Pondelok

Dnes som dal von nové video. Boli to hodiny a hodiny záberov z nášho výletu do Nórska. Nielen že som sa cez ne musel prehrabávať a vymyslieť príbehovú líniu nového videa, ale musel som aj nájsť spôsob, ako to napasovať na môj kanál. Nejak to prepojiť s Čínou…

Prvé dve veci sa mi podarili dobre, video má podľa mňa fajn príbeh, krásne zábery a hoci má 35 minút, ubehne veľmi rýchlo. Tá tretia vec sa mi moc nepodarila.

Nepodarilo sa mi názov videa a titulok videa napasovať dostatočne dobre na to, aby malo video veľa videní. Zatiaľ sa drží hlboko na konci, čo sa týka priemernej sledovanosti na mojom kanáli. Ale to nevadí, lebo toto video bolo primárne pre mňa. Aby som mal spomienku. A som na to video hrdý.

Najbližšie dni budem riešiť zájazdy. Ako sa ukázalo, nezáväzné prihlášky sú presne to, čo názov napovedá. Nezáväzné.

Myslel som si, že mám zájazdy na budúci rok vypredané, lebo sa prihlásilo asi 80 ľudí. Lenže nezáväzne!

Teraz, keď je čas urobiť ďalšie kroky, ukazuje sa, že skutočný počet je oveľa menší. Vlastne ani neviem, koľko mám voľných miest. Myslel som si, že s nezáväznými prihláškami si spravím lepší poriadok a bude to lepšie pre klientov; v skutočnosti som si spravil neuveriteľné množstvo práce navyše, pretože všetko musím triediť dvakrát, či trikrát, namiesto raz a hotovo. Nabudúce už budem vedieť. Žiadne nezáväzné prihlášky!

Ale aspoň sa mi podarilo dať von záznam z posledného videohovoru pre všetkých záujemcov o zájazdy a dal som ju do databázy znalostí, na ktorej pracujem:

https://dvorakpaveljr.notion.site/cesty-cinou-navody

Asi by som mal spraviť newsletter, alebo komunitu pre ľudí, ktorá bude čisto o zájazdoch, nech sa to nemieša s týmto newsletterom… Musím si to nechať uležať v hlave…

Dávam ľuďom čas približne do konca mesiaca, aby sa prihlásili záväzne, a potom prihlášky otvorím opäť pre všetkých. Ak sa klienti nevedeli dostať na zájazd, lebo bol plný, vyzerá to tak, že sa dostanú. Idem pozerať maily…

Utorok

Tento rok som prestal kreatívne písať. To ma mrzí, lebo ak by niečo malo byť mojou profesiou, chcem, aby to bolo písanie. Vždy som chcel byť spisovateľom, respektíve predstava, že sa živím písaním, sa mi vždy zdala najviac romantická. To asi nie je prekvapivé, keďže u nás doma písal takmer každý.

Môj otec mal pravidlo, každý deň aspoň niečo napísať. Deň, kedy nič nenapísal, nebol podľa tohoto pravidla úspešný deň. Pochybujem, že sa mu to podarilo dodržiavať stále, ale je to fajn vedieť, že také pravidlo existuje. Aj ja ho mám a stále ho porušujem.

Viem, že keď mám obdobia, kedy toto pravidlo neporušujem, cítim sa najlepšie. Mám usporiadané myšlienky, cítim sa kreatívne naplnený a všetko ide lepšie. Či už je to obyčajné písanie emailov, písanie scenárov na videá, písanie kníh, alebo prstoklad, ktorý sa snažím naučiť už minimálne 8 rokov a stále to neviem.

Vždy, keď spravím aspoň trochu pokrok, tak zase na nejakú dobu prestanem pravidelne písať a môj prstoklad, ako aj všetko s tým spojené upadá rovnako rýchlo, ako kvalita mojich textov. Prichádzajú preklepy.

Preklepy v textoch by sa dali považovať za metaforu preklepov v mojom živote. Keď prestanem písať, začnem byť nesústredený. Začnem robiť chyby a zlé rozhodnutia…

Streda

Je načase rozdeliť newslettere. Nechal som si to v hlave rozležať a to bude najlepšie riešenie. Aspoň zatiaľ.

Ak niekoho zaujímajú iba informácie o zájazdoch, môže sa prihlásiť na newsletter na webstránkach. To bude čisto informačný newsletter o zájazdoch a žiadne kreatívne písanie tam nebude. Tento newsletter si vyčlením iba na kreatívne písanie.

