spolu s jednou v priľahlom vodnom mestečku Tongli (spadá pod Suzhou) boli v rokoch 1997 a 2000 vyhlásené za pamiatky UNESCO. Dnes je Suzhou opäť centrom, zábavy, turizmu, rekreácie, ale aj obchodu, priemyslu a miestom, kde sa západná kultúra a klasická východná kultúra úspešne dopĺňajú.

Čínska záhrada

Klasické čínske záhrady nie sú veľké. Najväčšia záhrada v Suzhou má okolo desať hektárov, no na tie menšie „stačí sto krokov z jedného kraja na druhý”. Všetky sú stavané tak, aby pôsobili oveľa väčšie ako v skutočnosti. Jedným z najdôležitejších architektonickým prvkov záhrad je Jiejing – požičiavanie si scenérie. Znamená to, že záhrada je stavaná tak, aby jej blízke okolie, ale aj vzdialená príroda (hory, lesy a pod.) optický vyzerali byť jej súčasťou. Nie vždy sú to vizuálne klamstvá, záhrady sa stavali blízko chrámov, aby hluk modliacich sa mníchov vytváral dojem, že sú súčasťou. Alebo sa postavila záhrada pri ovocnom háji, kde vôňa stromov a kvetov záhradu rozširuje aj o tieto zmysly. Skrátka čínske záhrady sú veľmi sofistikované, a zároveň veľmi komplikované.

Stavali sa tak, aby v každom ročnom období vyzerali inak, a aby v človeku vždy navodili moment prekvapenia. Spleti chodníčkov a určených trás nútia návštevníka objavovať záhradu v poradí ako to vymyslel architekt a pri prechádzke sa mu neustále objavujú pohľady na úplne inú krajinu. Cez bambusový háj prejde k boroviciam, za nimi je jazierko s horou, ale cez okienko v priechode vidí geometricky naaranžovanú kvetinovú záhradu. A tak ďalej… Je to zmes rôznych miniatúr čínskej prírodnej scenérie spolu s architektúrou, pagodami a mostmi, ktoré odkazujú na lokálne kultúrne dedičstvo a prírodu dopĺňajú. Pre človeka, ktorý ich vidí prvý raz, často pôsobia až chaoticky. Avšak nemôže byť ďalej od pravdy. Všetko má svoju symboliku.

Základným elementom záhrady je voda a hora. Hora symbolizuje stabilitu, živelnosť a odolnosť. Voda symbolizuje ľahkosť a život. Jazierka sú vykopané okolo budov a hory tak, aby vyzerali bez konca. Kombinácia vody a hory odkazuje na folklórne legendy o nesmrteľných, ktorá bola zakomponovaná do čínskej záhradnej architektúry už v jednej z prvých záhrad vôbec, vybudovanej panovníkom Wu za dynastie Han (206 pred n l. – 220 n. l.). Tretím prvkom klasickej záhrady je rastlinstvo a kvety. Aj tu každý druh symbolizuje niečo iné.

Broskyňové stromy nesmrteľnosť, marhuľa urodzenosť vládnych úradníkov, bambus ušľachtilosť, vŕba priateľstvo... No a poslednou neoddeliteľnou súčasťou je architektúra. Jednotlivé prírodné scenérie sú doplnené cik-cak mostmi, chodníkmi a ohnutými mostmi symbolizujúcimi cesty k tajomstvám, ktoré sú vždy kľukaté. A samozrejme pagodami a pavilónmi, na ktorých kedysi literáti a aj vyslúžení úradníci oddychovali, organizovali hostiny, rozjímali, tvorili, alebo prosto len popíjali.

Kultúra Suzhou

Záhrady bývali väčšinou súčasťou súkromných rezidencií. Chodili tam rozjímať bohatí ľudia. Avšak zábavou rovnako pre bohatých ako pre chudobných vždy boli a dnes znova sú Pingtan a opera Kunqu.