Áno, občas aj tu spomeniem zájazdy a situáciu s nimi, ale nebudem už viac písať aktualizácie ohľadom zájazdov. Na to bude informačný newsletter z môjho webu. Možno tak začnem viac písať. Lebo chcem viac písať!

Newletter o zájazdoch tu.

Chcel som pôvodne spraviť veľkú komunitu, kde by sa ľudia mohli pýtať a tak, ale platformy, ktoré by mi vyhovovali (napríklad circle) sú strašne drahé (1000€ na rok) a všetko ostatné má svoje chyby a nedostatky. Napríklad na Discord sa treba registrovať a je to komplikované pre ľudí. Skúšal som aj Bettermode, ale to zas neviem nastaviť ja, vyžaduje to strašne veľa práce. Ďalšie varianty ešte nemám. Asi ostanem pri newslettri a “wikistránke”, ktorú som popri tom spustil. Tam budem pridávať odpovede na otázky a bude to taká databáza informácií, prvá verzia je už online:

https://dvorakpaveljr.notion.site/cesty-cinou-navody

Štvrtok

Ten rozdiel je neuveriteľný. Včera som sa rozhodol, že s tým písaním musím niečo spraviť. Dozrel čas.

Moja idea bola nastaviť si prostredie tak, aby som mohol hneď po zasadnutí za pracovný stôl písať. Žiadne rozrušenie, žiadne distrakcie. Chcel som, aby všetko bolo čo najjednoduchšie. Stiahol som si aplikáciu Paper, ktorá je presne to, čo názov napovedá. Na obrazovke je len biely papier bez UI a rôznych tlačidiel, ktoré v aplikáciách naozaj nemám rád.

Žiadna organizácia, žiadne ukladanie, nič, proste len biely papier. A nastavil som si to tak, aby tento biely papier bolo prvé, čo uvidím, keď ráno zapnem počítač. Lebo v poslednej dobe prvé, čo som videl po zapnutí počítača, boli maily, a to je ako keby som mal upíra na krku. Ešte nebol ani obed a už mi to vysalo všetku energiu.

Nekonečné problémy, nekonečné žiadosti, nekonečné rozhodnutia… Rozhodovanie je presne to, čo človeku berie najviac energie. Dnes som sa rozhodovať nemusel, lebo na obrazovke som mal biely papier. Spravil som si kávu a pozeral som na ten biely digitálny papier, až kým som nezačal písať. Nepíšem nič objavné, nič prelomové. Ale píšem. To je dôležité. A tento deníkový formát sa mi celkom páči. Inšpiroval som sa knihou ktorú príve čítam. Kúpil som si ju v Holandsku v krásnom kaviarno-kníhkupectve počas dovolenky. Je to denník majiteľa kníhkupectva. Je to veľmi vtipné a trochu cynicko-satirické písanie. Ale je to hlavne strašne pohodová kniha:

Musím začať skrátka znova píasť. Rovnako ako keď chce človek odbehnúť maratón, nezačne desiatkami kilometrov, ale iba rannou prechádzkou, ktorú opakuje každý deň, až kým nezačne behať. Kým sa dopracuje k maratónu, tak to potrvá, ale nevadí. Ak už nejaké predtým zabehol, návrat bude rýchlejší. Ja už som dve knihy napísal, keď rátam aj prekladovú, tak tri, takže do formy sa určite dostanem. A postupne to týmito rannými prechádzkami na papieri dotiahnem až k tretej knihe. Asi…

Piatok

Dlho som nebol takto vypnutý, ako toto ráno. Nemo som pozeral do počítača a nechápal som, ako mám pokračovať. Toto nemá cenu, posledné týždne stále len pracujem a pozerám do počítača, okrem posilovne a podvečerných bicyklovačiek som nikde nebol. Potrebujem zmenu, idem na spontánne mini dobrodružstvo!

Kúpil som si filtrovanú kávu, aby som mohol mať kávu ráno pod stanom, a vyrážam na cesty. Všetko ostatné už mám v aute. Na to, aby človek mohol robiť spontánne výlety, je potrebné splniť jeden predpoklad. Byť pripravený na spontánnosť! Ak by som sa mal baliť a vymýšľať, čo vezmem a čo nie, asi by som nevyrazil. Takto stačí iba dokúpiť čerstvú kávu, zabaliť jedlo pre psa, naložiť sa spolu so psom do auta a vyraziť.

Ešte som strávil asi polhodinu hľadaním na čínskych sociálnych sieťach, kde by sa dalo stanovať. Približne 100 kilometrov od nás už začínajú krásne hory, dostať sa tam trvá asi dve a pol hodiny autom. Bol by som rád, ak by sme boli bližšie, ale stále je to o hodinu bližšie, ako keby som mal vyraziť až zo Šanghaja. Sociálne siete ma priviedli k veľkému jazeru.

Je tu niekoľko miest, ktoré boli odporúčané na internete ako vhodné miesta na stanovanie v prírode. Okolie týchto hôr je veľmi turistické, lebo sem utekajú ľudia z mnohých miest, hlavne z Hangzhou, ktoré je len pol hodinu odtiaľto a je to obrovské mesto s viac ako 13 miliónmi obyvateľov. Ale samozrejme, chodia sem aj ľudia zo Šanghaja a ďalších miest (ja z Jiaxingu). Preto je tu nespočet hotelíkov, ale keďže je akurát posledný voľný víkend letných prázdnin, tak všade je plno a ceny sú trojnásobné. Plus sa mi nechce do hotela.

Nielen že sú tieto hory zastavané turizmom, ale tunajšie lesy nie sú ani zdaľeka tak prechodné, ako napríklad slovenské lesy. Všade sú kolmé zrázy s hustým, väčšinou bambusovým porastom. Skrátka, hľadať miesto na postavenie stanu nie je tak jednoduché, hlavne keďže viem, že tam musím byť schopný prísť s autom. Nie som pripravený na túru po horách, čo by ani náš starý pes v 37 stupňoch Celzia nemusel prežiť. A asi ani ja. Preto som odkázaný na tipy na sociálnych sieťach. Ešte že ich tam je veľa.

Nakoniec som našiel jedno miesto super. Dalo sa sem dostať relatívne ľahko s mojím terénnym autom, je tu veľké priestranstvo, kde zaparkovať a kde postaviť stan, a výhľad je nádherný.

Nevýhoda je, že obydlia sú dosť blízko, a tak tu je dosť smetí. Podomnou chodia k vode ľudia chytať na čierno ryby. Mňa prišli dvakrát miestni dedinčania skontrolovať, či nechytám ryby, je to tu totiž zakázané, ale zjavne niektorých ľudí kontroľujú menej, ako iných.

Postavil som si stan - skoro som zabudol, ako to robiť, a neviem, či som si aj omylom nespravil malú dieru. Pripravil som si posedenie na piknik a večeru pre dvoch. Teda najprv sme museli počkať, až sa ochladí, lebo keď sme prišli o pol tretej naobed, bolo ešte 37 stupňov. Okolo štvrtej už je pohoda. Nabudúce budem vedieť, že stačí vyraziť neskôr. Konečne som vypol…

Po instantných slížoch a Duoduovom kuriatku s mrkvou sme sa presunuli do stanu. Je pol ôsmej večer a už je tma, stmieva sa skoro. Chudák pes to ale akosi nedáva. Prvýkrát je pod stanom. Ako sa hovorí, starého psa nové triky nenaučíš. Môj dvanásťročný pes má strašný stres, ak tu ostaneme, ani jeden sa nevyspíme. Zo vzdialeného hotela búchajú petardy, dole sú rybári, v diaľke štekajú dedinskí psy. Je z toho na nervy. Chladno tiež nie je, veď on počas týchto mesiacov nechce chodiť ani len na prechádzky, tak veľmi mu je klimatizácia drahá. Tú kávu čo som su kúpil na ráno, si asi nedám…

Nevadí, svoju batériu som dobil. Mal som super popoludnie v prírode a dosiahol som presne to, čo som chcel. Prišiel som na nové myšlienky a vyčistil som si hlavu. Ako málo stačí. A aj psovi sa to, až na ten záver pod stanom, skvele páčilo. Pobalil som stan a nakoniec sa vyspíme v perinách. V sobotu môžem upraviť fotky z mikrovýletu a pustiť sa späť do práce. Ako málo niekedy stačí ku šťastiu.

Vchádzam na diaľnicu, je pod desiatej večer, pred pol nocou som doma. Na takéto mikrovýlety musím chodiť pravidelne, moja hlava to potrebuje rovnako, ako pravidelné písanie…

Priatelia, chcem vám poslať jednu pozvánku.

Dostávam veľa otázok ohľadom mojich zájazdov. Rád by som na všetko odpovedal, preto som sa rozhodol v sobotu o 10 ráno slovenského času zorganizovať verejný Zoom videohovor s každým, kto by mal otázky ohľadom zájazdov.