Pingtan je pre cudzinca relatívne náročný na pozeranie. A to aj pre človeka so znalosťou čínštiny. Tradične totiž ide o jazykové hry, vtipy a rozprávanie príbehov v klasickom lokálnom dialekte, ktoré je popretkávané spevom. Umelci vystupujú najčastejšie vo dvojici, no mnohé hry sú aj ako sólo alebo trio. Herci sedia a ide najmä o komédiu založenú na hre jazyka a lingvistických výrazových prostriedkov lokálneho dialektu.

Kvôli zložitosti Pintanu je tunajšia čínska opera, tzv. Kunqu, pre západného poslucháča oveľa zaujímavejšia a zrozumiteľnejšia. Pre tých čo čínsku operu niekedy videli, môže byť toto vyhlásenie šokujúce, chápem. No hry v pestrých kostýmoch s výrazne namaľovanými hercami a množstvom pohybových prvkov sú naozaj oveľa pozerateľnejšie. Opera Kunqu patrí medzi najstaršie školy čínskej opery a taktiež medzi nehmotné kultúrne dedičstvá UNESCO.

Suzhou je aj dnes stále centrom kultúry. A to aj tej modernej. Napríklad sa tu zrodil prvý čínsky klub stand-up comedy klub (Kung fu comedy). V centre mesta nájdete niekoľko barových a kaviarenských štvrtí so živou hudbou, a okolité vodné mestečká, podobne ako všetky im podobné v provinciách Jiangsu a Zhejiang, sa premenili na centrá nočného, barového, ale aj kaviarenského života (hate-love relationship). Bohatá cudzinecká komunita v Suzhou organizuje akcie, koncerty, open-mic stretnutia atď. Suzhouvské múzeá sú jedny z najlepších v celej Číne. Od múzea hodvábu až po mestské múzeum, ktoré je postavené na architektonických princípoch klasických suzhouvských záhrad. Nájdete tu aj napríklad múzeum sexu, čo je v Číne celkom nezvyčajná vec.

Ulica Pingjiang ťahajúca sa popri Veľkom kanáli, ako aj uličky popri nej sú plné reštaurácií, barov, obchodíkov s hodvábom, čajom a keramikou, sú miestom pre remeselníkov, ale aj mladých lokálnych umelcov…

Záver

Hore sú nebesia, dolu je Hangzhou a Suzhou. Toto príslovie pozná každý Číňan. Obe mestá sú úplne iné, avšak obe sú považované za dve najkrajšie mestá v Číne. Moderná história žiaľ v Suzhou veľa zničila, ale stále je to krásne mesto. Je príjemné nielen na krátku návštevu, ale aj na život. No a polhodinová cesta rýchlovlakom od Šanghaja ho robí povinnou návštevou pre všetkých, ktorí sem zavítajú. Pokojne aj na niekoľko dní. Po tom ako človek doobjavuje Suzhou, môže sa vybrať po malých vodných mestečkách spadajúcich pod mestskú aglomeráciu Suzhou. Je ich veľa, sú si síce podobné, ale aj tak stoja za návštevu.

Zo Šanghaja sa presúvam na juh. Smerom mojej cesty je miesto, kde sa stretávajú tri provincie – Anhui, Jiangsu a Zhejiang. Táto oblasť je rodiskom starodávnej huizhouskej kultúry, ktorá veľmi výrazne prispela k formovaniu čínskeho kultúrneho dedičstva. Vitajte na najkrajšom vidieku v Číne, v oblasti Wuyuan!Staroveká kultúra Huizhou

Aj napriek tomu že Wuyuan patrí do provincie Jiangsu, radí sa tradične do oblasti Huizhou. Huizhou je územie na juhu provincie Anhui v okolí Žltých hôr Huangshan. Jej hlavným mestom bolo mesto Huizhou, ktoré premenovali na mesto Huangshan. Wuyuan kedysi bolo súčasťou provincie Anhui, hranice tejto provincie sa však neskôr posunuli, a preto dnes spadá pod Jiangxi.