Ak je niekto z vás prihlásený na zájazd v roku 2025, na tento hovor nemusíte ísť, zájazdy, kde už sú finalizované skupiny, budú mať vlastné videohovory.

Tento videohovor je pre každého, kto je potenciálny záujemca o zájazdy - je jedno, či sa chystáte o rok, od dva roky, niekedy inokedy..., alebo ak sa chcete len viac informovať. Budem rád, ak sa pripojíte.

Tento videohovor nie je o praktických informáciách ohľadom cestovania v Číne, o tom mám návody na stránkach. Bude to informatívny videohovor ohľadom zájazdov. Ak máte kamarátov, ktorých by tieto informácie zaujímali tiež, pokojne im tento odkaz prepošlite. Zúčastniť sa môže ktokoľvek. Bude dostupný aj záznam z videohovoru.

pozvánka:

Informatívny telefonát pre záujemcov o zájazdy s Pavlom Dvořákom

Aug 16, 2025 10:00 AM Prague Bratislava

Zoom Meeting: https://us05web.zoom.us/j/82914014898?pwd=gfmejzjS1P3AJIzYPfXKNKK1YgFBAi.1

Meeting ID: 829 1401 4898
Heslo: 930749

Google calendar | Outlook calendar

p.s. Po prvýkrát plánujem Zoom telefonát dopredu, dúfam, že bude všetko fungovať.

Potrebujem vašu pomoc. Pomaly začínam pripravovať moje video z cestovania po Nórsku. Bude to video na môj YouTube, a tak to potrebujem nejako napasovať aj na Čínu, predsa len to je dôvod, prečo tie videá ľudia sledujú.

Premýšľal som nad tým a asi najpriamejšie spojenie je porovnať, aké je to cestovať po Číne vs. po Európe. Lebo ak mám byť úprimný, pre mňa bolo cestovanie po Nórsku väčšou exotikou, ako cestovanie po Číne. Predsa len posledných 10+ rokov nerobím nič iné, než že cestujem po Číne, a keď som v Európe, som jedine na Slovensku, maximálne sme s Liyou išli párkrát do Talianska. Európu až tak nepoznám. A sever Európy, ten som nepoznal vôbec.

Druhý názov, ktorý ma napadol s videom, a teda aj téma na video, je “Prečo sa Európa pre mňa stala cudzinou, ale Čína nie.” To sú dva možné názvy, ale téma bude rovnaká. Moja prvá otázka na vás teda je, ktorý názov sa vám páči viac? Na čo by ste skôr klikli?

*Cestovanie v Číne vs. Európe. Rozdiely ma šokovali.
*Prečo sa Európa pre mňa stala cudzinou, ale Čína nie.
(do hlasovanie sa nezmestia celé texty)

Moja druhá otázka je, ak ste niekedy cestovali po Číne, čo považujete za najväčšie rozdiely oproti Európe?

Video bude koncipované ako cestovateľský vlog, kde mám niekoľko úloh, ktoré sme chceli po ceste splniť, ale počas presunu, je to predsa len roadtrip, budem rozprávať o rozdieloch medzi Čínou a Európou. Toto sú veci, ktoré ma zatiaľ napadli.

Chaos a pravidlá

Európa je plná pravidiel. Ako písaných, tak aj nepísaných pravidiel. Či už sú to pravidlá etiky, slušného správania, dopravy, komunikácie a tak ďalej. Predsa len pravidlá, legislatíva a normy sa stali hlavným exportným artiklom európskej únie a je to fakt cítiť.

Napríklad, keď človek vchádza do výťahu v hoteli, najprv sa opýta ľudí, čo už sú vo výťahu, či môže pristúpiť. Alebo rovno nenastúpim a počkám na ďalší. S týmto som sa v Nórsku stretol nespočetnekrát. Ak by som mal toto robiť v Číne, na výťah čakám celý deň. Lebo v každom výťahu sú ľudia a väčšinou je aj každý výťah preplnený ľuďmi. Človek bežne dav vo výťahu potlačí, aby sa zmestil aj on. Toto je len príklad, ale zastrešuje celú plejádu situácií.

V Číne je všade veľa ľudí, na to brať ohľad na iných moc nie je priestor. Tu panuje viac pravidlo "každý za seba". Chceš sa niekam dostať, potlač sa. Pravidiel tu je všade menej a ľudia berú ako pravidlo to, že žiadne pravidlo nie je, stať sa môže čokoľvek. Človek je tak viac opatrný.

Napríklad, skôr ako vojdem na cestu v Číne, si naozaj musím dať pozor, či niečo nejde. Aj keď autá púšťajú, vždy príde tichá elektrická motorka, ktorá nikdy nikoho nepúšťa. V Európe sa ľudia idúci cez prechod ani len nepozerajú, to že ich každý púšťa, berú za takú veľkú samozrejmosť, že ak by niekto skutočne nezastavil, zrazí ich.

Keď mi klienti prídu do Číny, častokrát sa ma pýtajú na pravidlá. Kde môžem fotiť? Čo je zakázané fotiť? Ako sa mám správať pri jedálenskom stole? Ako mám osloviť Číňanov, aby som ich neurazil? A tak ďalej... Častokrát som to nechápal. Ak niečo nie je niekde vyslovene zakázané (čiže je tam tabuľa), všetko je dovolené. Ale v Európe to tak nie je. Ľudia sú zvyknutí na pravidlá a keď prídu do Ázie, očakávajú ich tiež a pýtajú sa na ne. Ale tu pravidlá nie sú. Nie je na to čas a priestor. Všade sú ľudia. A s tým súvisí aj môj druhý bod.

Skupiny vs solo cestovatelia

Nórsko má veľmi rozvinutý turizmus. A majú ho skvele pripravený na solo cestovateľov. Všade sú navody, tabuľky, aplikácie… Ich web pre cestovanie po Nórsku je skvelý. Presuny sme si napríklad spríjemňovali tak, že sme si na ich webe pozerali všetky väčšie norské vodopády a ak sme mali nejaké pri ceste, zastavili sme. A to robilo nespočet ďalších ľudí. Ak človek išiel na túru do hory, všade boli mapy, kde človeku vysvetlili, kadiaľ ísť, ako sa správať a čo nerobiť…

Čína nie je prispôsobená na solo cestovateľov. Inštrukcie človek hľadá ťažko, bez čínštiny je to takmer nereálne nájsť aktuálne informácie. Aj keď človek nájde niečo v angličtine, je obrovská pravdepodobnosť, že sú už neaktuálne, lebo v Číne sa všetko neuveriteľne rýchlo mení.

Na druhej strane, Čína je pripravená na veľké davy ľudí. Organizácie na veľkých atrakciách, kde sa premelú tisíce ľudí, sú neuveriteľné. Každý krok je odstupňovaný a má ľudí, ktorí smerujú davy. Na to Európa zase pripravená nie je. Akonáhle je niekde o trochu viac ľudí, všetko sa zasekne a všetko dlho trvá. V Európe je v porovnaní s Áziou málo ľudí, ale cestovanie zažíva nový boom, a tak nie vždy je to pravda. Človek tento prechod z Ázie do Európy vidí najlepšie na letiskách. Keď človek prechádza čínskymi letiskami, všade je veľa ľudí, ale čaká sa málo a všetko ide rýchlo. No hneď ako priletí do Viedne na letisko, hoci je tam desatina ľudí oproti Šanghaju, všetko trvá desaťkrát tak dlho.

Last minute cestovanie a objednávky dopredu

To, čo ma prekvapilo na cestovaní v Nórsku, bolo, že všetko bolo treba objednávať minimálne mesiac, ideálne mesiace dopredu. V opačnom prípade boli hotely obsadené, reštaurácie vybookované a lístky na túry, ba aj parkoviská, či (niektoré) ferry (čo je v Nórsku extra dôležité) vypredané. Našu cestu po Nórsku sme museli mať skrátka pripravenú a naplánovanú.

Asi by sa dalo cestovať aj bez plánu a veci riešiť priebežne, ale bolo by to komplikované, drahé a obmedzujúce. Keď bol môj kamarát, s ktorým som cestoval v Nórsku, pred rokom v Číne, naša cesta mala iba hrubé kontúry. Ja som chcel byť flexibilný, a tak sme hotely častokrát objednávali deň dopredu, ba niekedy v daný deň. Ja si bežne objednávam hotel online aj rovno pred vchodom. Do 2 minút mám rezerváciu potvrdenú a idem dnu.

Aj toto zrejme vychádza z faktu, že v Číne je veľa ľudí. Je tu preto aj veľa hotelov, reštaurácií a všetkého. Samozrejme, aj tu sú výnimky. Do zakázaného mesta v Pekingu by som sa takto nedostal, tam si treba kúpiť lístky dva týždne dopredu. Alebo na lanovku v Zhangjiajie. Ale tu sú to skôr výnimky ako pravidlo, zatiaľ čo v Európe, alebo minimálne v Nórsku, to bolo naopak.