Oblasť starobylej kultúry Huizhou je na čínske pomery síce malá, ale veľmi slávna a kedysi to dokonca bola jedna z najbohatších a najvplyvnejších oblastí Číny. Prví obyvatelia boli imigranti utekajúci pred neustálymi vojnami z rôznych oblastí Číny. Mnoho z týchto ľudí patrilo k slávnym rodinám a vždy kládli veľký dôraz na vzdelanie a tradíciu rodiny.

Pred príchodom Mongolov do Číny množstvo úspešných absolventov štátnych skúšok, a tým pádom aj cisárskych úradníkov, pochádzalo práve z Huizhou. Vďaka tomu táto oblasť rýchlo prosperovala a rástla. Tak rýchlo, že úrodné pôdy naokolo nestačili uživiť jej obyvateľstvo. A tak sa tu okrem výborných učencov začali rodiť aj vynikajúci obchodníci, ktorí začali chodiť po celej Číne a obchodovať s miestnymi produktmi, najmä čajom a porcelánom. Práve tí preslávili Huizhou, zapríčinili sa o rozvoj tejto oblasti a dokonca zmenili spoločenskú hodnotu obchodníka. Okrem slávnych čajov Huizhou prinieslo Číne aj svoj vlastný štýl opery, z ktorého neskôr vznikla Pekinská opera. Huizhouská kuchyňa patrí medzi osem hlavných kulinárskych škôl v celej Číne, no a v neposlednom rade prispel Huizhou ku koloritu Číny svojou výnimočnou architektúrou bielych domčekov.

Tisíce bielych domčekov

Wuyuan hrdo hlási svoj obchodný slogan „Najkrajšia dedina v Číne“. Pravda je však taká, že Wuyuan je len okresné mestečko a pamiatková zóna okolo neho, celá oblasť veľmi rýchlo rastie vďaka turistickému ruchu. Za turistickú pamiatku je vyhlásené už 15 rokov, avšak veľký boom domácich turistov začal v roku 2015, keď prvýkrát spustili stanicu rýchlovlakov. Dostať sa sem preto dnes nie je vôbec problém. Aj preto som sa trošku bál prísť. Čo ak budú tieto krásne miesta zavalené turistami?

Našťastie to tak nebolo a moje obavy sa nenaplnili. Všetci turisti sem chodia len počas hlavnej sezóny, a tá trvá necelé dva mesiace. Kedy to je? Keď kvitne repka olejnatá. Biele domčeky uprostred rozkvinutých polí sú lákadlom pre davy a davy turistov. Len čo kvet odkvitne, celá oblasť sa vyprázdni ako mávnutím zázračného prútika.

Huizhouskí obchodníci

Vďaka čomu je architektúra Huizhou taká bohatá? No už som to načrtol hneď na začiatku – vďaka ich obchodníkom a úradníkom na cisárskom dvore. Huizhouský obchodník je dodnes v Číne pojem. V období dynastie Ming až 70 % obyvateľstva obchodovalo a zároveň ašpirovalo na úradnícky post. Každý chcel najprv zbohatnúť obchodom a neskôr svoje bohatstvo zvelebovať vďaka vplyvnému postaveniu na cisárskom dvore.

Tradične bol obchodník v Číne na konci spoločenského reťazca. To však zmenili práve huizhouskí obchodníci tým, že postupne menili verejnú mienku stavbou ciest a štedrými darmi. Nebáli sa prispievať na rozvoj spoločnosti, a vďaka tomu sa obchodník v Číne stal uznávanou osobou. Mnoho dediniek má zachované budovy obchodných komôr, alebo rezidencie bohatých obchodníkov. To sú vždy tie najväčšie a najkrajšie budovy.

Miestni obyvatelia boli prísnymi konfuciánmi a rešpektovali rodinné tradície, kultúru, umenie a vzdelanie. Vďaka tomu sa mnohé pamiatky a architektonické skvosty z dynastie Ming a Qing dochovali dodnes v pôvodnom stave. Samozrejme, dopomohla tomu aj relatívne vzdialená a kedysi nedostupná poloha, ktorá zachránila mnohé dedinky od vyčíňania dvadsiateho storočia. Aj napriek tomu, že mnoho domov je dnes v zlom stave, z kamenných a bohato zdobených obydlí sa dá vycítiť dávne bohatstvo tejto oblasti.