Kvalita hotelov

V pomere ceny a kvality hotelov je Európa ďaleko za Čínou. Ten rozdiel bol neporovnateľný. Ok, uznávam, že Nórsko je drahá krajina, ale aj na Slovensku je ubytovanie strašne predražené. V Nórsku sú hotely úplne bežne cez 100 € na noc. väčšinou skôr cez 200€. Na Slovensku som mal problém v Banskej Bystrici nájsť penzión pod 50 €. A to, čo človek dostane, je smutné. Izby sú malinké, hygienické vybavenie tam nie je žiadne (i keď skôr z ekologických dôvodov) a málokedy nájde človek hotel s klimatizáciou, či kvalitným vetraním. Počas nášho pobytu bolo v Nórsku neprirodzene teplo, cez deň bolo okolo 25 stupňov. V hoteli sme mali na izbe preto 29 stupňov. Nič sa tým nedalo robiť. A to to bol hotel, ktorý stál cez 200 €.

Čínske hotely sú lacnejšie. A vybavenie, ako aj kvalita, čo človek dostane, je výrazne vyššia. Samozrejme, ono je to dané aj tým, že väčšina európskych miest má staré budovy a historické centrá, kde je problém spraviť moderný hotel. To treba spomenúť. Ale aj bez toho je ten nepomer stále obrovský.

Stanovanie a túry po horách

Európa miluje turistiku a stanovanie. Nórsko dvakrát viac. Všade sa dá stanovať, či kempovať. V Nórsku je to dokonca zakomponované v ústave - krajina je pre všetkých. A naozaj, stany sú všade. Taktiež je tu nespočetné miest na turistiku a väčšina je skvele značených. A čo sa týka značenia ciest, v tom Slovensko nezaostáva. Naše lesy sú značené ako jedny z najlepších na svete. Aj na Slovensku sme s rodinou chodili po horách a je to až neuveriteľne jednoduché.

V Číne to nie je bežné. Posledných 5 rokov turisti zažívajú obrovský boom a pomaly sa to mení, ale do lesa sa človek bez sprievodcu len tak nedostane. Ak teda nechce blúdiť lesom. Lebo značenie tu nie je žiadne. Ba naopak, mnohé lesy majú ploty, aby turistov odradili. Ak na nejakú trasu začne chodiť veľa ľudí, častokrát tam postavia asfaltový chodník. Človek musí ísť stále viac a viac do vidieka, aby našiel túry, ako máme na Slovensku, či aj v Nórsku.

Doprava

V mestskej, ale aj medzimestkej doprave zase vyhráva Čína. V Norsku sme sa raz previezli autobusom, asi 6 zastávok, a cesta nás stála 6 € na osobu. Absurdná suma za 20 minút v autobuse. U nás nie sú autobusy tak drahé, ale zase všetko má svoj vlastný systém a človek si musí všetko dobre naštudovať, aby náhodou nedostal pokutu. A človek v Európe dostane pokutu strašne jednoducho.

Najviac nás v Norsku štvali parkoviská, lebo všetko okolo treba platiť cez ich webstránky, každé parkovisko malo iné webstránky, a niektoré sa platili dopredu, iné potom. Stále sme v tom mali chaos, nehovoriac o tom, že priemerná cena parkovania v Norsku je 20-30 € na deň. Čo je teda dosť.

V Číne je doprava lacná a mne osobne príde aj prehľadnejšia. Ak človek chce ísť do metra, proste si musí kúpiť lístok a prejsť cez bránu. Keď vystupuje, lístok strčí do turniketu. Nie sú tu preto žiadni revízori a človeku sa nestane, že z nevedomosti dostane pokutu. No u nás je to bežné. Ja som domáci a aj mne sa bežne stáva, že neviem, ako si správne kúpiť lístok na metro, či autobus.

Boli ste niekedy v Číne alebo Ázii? Čo vidíte vy ako veľké rozdiely? Napíšte mi a možno sa to dostane do videa. Som naozaj zvedavý. Cieľom video nie je povedať, že jedno je lepšie ako druhé, ale proste zdielať naše pozorovania a otvoriť zaujímavú tému.

Status zájazdov:

December 2025 - 🟢 voľné miesta (nový termín)
Máj 2026 - 🟢 voľné miesta (nový termín)
Jún 2026 - 🔴 predbežne vypredané
September 2026 - 🔴 predbežne vypredané
Október 2026 - 🔴 predbežne vypredané

Blogy sú mŕtve!

Neviem si spomenúť, kedy som naposledy bol na niekoho stránkach prečítať si blog. Je hlúpe žiadať to isté od niekoho iného!

Ak sa človek chce dnes dostať k čitateľom, musí byť na platformách, kde čitatelia sú. Tieto platformy vznikajú a zanikajú. Jedna platforma, ktorá podľa mňa rastie za posledné roky najlepšie, je Substack.

Substack začal ako jednoduchý nástroj na newslettre a pred rokom 2021 som ju aj používal. Potom som natrafil na platformu Ghost.org, ktorá mala oveľa viac možností. Ghost nie je len nástroj na posielanie newslettrov, ale umožňuje ponúkať aj platené členstvá, či dizajnovať krásne weby. Ghost som začal používať, keď začala pandémia a môj web už viac neslúžil ako miesto, kde ponúkať zájazdy. Nedali sa robiť. Môj web stal opäť blogom.

Počas pandémie vývoj internetu a hlavne vývoj ekonomiky tvorcov nabral na rýchlosti, všetko sa začalo neuveriteľne rýchlo meniť a videli sme absolútne víťazstvo sociálnych platforiem, ktoré znamenalo prehru blogov a osobných stránok. Platforma Ghost sa tomu síce prispôsobuje a vyvíja sa, stále mám túto platformu rád, ale na úspech na slovenskom trhu je ich smerovanie príliš odlišné.

Uvediem príklad.

Mnohí z vás zrejme ešte nepočuli o koncepte “federated internet”, či Fediverse, či zdieľané protokoly medzi sociálnymi sieťami. Takže ak vám poviem, že to Ghost po novom podporuje, asi to vo vás emócie nevzbudí. Ghost sa snaží byť na popredí nových technológií, zameriava sa na technologických nadšencov a jeho potenciál uplatniť sa pri širšom publiku je tak menší.

Na druhej strane, keď vám poviem, že cez Substack sa dajú moje newslettre, ako aj newslettre ďalších ľudí, čítať v aplikácii na mobil, kde sú aj krátke statusy, video príspevky, živé vysielania, audioverzie článkov, ako aj komunitný čet s odberateľmi newslettra, tak to by vás už zaujať mohlo.

Musím uznať, že toto sú funkcie, ktoré majú potenciál zaujať širšie publikum, nie len technologických nadšencov. Preto som po Substacku v poslednej dobe stále viac a viac pokukoval. Ako sa z jednoduchého nástroja na posielanie newslettrov premenili na sociálnu sieť pre spisovateľov a ľudí, čo sa živia písaním, ma fascinovalo. Musím sa priznať, chcel som aj ja patriť do klubu “cool ľudí”, čo píšu na Substacku.

Tento rok som znova spustil predaj zájazdov. Môj web sa tak opäť stal miestom, kde ponúkam svoje “Cesty Čínou”. Idea preniesť blog von z webového rozhrania do aplikácie Substack ma začala zaujímať ešte viac. Tentokrát som mal deadline. 5.8.2025.

Ghost má oproti Substacku jednu veľkú nevýhodu. S mojimi 2000 odberateľmi newslettra ma stojí 500 € ročne. Vedel som ponúkať platené členstvá, a tak som tieto náklady vedel ako-tak pokryť, ale tento rok som žiaľ nemal čas tvoriť extra obsah pre členov, a tak som členstvá pomaličky zo stránok sťahoval. Nie len že som tak už nemal ako pokryť 500-eurovú faktúru, čo ma čakala 5.8., ale ešte mi aj vznikol nový náklad na môj hlavný web, kde ponúkam zájazdy.

Substack je zadarmo.

To je jeho ďalšia výhoda. Samozrejme aj na Substacku sa dajú spraviť platené členstvá, možno sa k tomu raz vrátim, a Substack si vtedy berie percentá z platby. Ak človek členstvá nemá, všetky nástroje Substacku sú zadarmo. To je skvelý deal, aj keby Substack nemal o toľko viac funkcií ako Ghost. Najlepšie na tom je, že ich skutočne aj má. A tak som sa rozhodol.