Druhá vec je, že celá pamiatková oblasť Wuyuan je veľmi veľká. V rámci jedného lístka sa dostanete do desiatich dediniek, ktoré sú vyhlásené za najkrajšie. V celej oblasti sa však nachádzajú ďalšie desiatky, ak nie stovky dediniek, ktoré miestna vláda za pamiatky nevyhlásila. Sú menšie, ale nádherné a úplne bez turistov. V niektorých už staré domy miznú a nahradzujú ich pohodlnejšie nové domy, ale vždy zachovávajú miestny kolorit. V dedinách vládne príjemný pokoj, domáci hrajú na ulici karty, okolo sa prechádzajú sliepky a psy a všade bzučia cikády. Malebnosť týchto domčekov sa ťažko opisuje slovami, preto sa radšej pokochajte fotkami a videoblogom z tejto oblasti.

Jedna dedinka za druhou

V meste Wuyuan, kde je vlaková stanica, sa netreba vôbec zdržovať. Je to nepríťažlivé malé mestečko. Autobusom sa dá odviezť do najbližšej dedinky Likeng, kde je dobré sa ubytovať. Táto dedinka je k mestu najbližšie a je aj najväčšia. Taktiež je zo všetkých najlepšie zrekonštruovaná. Vďaka tomu je veľmi dobre vybavená malými príjemnými hotelmi, kde sa dá ubytovať na veľmi kvalitnej úrovni. Potom sa už stačí dohodnúť s niekým miestnym aby vás zobral autom po okolí. Dá sa pohybovať aj verejnou dopravou, no tak sa len ťažko dostanete aj do neturistických dediniek. Na hlavné atrakcie budete potrebovať minimálne dva celé dni. Jeden na východnú a jeden na severnú trasu. Východná je kratšia a krajina nie je príliš hornatá. Dedinku Jiangwan vynechajte, je vyhlásená za pamiatku len preto, že odtiaľto pochádza bývalý prezident Číny Jiang Zemin. Okrem jeho plagátov však sama o sebe nič neponúka. Za to dedinka Wangkou je jednou z najkrajších, aké sme tu vôbec videli.

Severná trasa je dlhšia a pravdupovediac oveľa krajšia. Krajina je zaujímavejšia, úzke cestičky vinúce sa hornatou krajinou vás z ničoho nič privedú na skryté plantáže čaju, lotosu, repky alebo ryže. Dediniek je tu oveľa viac, a najmä tých, ktoré nespadajú do turistickej oblasti. Okrem samotných dediniek tu môžete vidieť aj najvyšší vodopád v Číne a hlboké jaskyne. Vodopád a k nemu vedúci kaňon rozhodne stojí za návštevu. Jaskyňa už menej. Je síce krásna, ale Číňania ju premenili na jeden veľký Disneyland s množstvom gýčových svetiel a organizovanými nedisciplinovanými skupinami.

Aj keď dva celé dni a dve noci mi na návštevu stačili, dokázal by som tu stráviť aj týždeň. Každá jedna dedinka má trošku iné čaro. Ani zďaleka som nestihol všetky, a preto sa teším až sa do oblasti Wuyuan vrátim.

A to bude čoskoro, zaradil som ju totiž do programu úplne novej expedície, ktorú pripravujem na budúci rok. Ak chcete vedieť celý program ako prví, prihláste sa k odberu noviniek mailom.

V oblasti Wuyuan sa nachádza kamenné mesto Shicheng, slávne pre záplavu červeného lístia počas jesene. Sem sa chystám na fotografický výlet v novembri. Budem rád, ak sa pridáte. Chystám sa na mojich stránkach uverejňovať krátke plánované fotografické výlety, pretože verím, že sú ľudia ktorí by sa radi pridali na predĺžený výlet na čínskom vidieku. Taktiež o nich budem informovať v novinkách emailom.