Zbohom Ghost! Substack, rád ťa opäť vidím…

Problém

Môj návrat na Substack mal jeden problém. Pred rokom 2021 som už mal publikáciu na Substacku. Ale neviem sa k nej dostať. Myslím, že problém je v tom, že pred piatimi rokmi Substack generoval človeku “substackový” email na prihlásenie, ale tie zrejme zrušili a ja sa zrazu neviem žiadnym z mojich emailov prihlásiť späť. A tak som musel založiť úplne novú publikáciu. Ešteže prenos článkov z Ghostu bol tak jednoduchý. Celý môj archív nájdete na paveldvorak.substack.com.

Táto adresa však nie je dôležitá.

Stiahnite si aplikáciu Substacku!

Sám ju na telefóne mám a popravde, otvoriť ju je oveľa väčšia radosť, ako otvárať Instagram, či Facebook (ktoré na telefóne nemám). Nájdete tam množstvo zaujímavých ľudí, ako aj všetky funkcie Substacku - okrem článkov, aj krátke príspevky (ala ex-Twitter), na mojom profile môžete vidieť, čo ja čítam, plus príspevky a publikácie sa dajú zdielať (predsalen Substack je už aj sociálna sieť), nájdete tam aj audio a video príspevky, živé videá (možno časom skúsime) a komunitný čet. Na ten sa teším najviac, lebo experimenty s Discordom mi nikdy nevyšli, ale toto by mohlo vyjsť.

p.s. s Ghostom sa úplne nelúčim. Funguje na tom web podcastu Archivárky na cestách, ktorý produkujem. A tam to funguje skvele.

https://www.archivarky.sk

Malá odbočka k zájazdom

Keď už som spomínal zájazdy, ako sme na tom teraz? Všetky zájazdy do konca roka 2026 sú vypredané. Vypredal sa aj Tibetský roadtrip, ale práve včera sa jedno až dve miesta znova uvoľnili, ak by ste sa chceli ešte pridať. V júli som bol na dovolenke na Slovensku a v Nórsku, tak som bol trošku mimo kancelárie, ale tento mesiac budem finalizovať prihlášky na rok 2026, a tak je možné, že sa ešte niekde nejaké miesto uvoľní, alebo, čo je tiež možnosť, pridám pre veľký záujem ešte jeden termín. Išli by ste?

https://www.cestycinou.sk

Záverenčá zastávka v Nórsku

Nakoniec, aká bola dovolenka v Nórsku? Úžasná. Bude z nej aj video na YouTube a bol to prvýkrát, čo som mal dlhú spoznávaciu cestu nejakou zaujímavou európskou krajinou. Doteraz to bola maximálne lyžovačka v Taliansku, či plavba po Dunaji loďou (Liya ich totiž predávala). Teraz som bol s mojím najobľúbenejším človekom na svete, mojím kamarátom z gympla, na dvojtýždňovom roadtripe touto severskou krajinou a bolo to fascinujúce.

Na cesty som zobral aj jednu novinku, anamorfický objektív. Je to typ objektívu, ktorý sa používa na točenie filmov, pretože má optický efekt, kedy dostane na senzor v kamere vertikálne viac obrazu ako bežný objektív. Takýto obraz je najprv deformovaný, to sa však dá jednoducho opraviť v postprocese a výsledné fotky či video vo veľmi širokom formáte, pripomínajúce panoramatické fotky. Z týchto fotiek som nadšený a z videa, ktoré som už začal strihať, ani nehovorím. Ak by ste chceli vidieť tieto fotky, spravil som pre vás galériu na mojom webe.

Ďakujem, že čítate Cesty Čínou Pavla Dvořáka — vaša podpora mi umožňuje pokračovať v tejto práci.

Ak sa vám Cesty Čínou Pavla Dvořáka páčia, veľmi by ma potešilo, keby ste pozvali priateľov, aby sa prihlásili a čítali s nami. Ak odporučíte priateľov, dostanete odmeny!

Ako sa zapojiť

1. Zdieľajte Cesty Čínou Pavla Dvořáka. Keď použijete referenčný odkaz nižšie alebo tlačidlo „Zdieľať“ na akomkoľvek príspevku, získate kredit za všetkých nových predplatiteľov. Jednoducho pošlite odkaz v texte, e-maile alebo ho zdieľajte na sociálnych sieťach s priateľmi.

2. Získajte výhody. Keď viac priateľov použije váš referenčný odkaz na prihlásenie, získate špeciálne výhody.

• Zľava na nákup kníh za 5 odporúčení
• Kniha zadarmo za 25 odporúčení
• Dve knihy zadarmo za 50 odporúčení

To learn more, check out Substack’s FAQ.

Thank you for helping get the word out about Cesty Čínou Pavla Dvořáka!